« Úvod | NECHCE SA MI TERAZ PÍS... »

NA ZÁVER KURZU SEBAOBRANY NA CHATE

...A TIEŽ NA MARGO POSLEDNÝCH CHATOV

Ráno som napísala ďalšiu časť Kurzu sebaobrany. A ako by mi chat chcel potvrdiť všetky tie psychologocké teórie o svojich úskaliach, poskytol mi vzápätí niekoľko praktických ukážok, ako to funguje. Mohla som si to hneď aj overiť sama na sebe. Od zdanlivo nevinných sarkastických narážok, určených pre obveselenie prítomných, až po otvorený vulgárny útok neznámeho adolescenta, ktorý sa rozhodol svoje duševné splašky z ničoho – nič umiestniť v mojich odkazoch. Zrejme jeho pozornosť upútala moja veková kategória a tiež iný jazyk. Bol sám v miestnosti, ktorú si založil, ako som zistila dodatočne. Zatiaľ mu jej schválenie zamietli. Možno si prehliadal ,,chatrooms“ a padla som mu do oka i preto, že môj nick bol práve sám v Azyle ( keďže mám v poslednom čase absencie a povedala som si, že ak už sedím pri počítači, nech tam aspoň nabiehajú nejaké minútky za tie, čo som tam v posledných týždňoch ,,neodchatovala“). Od chvíle, ako som ta vstúpila, chalan mlčal ako ryba a prestal ma obšťastňovať dokonca aj svojimi milými odkazmi. Márne som sa však pokúšala pokračovať v započatej ,,konverzácii“. Chvíľu čítal môj monológ a nakoniec zbabelo ušiel. Bolo to len nejaké nespratné chlapčisko, čo sa potrebovalo na niekom vyzúriť a ja som, uznám si, spĺňala viacero predpokladov na výber vhodného terča. Už kvôli tej mojej jazykovej odlišnosti s podobnými útokmi viac – menej musím dopredu počítať. A sú tu pravdepodobne aj iné odchýlky od bežného používateľa, ktoré ma na to predurčujú.

Chat je davová ,,zábava“ a v tom dave sa schová všeličo : nikdy nemožno vedieť, kto je ten človek v tlačenici hneď vedľa mňa. Stokrát som si povedala, že si už naozaj budem dobre vyberať, kedy a s kým sa pustím do reči, ale potom na to zakaždým zabudnem; hneď som náchylná odložiť svoje zbrane nabok a ukázať príchodziemu prázdnu dlaň. V takých chvíľach mi nenapadne, že ten druhý možno vôbec nemá v úmysle to isté. A že nezdieľa moje prvopočiatočné sympatie a vieru, že nie je dôvod neporozumieť si. Mám sklon k akýmsi ,,predsudkom naopak“ Automaticky predpokladám, že druhá strana zdieľa rovnaké pocity. Ono to tak ale nie je, a keď to zistím, moja sekerka, luk, šípy a kopija sú dávno preč, a mne nezostane, len tá prázdna dlaň. A ešte sa mi do nej niekto aj vy…… . Keď si to tak premietam, napriek mojim dodatočným drsným verbálnym prejavom, ktoré sa týkajú dôveryhodnosti ľudí, ponúkajúcich sa za priateľov za určitých pre nich výhodných okolností, na začiatku sa VŽDY, odkedy sa na seba pamätám, pre nich nadchnem, a to ešte oveľa skôr, než mám možnosť overiť si oprávnenosť mojej okamžitej náklonnosti. Zabudnem chrániť svoj ,,magický kruh“. Tá veštica, čo ma vlani zastavila na chodníku na hlavnej ulici v Poprade ( písala som vtedy o tom do svojho druhého blogu ) ma vtedy vystihla ozaj presne. Keby nemala nos na ľudí, ťažko by si pri svojom spôsobe obživy vedela vytipovať vhodných klientov. Viem to o sebe aj bez nej, a predsa si nedokážem dávať lepší pozor. To je zas vina nedočkavosti a nezdržnalivosti. U mňa to ,, Dvakrát meraj a raz strihaj!“ býva naopak. Budem sa opakovať, lebo som to už niekde takto prirovnala, ale keď sa už odtrhnem, som ako splašený štvorzáprah. Chat je miesto, kde nie je veľa času a možností na hlbšie poznanie ľudí, rýchlo sa menia a striedajú účastníci konverzácie aj témy, je povrchná, chýba jej mnohostrannosť a je plná rušivých momentov, ktoré podnecujú často neprimerané reakcie. Mnohé vznikajú práve v dôsledku vzájomného nesprávneho pochopenia sa a z nedostatku časového priestoru na vysvetľovanie a overovanie si toho, čo ako bolo myslené. Každému s podobnými charakteristikami ako sú tie moje by som poradila, aby na chat radšej neliezol.

