« Úvod | TAKÁ NOVEMBROVÁ »

9.KURZ SEBAOBRANY NA CHATE


9. 1. AGRESORI A OBETE


O spôsoboch šikanovania na internete už bola reč v predchádzajúcich častiach. Internet poskytuje veľa možností manipulácie, zameranej na trápenie vyhliadnutých obetí. Agresor býva pritom často podporovaný skupinou a obeť sa ocitne v izolácii. Niekedy sa drží zdanlivo v úzadí - rád sa prizerá, ako ju trápia ostatní. Členovia šikanujúcej skupiny pritom využívajú možnosť meniť svoju identitu a vydávať sa za niekoho iného, ,,spriatelia”sa s obeťou, vymámia z nej osobné informácie, ktoré následne bez zábran využijú na jej zosmiešnenie a znemožnenie. Obťažujú ju e-mailami, ktorých obsahom sú vyhrážky, vydieranie a ponižujúce výroky na jej adresu, do príloh prikladajú perverzné a urážlivé obrázky a videá. Zdatnejší sa môžu zmocniť jej účtov a zneužiť jej osobnú korešpondenciu na svoje nízke ciele. Inokedy sa vydávajú za majiteľa účtu, použijú jeho alebo podobnú prezývku, prihlasujú sa pod ňou na chat a úplne mu zničia povesť. . K šikanovaniu vedie páchateľov túžba po moci, krutosť a potešenie z utrpenia iných, alebo púha zvedavosť, ako budú obete na týranie reagovať. Podnetom môže byť aj nuda, snaha zabaviť sa na účet niekoho iného, vyvolať takýmto spôsobom senzáciu, zviditeľniť sám seba, stať sa populárnym vo svojom okolí, získať pocit prevahy nad ostatnými.

Za šikanovanie môžu osobnostné charakteristiky iniciátorov aj obetí a ich vzájomný vzťah. Medzi páchateľmi – agresormi bývajú často zdatní a inteligentní jedinci, dostatočne rafinovaní, sebavedomí, s dominantnými sklonmi, túžiaci ubližovať iným a manipulovať nimi. Sami bývajú na seba precitlivelí, sú vzťahovační a urážliví. Radi si robia posmech z iných ľudí, ale kritiku a vtipy na svoju adresu neznesú. K vlastnostiam ich temperamentu patrí vznetlivosť, impulzívnosť a citový chlad. Bolesť iných ľudí sa ich nedotýka, naopak, vyžívajú sa v nej. Prežívajú pritom akési zadosťučinenie. Tieto vlastnosti majú pravdepodobne korene v ich rodinnej výchove, sú zapríčinené neuspokojením ich vlastných citových potrieb počas ich osobnostného vývinu. K týmto typom ľudí sa pridružujú takí, ktorí chcú byť len ,,in” – zaradiť sa do skupiny. Podliehajú jej tlaku, majú strach, aby sa sami neocitli v úlohe obete. Tou naopak bývajú často ľudia, ktorí si sebou nie sú dostatočne istí, s nižším sebavedomím, submisívni a ťažko sa presadzujúci v spoločnosti. Ideálnou obeťou je aj niekto, kto sa od ostatných nejakými svojimi vlastnosťami výrazne odlišuje, svedomitý jedinec s prirodzenými sklonmi k sebaobviňovaniu v dôsledku zvlášť vyvinutého svedomia, alebo melancholik s výrazným sklonom k depresii.

