« Úvod | BALADA O DREVE »

NA ZÁVER

Častý argument ľudí s rasovými predsudkami, neuvedomujúcimi si ani, že ide o rasizmus, je, že ľudské skupiny, ktoré sa nedokázali prispôsobiť (západnej) civilizácii a väčšinovej kultúre, sú (z hľadiska pokroku) škodlivé. Žijú aj v 21. storočí na ,,nižšom vývojovom stupni“ , podľa iných noriem, ktoré sú v protiklade s väčšinovou kultúrou, alebo ju dokonca popierajú a mali by byť preto vytlačené na okraj ( kam?) a držané za bezpečnou obrannou bariérou, aby ich škodlivý vplyv neprenikal do ,,normálnej“ spoločnosti. Každá spoločnosť má ,,pud sebazáchovy“ a vždy sa bráni, keď niečo ohrozuje princípy, na ktorých je založená a zákony, podľa ktorých funguje. Napriek tomu, časom aj tak dochádza k zmenám a možno raz dosiahnu taký rozmer, že sa daná civilizácia a kultúra zmení od základu. I keď v tej novej predsa len niečo hlboko skryté z tých predošlých zostane : to, čo sa osvedčilo a je všeplatné bez ohľadu na čas a priestor, čo zabezpečuje prežitie spoločnosti ako takej, bez čoho by nebolo možné ľudské spolunažívanie a spolupráca, ktorá je zárukou budúcnosti. Áno, niektoré ľudské skupiny ako keby zostávali odolné voči všetkým pokusom väčšinovej spoločnosti o ,,nápravu“, sústavne narušujú, čo ona pokladá za dobré a užitočné. V tomto momente by zástanci tvrdého prístupu voči narušiteľom povedali, že ,,komu niet rady, tomu niet pomoci“ a každá trpezlivosť má svoje hranice. Kto chcel, prispôsobil sa, a kto nie, nech si hľadá iné miesto. Lenže to nie je také jednoduché ako vylúčiť mladého delikventa z výberovej školy za sústavné porušovanie školského poriadku, alebo zbaliť záletnému manželovi kufre a ,,choď si kam chceš“. Kedysi platil ,,zákon o postrku“, týkajúci sa všetkých , ktorí sa nechceli alebo nedokázali - no najskôr oboje – nikde začleniť, ale ten túto neschopnosť integrácie skôr prehlboval, než ju pomáhal eliminovať. Obce hrali s postrkovanými ping - pong , a občas im v tej rýchlosti loptičky lietali ako chceli. Keď zas vyšiel zákon , ktorý prikazoval kočujúcim skupinám usadiť sa, došlo k opačnému extrému a obce, nepripravené na tú práve uletenú loptičku, ňou dostali priamo do nosa. Všetky ,,umelohmotné“ opatrenia sa ukázali ako nekvalitné a rýchlo skončili na smetisku dejín. Neboli ničím viac ako živými experimentami, a tie nikdy nemôžu počítať so všetkými z množstva nepredvídaných súvislostí a účinkov. Možno by bolo užitočné pozrieť sa do minulosti a všimnúť si chybné riešenia, ktoré sa v dejinách opakovali a vziať si z toho nejaké ponaučenie. Lenže skúsenosť, ako vieme, nie je dosť dobre prenosná.

Ak ide o dlhodobú dezintegráciu veľkých skupín, ktorých správanie nejako poškodzuje zvyšok spoločnosti, tej samozrejme dochádza trpezlivosť a ja sa nedivím jej negatívnym reakciám a averzii voči všetkým pokusom presvedčiť ju, že je v záujme celej spoločnosti, aby sa tento problém riešil. A že tá spoločnosť do toho, či sa jej to páči alebo nie, musí investovať, pretože jeho odsúvanie a ignorácia sa jej skôr alebo neskôr vráti a potom dostane do nosa nie ping-pongovou loptičkou, ale medicimbalom.

