« Úvod | BALADA O DREVE »

PREDVIANOČNÁ ÚVAHA

Včera v noci som mala zase dlhý rozhovor na skype. Internet umožňuje niekedy nazrieť do ľudských osudov a duší oveľa hlbšie, čo je tá lepšia stránka padania zábran vďaka jeho úplnej alebo čiastočnej anonymite. Horšia je, že nikdy nevieme, pred kým odhaľujeme svoje vnútro s jeho slabými miestami. Často predčasne nadobudneme dojem, že nás ten človek na druhej strane dokáže pochopiť, keďže sa nám do jeho nekonkrétnej podoby veľmi ľahko vkladajú nami vytvorené konkrétne predstavy. S určitosťou nikdy nevieme, s kým máme to šťastie ani pri živom kontakte, a tam nám ešte navyše hrozí aj zneužitie našej otvorenosti a úprimnosti s celkom hmatateľnými dôsledkami.V reálnom styku s ľuďmi sa schovávame za spoločenskú masku, pri nezáväznejšej internetovej komunikácii si masku často uvoľnene odkladáme vedľa monitora. Keby som bola karikaturista, nenakreslila by som zlomyseľný obrázok tlstej starej baby a vypĺznutého deda pri počítačoch, vyznávajúcich si na diaľku lásku vo falošnej  predstave o dokonalosti svojho proťajšku,  ale dvoch ľudí v pyžamách – on obligátne prúžky na príliš krátkych pyžamových nohaviciach, v  papučiach, ktoré dostal na posledné  vianoce pred rozvodom, ona v  pohodlnej flanelovej nočnej košeli po babičke s nátačkami na hlave. Internetová komunikácia nemusí byť a nie je vždy len prostriedkom na zneužívanie dôvery a bezuzdné zabávanie sa na účet iných ľudí, na beztrestné útoky na dôstojnosť iného človeka, ktorého ponižovanie komusi prináša zvrátenú radosť, prípadne na získavanie iných  lacných  zdrojov  rýchleho sebauspokojovania. Ak ju niekto chápe iba takto, pravdepodobne ju sám používa na tento účel a takto sa aj pri nej chová.

Začiatočníci si obyčajne úskalia tohoto spôsobu medziľudského styku neuvedomujú. Niektorí skúsia a utrpia zranenie, po ktorom sa k nej už nevracajú. Iní prejdú jej nástrahami, poučia sa,  objavia jej lepšie stránky a dokážu odolávať jej nebezpečenstvám. Či s tým niekto súhlasí alebo nie, tento druh komunikácie sa stáva ,,normou“, pretože svet sa mení a v nových podmienkach je jednoducho pre ľudí výhodná. Čas ukáže, ako ona sama spätne ovplyvní vzťahy medzi ľuďmi, a tým aj ich budúce prostredie a život v ňom. Mne sa zdá, že v spoločnosti prebiehajú dva protichodné procesy: na jednej strane sa stupňuje akási atomizácia, rozpad spoločnosti na množstvo od seba čoraz viac oddelených a osamotených indivíduí – a na druhej strane rastie potreba opätovného hľadania kontaktov medzi týmito izolovanými entitami (pardon za výraz, hľadám najvýstižnejšie). Internet na to hľadanie poskytuje takmer neobmedzené možnosti. Problém je len v tom, ako spojiť dva svety: tzv. virtuálny s tzv. reálnym. Pre mnohých sú tie bariéry z rôznych dôvodov neprekročiteľné  (zemepisná vzdialenosť, materiálne obmedzenia, politické prekážky, rodinné a osobné problémy a handicapy atď.). Neodvážia sa do krajiny za zrkadlom plnej neznámych nebezpečenstiev.

Poznávam na internete ľudí,  ktorých  by som vo svojom reálnom živote nemala šancu stretnúť. Keby som povedala ,,dobrých aj zlých“, bolo  by to príliš veľké zjednodušovanie. Rôznych. Občas si nedokážem nevšimnúť, koľko je v  nás aj tej zloby, závisti, neprajnosti, podozrievavosti, škodoradostnosti, nenávisti jedného voči druhému, túžby po ničení a aj sebaničení. Skúšam, aké to je, vystavovať sa tomu a riskovať, že ma to pohltí. Mohla by som si, ako to robievajú deti, zakryť oči, aby to pre mňa prestalo existovať , aby sa ma to nemohlo dotknúť a uškodiť mi.  Mohla by som sebauspokojujúco ,,pozitívne myslieť“ a žiť len pre ,,túto chvíľu a tento okamih.“ Cieľavedome si vyrábať ,,hormóny radosti.“ Nenazerať zvedavo za  tie zakázané dvere. Všetko by bolo pre mňa oveľa jednoduchšie.

A nebolo to v tej rozprávke tak, že nakoniec sa ukázalo, že sa netreba báť a zistiť, odkiaľ a aké nebezpečenstvo hrozí? Prejsť tým zlým silám cez rozum a nájsť cestu von, na svetlo?

(* z môjho iného blogu )



Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se