Nenormálny vzťah a komunikácia medzi agresorom a obeťou sa spočiatku vyvíjajú nenápadne. Obeť má pocit ,,hlbokého nedorozumenia”; komunikácia je nejasná, pretože jej cieľom nie je dorozumenie, ale jeho pravý opak, zabránenie výmene informácií a skreslenie reality. Agresor si z "obete” v zdanlivo vážnom dôvernom rozhovore uťahuje – ale tak, aby si nebola istá, či ide o zlý žart, alebo to, čo hovorí, poukazuje na akýsi jeho zvláštny trvalý alebo dočasný duševný stav. V obeti narastá pocit, že vedú spolu hlúpy rozhovor, ale nevie sa rozhodnúť, na ktorej strane je chyba. Skupina agresorov si môže naplánovať a následne odštartovať aj celú sériu takýchto skrytých útokov. Sú zdanlivo nevinné, sprevádzané aj neverbálnym násilím v podobe náznakov, veľavravného mlčania a ignorácie, napohľad banálnymi a bezvýznamnými zádrapkami. Keby sa aj obeť chcela presvedčiť, či je jej podozrenie oprávnené, nemá šancu, pretože v tomto chorom vzťahu nedochádza k otvorenému rozhovoru. Tým sa jej dáva najavo, že je "nula", s ktorou diskutovať by bolo "pod úroveň”. Útočník zámerne na priamu otázku neopovie – prepočuje ju, alebo ju odbaví vyškereným smajlíkom či iným neuspokojivým spôsobom : otrepanou "chatovou” frázou, ktorá v danej situácii vyznie viacznačne; prípadne ubezpečí obeť, že jej podozrenie je len výsledkom jej vlastného chorobného vnímania reality, a že on rozhodne nemal na mysli to, čo si ona myslí, že mal. Okolie je presvedčené, že obeť ho obťažuje svojou vzťahovačnosťou a chce vyvolávať konflikty, zatiaľčo on trpezlivo znáša jej neoprávnené ataky. Nemá záujem o otvorenú komunikáciu hľadajúcu konštruktívne riešenie. Verzia obete ho nezaujíma, on sleduje svoj vlastný cieľ: dialógu sa vyhýba, aby nedorozumenie vyostril a zodpovednosť zaň potom prišil objektu svojej agresie, zbavenému možnosti sebaobrany. Zanovité mlčanie jednak obeť uvrhnutú to izolácie zneisťuje a ponižuje, a jednak agresorom, dobre vediacim o svojom neférovom jednaní, umožňuje vyhýbať sa priamemu stretu, ktorý by im bol trápny. Človek sa ľuďom, o ktorých vie, že im ublížil, väčšinou nedokáže dívať priamo do očí. Obeť sa snaží pochopiť príčiny tohto zvláštneho správania voči svojej osobe, a ak sa jej nedarí nadviazať otvorený rozhovor on line, skúša to aspoň e-mailami. V nich opakovane, keď nedostáva žiadnu odpoveď, žiada vysvetlenie.

Chcela by som povedať tým, ktorí sa niekedy ocitli v takomto položení a písali vysvetľujúce a sebakritické e-maily mlčiacim agresorom, že je to úplne normálna reakcia na ich hrubé správanie a nemusia sa za ňu hanbiť. Sami seba pokladali za možný zdroj nedorozumenia a hľadali, čím sa previnili, že k nim agresor, prípadne celá jeho skupina, zaujala taký odmietavý postoj. Útočníci ponechávajú pisateľa (-ku) bez odpovede, ale zverejnia jeho ( jej ) korešpondenciu na podloženie svojho tvrdenia, že sú prenasledovaní paranoidným chatovým psychopatom (–kou). Často vytrhávajú myšlienky z kontextu a na vyvolanie príslušného dojmu použijú svoj profil alebo nástenku, prípadne preposielajú tieto listy, i patrične upravené, ostatným zainteresovaným aj nezainteresovaným. Presviedčajú ich, že oni sami sú obeťami. Ak sa napokon aj skutočná obeť dočká odpovede, je len veľmi strohá a ľahostajná a zdôrazňuje sa v nej "bezvýznamnosť”celej kauzy pre jej autora. Keby sa rozhovor odohral na skype, hlas by znel ľadovo chladne a jeho tón by bol veľmi nepríjemný. Pri prípadnom pokuse o výmenu názorov by sa zvýšil. Takáto komunikácia by pravdepodobne končila cynickým odmietnutím jej pokračovania zo strany agresora, alebo aj vulgárnymi urážkami a zlomyseľnými výrokmi usilujúcimi o pošľapanie sebavedomia obete.

Keď je niekto zahnaný do bezvýchodiskovej situácie, do slepej uličky, zmätene pobehuje sem a tam, alebo ostane v pasívnej polohe a stane sa z neho len kôpka nešťastia nevediaca si rady. Keby v sebe našiel silu na otvorený boj, mal by možno šancu vyhrať. Ale terč násilia je často paralyzovaný, jeho myseľ opantaná sugestívnymi tvrdeniami a vôľou manipulátora. Ten dokáže šikovne využiť sklony k depresii, melanchólii či hystérii a robí všetko pre diskreditáciu obete v očiach okolia, takže dochádza k dvojitej väzbe : ak sa obeť odhodlá na protiútok, bude vyzerať ako inicátorka konfliktu, a ak bude ustrašene mlčať, umožní šikanujúcemu, aby na ňu preniesol ničivú zlobu, ukrytú v ňom samom. Nakoniec sa mu podarí presvedčiť ju, že ona je jej pravým pôvodcom.



Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se