Prebehla som včera na internete pár článkov v Romano nevo ľiľ, čo je rómsky časopis vychádzajúci na Slovensku, a tiež mi neunikla jednostrannosť a stereotypy, ktorým podliehajú niektorí z opačnej strany barikády. A v tom ja práve vidím základnú príčinu toho, že sa s týmto problémom nedá pohnúť dopredu : v neochote vzájomne sa poznať a pochopiť, oprostiť sa od subjektívnych postojov, zabudnúť na osobné negatíne skúsenosti a zážitky a povzniesť sa nad svoje malicherné krivdy, ktoré mi spôsobili ,,tí druhí“. Keď som sa pýtala Cigánov z nášho kurzu, či niekedy neformálne komunikujú s bielymi, dozvedela som sa, ako som aj očakávala, že takmer vôbec. Len ojedinele sa nájdu ,,bieli“ jednotlivci, ktorí sú ochotní ( a nehanbia sa ) s nimi porozprávať ako ľudia s ľuďmi. U starších, u tých pôvodných starosusadlíkov, to ešte bývalo iné – chlapci hrávali spolu futbal, v obecnej škole neboli Cigáni ešte segregovaní, družstvo a okolité podniky zamestnávali s bielymi aj Rómov. Neboli také mnohopočetné osady a veľké mestské ghetá, v ktorých by sa takto sústreďovali prihnaní biedou a obavami z rastúcich rasistických nálad. Tie čo boli, boli súrodejšie, neskladali sa z pestrej zmesi obyvateľov, často nielen rozličnej úrovne, s inými zvykmi, návykmi a postojmi, ale aj s jazykovými a inými odlišnosťami, ktoré narušujú súdržnosť komunity a vedú ku konfliktom a rozkladu aj vo vnútri tohoto spoločenstva.

Źiadne toky peňazí z EU nepomôžu, ak sa nepoužijú na vybudovanie základov premysleného systému trvalých zariadení priamo v ohniskách ,,rómskeho problému“ – teda tam, kde je veľké sústredenie zaostalého rómskeho obyvateľstva ( aby som použila ,,zákonné“ označenie tohoto etnika, i keď sa ono s ním vo veľkej väčšine, aspoň u nás, vôbec nestotožnilo, čo je tiež ukážka rozhodovania ,,o nás , bez nás“). Mal by to byť dobre fungujúci systém komunitných centier so stálymi pracovníkmi, Rómami aj nerómami, trvale žijúcimi v príslušnej obci alebo meste a dozerajúcimi napríklad aj na to, aby tam voľby prebehli podľa pravidiel a bez zneužívania voličskej základne v osadách a ghetách. Pretože to je ďalší kameň úrazu : fungovanie demokracie a jej princípov. Myslím, ze vo svojich článkoch o ,,konci sveta“ som ukázala, ako sa v skutočnosti uplatňujú.

A to som ešte asi zabudla na poštárku, ktorá Rómom ani nedoručuje doporučené zásielky, resp. doručenky, pretože, keď prídu na poštu, nechce sa jej práve zisťovať, či na ich meno nejakú práve má a potom ju strčí do ruky komukoľvek, kto ide do osady. Takže niekedy prešvihnú i termín, ktorý ich potom stojí nejakú tú sankciu. Ale sťažovať sa boja. Pretože poštárkin muž je policajt. Policajt nepriateľsky naladený voči Cigánom, ako sa v osade mali možnosť viackrát presvedčiť.

Rasizmus v zložkách moci, štátnej a verejnej správy nie je nič ojedinelé. Bolo by divné, keby bolo, keďže aj tam pracujú len ,,obyčajní“ ľudia, podliehajúci celkovej atmosfére spoločnosti. Nielen Rómovia potrebujú osvetu – ale aj tí, ktorí sa majú podieľať na riešení ich ,,problému“. To predovšetkým. A v niektorých prípadoch aj tvrdé opatrenia, ktoré sami požadujú voči Rómom, zatiaľčo oni sami zákony veselo a beztrestne porušujú.




Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se