« Úvod | O ĽUDSKOM ÚDELE »

PREČO ĽUDIA OSTÁVAJÚ SAMI


Nie som poradca pre partnerské vzťahy a nechcem sa za neho ani vydávať. Hovorí sa, a nebude to ďaleko od pravdy, že tí, čo radia iným, si často nevedia poradiť sami so sebou a so svojimi problémami. Keď sa postavia do roly poradcu ( radiť, riadiť ), asi to zmierni ich vlastné pocity bezmocnosti voči ,,objektívnym“ silám, ktoré nimi lomcujú a utvárajú ich osud. Za ktorý je človek sčasti zodpovedný sám. Sčasti, pretože niektoré podmienky svojho života nemohol a nemôže ovplyvniť. Napríklad si nevyberá rodinu, v ktorej sa narodí,. Ľudí, ktorí ho na začiatku, keď sa utvára základ jeho osobnosti, pretrvávajúci po celý život, vychovávajú. Môže niektoré svoje nevhodné vlastnosti neskôr uvedomene a zámerne korigovať, ale úplne sa svojich hlavných sklonov nezbaví. Niektoré mu formujú jeho vzťahy aj vo vzdialenej budúcnosti a ďalekosiahlo zasiahnu do jeho osobného údelu. To je to predurčenie, ktoré niektorí pokladajú za výsledok postavenia planét v okamihu svojho narodenia, karmu alebo čím všetkým sa to pomenúva. Aj jeho rodičia a iní vychovávatelia boli výsledkom nejakých okolností, a počas dlhej reťaze generácií predkov za určitých objektívnych podmienok vznikali genetické predpoklady spoluurčujúce potom vlastnosti ich potomstva. Keď človek dospieva, spoznáva a uvedomuje si sám seba, svoje nedostatky ( ak ich vôbec identifikuje a pripustí si ich ), a tie začnú byť zdrojom jeho nespokojnosti so sebou samým (to čo pokladá za nedostatok závisí od hodnôt, ktoré si zvnútornil ). Pohýnajú ho k snahe zmeniť stav, ktorý znižuje jeho sebavedomie a sebaúctu. Ešte k tomu musí mať aj dosť odhodlania, vôle, trpezlivosti a vytrvalosti. Ak má vôľu a vytrvalosť, ale jeho snahy vychádzajú z chybného vnímania seba, nesprávneho sebahodnotenia ( diametrálne odlišného od jeho hodnotenia okolím), silná vôľa mu nepomôže. A naopak – ak sa niekto aj dobre pozná, aj si vie pomenovať svoje nedostaky a chápe ich príčiny, nie je mu to tiež nič platné, keď nenájde v sebe dosť odhodlania a vôle, aby sa ich zbavil. Len to stále hlbšie narušuje jeho sebavedomie a sebaistotu a trápi sa neustálymi výčitkami svedomia a pocitmi viny. Výsledok je v oboch prípadoch vlastne rovnaký : žiadna zmena k lepšiemu. V tom prvom prípade dôsledky dopadnú hlavne na okolie, lebo osoba, ktorá si nedokáže uvedomiť a priznať svoje nedostatky ich pripisuje tým, s ktorými vstupuje do prevažne konfliktých vzťahov a s ktorými neefektívne komunikuje. Pritom samozrejme premieta vinu za zlyhania týchto vzťahov a vzájomnej komunikácie do tých, ktorí sa s ňou na nich zúčastňovali. V druhom prípade je človek nebezpečný v prvom rade sám sebe. To je napríklad aj prípad alkoholikov, ktorých sebaobviňovanie ešte viac vrhá do ich sebaničiacej závislosti. Niektorí tvrdia, že neschopnosť ovládať vlastné správanie je známkou nezrelosti osobnosti, tak ako je ňou i narcistický nekritický sebaobdiv, vynucujúci si od okolia neustále dôkazy potrebné na sebapotvrdenie, a agresívne sa prejavujúci, keď sa nedočká očakávanej obdivnej reakcie.

