« Úvod | NECHCE SA MI TERAZ PÍS... »

O NEVERCOCH, NEVERNÍKOCH A SVIATOSTI MANŽELSKEJ

Nie som veriaca kresťanka. Keby som mala konkrétnu vieru, vedela by som zdôvodniť, prečo pokladám manželstvo za nedotknuteľné. Je to sviatosť, povedala by som. Cesta k  večnej spáse. Má trvať celý život. A hotovo. Z hľadiska katolíckej cirkvi som vlastne nežila v manželstve, ale len tak ,,nadivoko“, v hriechu, keďže som nemala sobáš v  kostole. Takže keby som sa dopustila nejakých ďalších hriechov navrch, bolo by to už úplne jedno. ( Tú ceremóniu aj na vtedajšom MNV som vnímala ako strašný ,,trapas“, naozaj som sa na to musela dlho a so sebazaprením odhodlávať. Nakoniec som s ťažkým srdcom pristúpila na stredu odpoludnie a len so svedkami a rodičmi,  a našťastie ešte aj lialo. A keď tam tie tetky zo ZPOZ začali falošne spievať, ako na posedení pri mŕtvom, vzápätí po tom vážne sa tváriacom cirkusovom klaunovi -  predsedovi MNV, ktorý mal slávnostný príhovor, nedokázala som potlačiť slzy a takmer som sa zadusila smiechom .) 

Napriek mojej nechuti k obradom, brala som vždy manželstvo ako niečo záväzné a manželskú neveru ako podlosť a pokrytectvo. Pokiaľ za manželstvo pokladáme zväzok dvoch ľudí, medzi ktorými je kladný citový vzťah, nazývaný  ,,láska“. Ak tam ten vzťah už nie je, nie je ani ten zväzok – a záväzok. Ale potom by si to tí dvaja mali vzájomne ujasniť. Nedržať jeden druhého vo falošnom domnení, že sa cítia byť zaviazaní. Ak dôjdem jedného dňa k presvedčeniu, že sú závažné dôvody, pre ktoré doterajší záväzok pre mňa už neplatí, vyslovím to. Pamätám si, keď som to urobila. Chvíľu potom záväzok netrval. Potom nasledoval jeden obojstranne neúspešný pokus o obnovenie záväzku. Skončil v ,,skúšobnej dobe“-  a už definitívne. Samotný úradný akt, ktorý to potvdil aj na papieri, nasledoval až s  časovým odstupom a  bol už len čisto formálny. Došlo k nemu skoro na chlp presne po dvadsiatich rokoch od platnosti sobášneho listu. Kým vzťah ( podľa môjho vedomia  a svedomia)  trval, ani jediný raz mi nezišlo na um, že by niektorý z  nás mohol vzájomný záväzok porušiť udržiavaním  mimomanželských stykov. Z  takého niečoho by mi druhú stranu“ vôbec nenapadlo podozrievať, jednoducho sa mi to zdalo nemysliteľné. Už v čase rozhodovania o ukončení záväzku, keď som bola ešte na vážkach, lebo zrejme ešte  niečo pozitívneho z  toho vzťahu i napriek všetkým možným negatívam vo mne pretrvávalo, ma vyhľadal manžel istej osoby, aby mi oznámil, že jeho žena sa dopúšťa dlhodobo manželskej nevery s mojím legitímnym partnerom. Sedeli sme s ním v parku na lavičke a zhodou okolností sa na náprotivej križovatke míňali tí dvaja údajní ,,milenci“, čo žiarlivý manžel onej osoby ( z môjho blízkeho okolia, mimochodom ) okamžite označil za ďalší rukolapný dôkaz ich manželskej nevery. Smiala som sa tomu. Čo najtaktnejšie -  ale úplne vážne sa tváriť nedalo. Je to horkokrvný cudzinec a muslim. Bolo pochopiteľné, že sa nestotožňoval s niektorými našimi kultúrnymi vzormi a nevedel ich pochopiť. Skúšala som urobiť mu príslušnú osvetovú prednášku o egalitárnom vzťahu medzi mužom a ženou, ale on moje argumenty nepočúval – z jeho hľadiska už to, že tí dvaja sa spolu rozprávali na chodníku svedčilo o tom, že nás spolu podvádzajú. Mal ešte množstvo ďalších argumentov a ,,rukolapných“ dôkazov potvrdzujúcich,  že je tomu tak, ale mne sa zdali pritiahnuté za vlasy a rozišli sme sa s tým, že podľa mňa sú to absolútne bludy. S jeho ženou, ktorej už robil žiarlivé scémy aj na verejnosti a na pracovisku, a ktorá samozrejme o našom rozhovore vedela, keďže ho okrem iného pred ňou dopredu avizoval, som o jeho obsahu a výsledkoch hovorila. Každý vedel, že ju podozrieva, obmedzuje a trestá za neposlušnosť-  vôbec sa tým netajila a všetci ju ľutovali, že má doma takého cvoka. 