Aj preto sa v poslednom čase pohrávam s myšlienkou, že to tu zruším. Mám stále Zuzkin e-mail, napísaný vtedy, keď ju odpájali od internetu a ona sa rozhodla pripojenie neobnoviť. Aspoň predbežne, kým v nej nedoznejú všetky tie sklamania z očakávaní, ktoré vkladala do virtuálnych vzťahov. Zdalo sa jej, že oproti tomu, keď bolo chatovanie ešte úplne novým spôsobom komunikácie, sa jej kvalita poriadne zhoršila. Je to možné, lebo v začiatkoch to ešte nebola taká masová záležitosť. Tak ako so Zuzkou si s ľuďmi, nielen na chate, porozumiem len veľmi vzácne a veľmi mi tu chýba. Ešte vždy sa nerozhodla hľadať nové pripojenie, i keď viem, že jej náš pravidelný kontakt chýba tiež. Chápem tie dôvody, pre ktoré u nej pretrváva predbežné rozhodnutie ostať nepripojená, a aj ja, ako som už povedala, zvažujem, že i keď sa nevzdám internetu, zruším svoje účty na chate a súčasné blogy, a ak aj niekde budem pokračovať v písaní, bude to už úplne anonymné. 

Koniec – koncov, už som snáď na takú detinskú ,,zábavu“ ako je chatovanie aj stará, ako mi opakovane včera a dnes naznačovali dvaja už asi stáli návštevníci miestnosti, ktorá mala byť pre ľudí bez rozdielu nielen veku, keď vznikla. Pamätám si na jej založenie veľmi dobre, aj na dôvody, prečo sa zakladala. Nie celkom dobre však chápem, ako niekto príde na myšlienku, že neskorší dátum narodenia sám osebe zakladá nejaké výsadné právo na určitý druh aktivít  – a že automaticky z nich majú byť vyraďovaní tí, ktorí prekročili niečími predstavami určenú vekovú hranicu. Aj ten chlapec, ktorý ma dnes oslovoval samými vybranými slovami v mojom ,,odkazníku“, je iste presvedčený, že sa mám ,,vrátiť do hrobu“ a nie strašiť na chate. Možno sa, keď bude k nemu život spravodlivý, dočká a zistí, aké to je, mať o dvadsať, tridsať, štyridsať rokov viac. Bola by som len zvedavá, na čom si potom niektorí ľudia, zakladajúci si dnes len na svojej vekovej výhode voči iným, postavia svoje sebavedomie. A čo im potom dá ešte pocit nadradenosti. Mladosť a krása sú veľmi pominuteľné a nie sú ani vždy jedna podmienená druhou. Ja už vidím krásu v niečom celkom inom, než je dokonalá vyšportovaná postava a hladká tvár mladého muža. Tie mi, hoci by to ten môj dnešný ,,dopisovateľ“ ťažko pochopil, už vonkoncom nič nehovoria. Mám radšej tú ,,patinu“, ktorú človek nadobudne po dlhodobejšom prebývaní vo svojom tele. Je však fakt, že to závisí od materiálu. Z niektorých sa stane len ošúpaná koženka:-).

Toto by možno mohol byť aj epilóg za Kurzom sebaobrany na chate. Ako z neho asi vyplynulo, dokonalá tá sebaobrana nemôže byť asi nikdy. Neexistujú žiadne úplne zaručené metódy, ako sa uchrániť pred jeho nástrahami a obrniť tak, aby nemohol ublížiť. Niektoré jeho možné negatívne dopady sa dajú zmierniť, ale úplne najistejšie by bolo urobiť to podobne, ako to spravila Zuzka, keď zistila, že jej to viac berie ako dáva. Ak už ho aj celkom nezatratiť, rozhodne nájsť nejakú primeranú mieru – a hlavne, dať pozor na ten svoj ,,magický kruh“.:-)



Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se