« Úvod | NECHCE SA MI TERAZ PÍS... »

VÝPREDAJ LÁSOK

 

Keď si naša spolužiačka našla toho tlstého a z nášho hľadiska už staršieho muža, s bytom, s kariérou na provinčné mesto asi tak na vyššej strednej úrovni, ochotného obletovať ju a starať sa o ňu, divili sme sa jej. Ja som ho videla na fotke a potom naživo nanajvýš možno ak dvakrát – podsaditý chlap s bohémskou bradou a fúzami ( ako všetci zneuznaní umelci), v okuliaroch, oblečený tak polokonvenčne. Nejako som jej nemohla uveriť, že ho miluje. Keď o ňom hovorila ( a to robila neustále ), volala ho zdrobnelinou jeho krstného mena, čo mi k nemu vôbec nepasovalo. Rozplývala sa, aké je to s ním úžasné, popisovala do najmenších detailov ich spoločné zážitky z už pravidelných pobytov v jeho zariadenom byte. Čo si uvarili, čo kto povedal a čo ten druhý nato… no otrava ! Pripadala mi ako usadlá tetka pred zlatou svadbou. Jasné, že sme za jej chrbtom klebetili a hodnotili ten vzťah ako nepochopiteľnú hlúposť z oboch strán. Veď jemu predsa musí byť jasné, že dievča o takých pätnásť rokov mladšie to s ním do neviem kedy nevydrží. Je prepánajána taký beznádejne starý ! Ešte pätnásť rokov a bude z neho ozajstný dedo. Čo si potom ona s ním počne? Najskôr si nájde niekoho mladšieho. Ak ju ešte nejaký bude chcieť, lebo už bude tiež stará. 

Nechápala som jej motívy. Je fakt, že pre chalanov nebola asi veľmi atraktívny typ. Možno vekom neskôr splynula, ale v tej dobe pôsobila trochu starosvetsky a, ako vravím, dosť usadlo. Asi to chcelo zmeniť imidž. Bola zrejme rada, že našla niekoho, kto sa do nej zamiloval – podľa všetkého jej naozaj robil všetko, čo jej na očiach videl. Bol jej na promóciách a správal sa k nej ako jej otec alebo opatrovník. Taký na mňa spravil dojem. Bola si ním istá, to z nej vyžarovalo. V tom vzťahu mala navrch. A možno práve toto potrebovala – potvrdzovať si, že nejakému chlapovi na nej záleží, že je pre neho stredobodom sveta. Vravela som si, radšej nikto, ako niekto iba z núdze. Nech je hoci aj anjel, ale keď ho ,,miluje“ len kvôli tomu, aby jej dvíhal sebavedomie, tak je to nanič. A to nielen pre neho, ale aj pre ňu, pretože si niečo nahovára a po čase, keď sa prebudí z toho, čo naklamala sama sebe ( a nahlas ostatným, aby samu seba presvedčila, že je to tak, ako chcela, aby to vyzeralo ) bude mať problém od neho odísť bez toho, aby ho to nepoložilo. Ak bude na nej visieť. Nezdalo sa, že by to bol chlap, ktorý má na každý prst jednu. Odvtedy som sa už mnohokrát presvedčila, že zamilovaný muž vôbec nerozmýšľa hlavou. Ani nevie, kde ju má.

Už ani neviem od koho, ale po niekoľkých rokoch som sa dozvedela, že odišla. Do Prahy. Nechala ho v tom provinčnom meste. Je dosť pravdepodobné, že niekedy v tom čase prišiel nielen o ňu, ale aj o svoju riadiacu funkciu, keďže to mohlo byť v dobe okolo ,,nežnej revolúcie“. Tuším ju už počas štúdia i finančne podporoval, niečo také sa hovorilo, alebo nám to vravela aj sama. A vtedy, keď sme končili školu, bolo veľmi ťažko zohnať nejaký flek. Neboli sme obrábači kovov ani baníci. Kríza centrálne plánovanej socialistickej ekonomiky začiatkom osemdesiatych rokov sa už nedala prehliadnuť, väčšina z nás sa nevedela nikde spočiatku upichnúť. Pomohol jej aj s ,,umiestnením“; ona bola jedna z mála, ktorá zamestnanie mala dopredu zabezpečené.

Nemala s ním deti. Odchádzalo sa jej ,,bez záväzkov“ ľahko. K nemu zrejme žiaden záväzok nemala, keď ho nechala. Neviem, či s celkom ľahkým srdcom. Asi by našla plno dôvodov, prečo s ním už nemohla žiť. Nechcem ich vyslovovať za ňu, no viem si ich predstaviť, tak ako som si ich vedela už vtedy, keď prisahala, že je to najlepší človek na svete a že ho má rada pre jeho dobrotu a lásku k nej, ktorú sme mali všetci obdivovať. Na tých promóciách mi to pripadalo tak, ako keby ho pred nami veľmi nechcela ukazovať. Mala som skoro dojem, že sa ho ponáhľa pred nami ukryť. Väčšina tých o takmer generáciu mladších chalanov predsa len vyzerala lepšie. V tom čase nám na takých veciach dosť záležalo.

Dnes sa na ne  spolužiaci asi pozerajú inak. Kočka vie čo chce – má rozum, našla si niekoho, kto jej zabezpečí stabilitu, pohodlný a blahobytný život, u koho nájde istotu a zázemie. A bude si môcť užívať život. Je taký krátky! Keby nerozmýšľala, vrhne sa do vzťahu, v ktorom by stratila najlepšie roky splácaním hypotéky a naháňaním sa za každou korunou. Musela by sa všetkého vzdať, už by si nič poriadneho nestihla užiť. Musela by sa starať o deti a popri tom stereotype by tomu svojmu zovšednela a prestala ho vzrušovať. Časom by si našiel mladšiu a jej by ostali na krku deti a starosti.

Pravda, dnes majú tie dievčatá lepšie šance. Niektorí z tých pánov sú zabezpečení aj lepšie ako len priemerne. To v našich časoch nebolo a priemerný príjem nebol zas až tak motivujúci, aby sa mladé ženy zameriavali na starších mužov. Prišli by dokonca aj o mladomanželskú pôžičku.

Sobáše z rozumu. To vtedy dávali v telke. Hľa, čo napáchal rodiaci sa kapitalizmus s ľudskými vzťahmi! Všetko bolo napredaj, aj láska. A zase to tu máme : dopyt a ponuka. Buď sa na trhu v tvrdej konkurencii uplatníš, alebo nie. Trhová cena ľudí všeobecne klesá. Aj lásky sú už takmer zadarmo. Možno si ich obstarať so zľavou, i z druhej ruky. Sú tovarom na krátku spotrebu. Raz – dva ich vystriedajú nové, lákavejšie.

Ozaj, ako ste na tom s nakupovaním? Tiež si tým odbúravate stres pochádzajúci zo strachu, aby ste sa neocitli vo výpredaji za ľudové ceny? :-)


Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se