Osoba so sebavedomím stojacim na určitej konštrukcii, ktorou ho podoprela, aby nespadlo, ale neodstránila nedostatky, narúšajúce jeho statiku, si nemôže dovoliť nechať okoloidúcimi rozoberať to lešenie, vďaka ktorému sa nezrúti. Je v strehu a všetkých podozrivých od toho lešenia odháňa. Trochu od veci, pamätám si, keď bol takto podopretý dom majstra Pavla z Levoče. Bol takmer na spadnutie a mohlo sa stať, že ak by prišla nejaká väčšia atmosferická porucha, ostala by stáť len tá prázdna konštrukcia, a to vzácne, čo mala chrániť, by bolo nenávratne preč. Tí, čo sa spoliehali, že dom ešte nejaký čas udrží pohromade, by sa potom mohli už len chytať za hlavu. Človek opierajúci sa o konštrukcie môže navonok pôsobiť ako silná osobnosť a jeho železná vôľa sa zdá byť zárukou jeho stability. Ak je ešte aj inteligentný, rozhľadený, vtipný, zábavný, osvojil si určité spôsoby, ako pritiahnuť pozornosť a záujem a byť príjemným spoločníkom, s ktorým sa ľudia nenudia, spĺňa navonok všetky predpoklady ako vhodný partner. Žena , ktorá sa zamiluje do takého muža, v ňom vidí ozajstného chlapa, spoľahlivú oporu a pevné zázemie pred prípadnou nepohodou. Až pri dlhšom a hlbšom skúmaní zistí, že popri tom haló efekte jej unikli jeho dôležité vlastnosti ako je egocentrizmus, sebectvo, bezohľadosť, priveľká ješitnosť, velikášstvo neschopnosť sebakritiky, precitlivelosť, tvrdohlavosť,malichernosť, podozrievavosť, žiarlivosť, závisť, pomstychtivosť, agresívne sklony…To všetko sa na začiatku vzťahu, na ktorom ľuďom záleží, pretože sú zamilovaní a je medzi nimi dominantná pravdepodobne sexuálna príťažlivosť, kvôli jeho udržaniu na jednej strane potláča a na druhej bagatelizuje. Ako vzťah zovšednieva a stáva sa ,,zabehaným“, postupne snaha ukazovať sa v lepšom svetle opadá. Ono to vyžaduje aj dosť energie, byť neustále za krásneho a dobrého, lepšieho, ako v skutočnosti. A nastáva vzájomná konfrontácia medzi tým, čo sa nejako javilo a tým, aké to je pod povrchom. Ak je rozčarovanie na jednej alebo oboch stranách veľké, dôjde k opusteniu jedného partnera druhým, alebo k obojstrannému ničiacemu konfliktu, alebo k samovoľnému pozvoľnému rozpadu vzťahu. Závisí od osobností partnerov. Niektorí odchádzajú potichu, bez zbytočných rečí a výčitiek. Odnesú si ich sebou ako plný kufor. Ešte za sebou aj upracú. Iní zanechajú po sebe spúšť a zničia pri odchode všetko čo im príde pod ruku.A zabuchnú dvere nielen za sebou, ale aj za všetkými peknými spomienkami, plní zloby, pocitov krivdy a túžby po zadosťučinení. 

Sú ľudia, ktorí neznesú , ak si ich niekto dovolí opustiť. Oni opúšťajú bez výčitiek svedomia, s ľahkosťou v srdci. Majú predsa právo na skutočnú ,,osudovú“ lásku, a tie na vyplnenie hluchých období možno bez ohľadu na ich city odložiť do depozitu, aby uvoľnili miesto skutočne výstavnému kusu, čo sa im podarilo získať. Vlastniť niečo mimoriadne je pre nich dôležitou súčasťou tej ich podpornej konštrukcie. Milujú vášnivou sebaláskou. Keby prišli len o obyčajný ,,predmet dennej spotreby“, ani by ich to tak neštvalo, ale strata niečoho hodného závisti okolia ich už poriadne mrzí. Obyčajne si vo svojej zameranosti na seba neuvedomia, že aj ten ,,predmet“ mal nejaké potreby a túžby, a oni ich nenapĺňali dostatočne. Príliš často ich nenapadlo zaoberať sa nimi – keď boli spokojní oni, zdalo sa im, že tá spokojnosť je aj na druhej strane. Spočiatku výhrady a výčitky nechápu, predsa vyhradili onomu výstavnému kusu vo svojom dome čestné miesto a riadne ho utierajú od prachu, leštia a zaobchádzajú s ním opatrne, aby sa nepoškodil, a neskôr sa pokúsia ukázať, kto je pánom domu. A pomocou železnej vôle sa prinútia schovať za ľahostajnú nevšímavosť a múr mlčania. Čo objekt zneistí a vyvádza z miery natoľko, že odhalí svoje slabé miesta, kde sa dá ľahko zlomiť. Šikovnými hmatmi búriacu sa zajatkyňu spacifikujú. Až kým ich metódy neprestanú fungovať a nestratia účinnosť, pretože medzitým to puto z druhej strany začne povoľovať a aby vydržalo ďalší nápor, žiada si to nejaký iný, nový spôsob reakcie. Tvorivý prístup, ktorému predchádza uvedomenie si problému, uvažovanie nad jeho možnými všestrannými príčinami a účinnými spôsobmi, ktorými by sa dal riešiť. Nie iba násilne potlačiť, alebo mu odlávať pasívnou rezistenciou v nádeji, že si ho vyrieši druhá strana sama k spokojnosti prvej strany.

Aké prekvapenie, keď predpoklady nevyjdú a tie dvere, ktorými odišla, sa neotvoria ani o hodinu, ani o týždeň, ani o mesiac, ba ani o polroka… Strata luxusného interiérového dekoratívneho prvku mrzí. Zasiahnutá ješitnosť bolí. Konštrukcia sa otrasie v základoch. Odchod neuspokojovanej partnerky sa javí ako strašná nespravodlivosť, krivda, zrada. Ale prejaviť slabosť by znamenalo vystavovať sa riziku ďalšieho odmietnutia, a tým potvrdenia nízkej hodnoty toho vzťahu v očiach proťajška. Taký nápor by už mohol byť osudný pre aj tak už dosť otrasené sebavedomie. Lepšie je živiť v sebe pocity nespravodlivosti a krivdy za premietnutia svojich vlastných chýb do ich údajných pôvodcov. Počkať si na ten správny okamih, keď bude vhodná príležitosť na vrátenie rany. Jej presné umiestnenie už bude potom hračka.  Tým sa účty vyrovnajú a straty budú aspoň čiastočne vykompenzované.    Pohľad na cudziu bolesť môže zmierňovať vlastnú a poníženie iného poskytne zadosťučinenie zo znovupotvrdenia si vlastnej ceny.
A ešte je dosť dôležité presvedčiť aj okolie, že s tou hysterkou to aj tak nemalo budúcnosť. Skôr alebo neskôr by bola ten vzťah zničila svojím sebectvom a neustálym pochybovaním o sebe a o svojej hodnote.



Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se