Nakoniec  jej zakázal styk aj so mnou, pretože podľa neho som sa tiež podieľala na ich manželskom rozvrate. Nemusel, lebo  z   úplne iných a s touto kauzou nesúvisiacich  dôvodov som aj tak komunikáciu s ňou zrušila. Ešte predtým som sa však zastala exmanžela, ktorého už všade úplne nezakryte prenasledoval a nielen slovne napádal. Vyhrážal sa mu zmrzačením, ak nie ešte niečím horším. ( Tým, že som iniciatívne podnikla kroky na zamedzenie týchto útokov,  som vlastne chcela dať najavo hlavne svoje pohoršenie nad tým, že nejaký chlap môže takto zaobchádzať so svojou ženou – a to bez ohľadu na to, že má vzhľadom na svoju odlišnú výchovu  iné predstavy o postavení ženy v manželstve , než sú bežné v našej kultúre.)

Niekedy v tom čase sme mali každoročné preddovolenkové gulášovanie a v  tej neformálnej atmosfére mi jedna naša zamestnankyňa s vlezlou dôvernosťou položila impertinentnú otázku, či viem, čo sa hovorí:  že môj vtedy ešte muž mal nejaký mimomanželský pomer. Dosť ma to vtedy pohoršilo : keby som aj o niekom vedela, že má frajerku, nepôjdem to vešať na nos jeho žene, len aby som mohla všetečne sledovať, ako na to zareaguje. Chcela mi zrejme porozprávať aj nejaké šteklivé podrobnosti, ale po tom, ako som ju rázne zahriakla, sa už neodvážila.

Po oficiálnom potvrdení skon
čenia môjho manželstva sa s podobnými informáciami roztrhlo vrece : zo všetkých strán som sa dozvedala tie šteklivé podrobnosti, čo som si nechcela vypočuť od onej klebetnice, ktorú som onehdy niekoľkými vetami zotrela tak, že sklapla . Exmanžel tvrdí, že na tých klebetách nie je ani zbla pravdy a ja ich tiež pokladám za výtvory patriace do miestnej mytológie, i keď človek nikdy nevie, či nejaký mýtus nemá aj nejaké racionálne jadro… V tejto chvíli mi je to však už naozaj úplne jedno. Čo mi na tých oneskorených správach o manželskej nevere bývalého muža ide na nervy je miestami až perverzná radosť, s ktorou sa informátori vyžívajú v  ich odovzdávaní a líčení podrobností. Niektoré tie historky sú také absurdné, že sa nad nimi zastavuje rozum. To už nevymyslia ani scenáristi mexických telenoviel.

Ke
ď tak teraz aj vďaka internetu zisťujem, že manželstvo nie je pokladané za žiadnu sviatosť a mnohí sú pripravení na alternatívu, že časom možno vymenia partnera, alebo si popri tom súčasnom pomimo spestria život s niekým iným, pripadám si veľmi konzervatívne a staromódne. Viem, že nevera existovala aj v dávnejšej minulosti, ostatne, v  rodine sa rozprávali všelijaké historky o tajných vzťahoch niektorých mužských predkov, o ktorých nevedno, či boli len platonické,  alebo dospeli niekedy aj k nejakému reálnemu  naplneniu. Nie je isté, či vôbec existovali, alebo sa jedná len o domnienky a  pozostatky dobových klebiet. Čo viem s určitosťou, tie manželstvá vydržali až do smrti – či už preto, čo robí manželstvo manželstvom, pre silné kladné citové puto, ktoré prevládalo nad všetkými nedorozumeniami, alebo kvôli zodpovednosti voči rodine a deťom. Nikto však nemal to svedomie ,,spestrovať“ si svoj vlastný život pominuteľnými ,,láskami“ bez ohľadu na ostatných, za  ktorých niesol zodpovednosť. Asi boli naliehavejšie iné starosti.  Ak niekto stretol ,,osudovú“ lásku, keď už mal vlastnú rodinu, aj vtedy sem – tam došlo k porušeniu ,,sviatosti manželskej“, a to i napriek tvrdému odsúdeniu verejnou mienkou. Človek má právo ísť za šťastím, i keď za to musí zaplatiť. Niekedy možno aj za cenu, že za to istým spôsobom zaplatia aj tí druhí okolo neho. Šťastie nie je celkom zadarmo. Ale keď takto za ním odchádza každú chvíľu a opakovane zisťuje, že nenašiel ten pravý vzťah, ktorý by ho napĺňal šťastím, niekde bude asi chyba.  V jeho nedostatočnej schopnosti nájsť a udržať si lásku v sebe samom.

 



Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se