« Úvod | A DOTRETICE... »

ROSEOVCI



Odnedávna čítam rôzne blogy a denníčky. Nie tie intelektuálne, ale tie obyčajné, ktoré odrážajú život taký, aký je každý deň tam vonku, a nie iba v niečej hlave. Niekedy sú tie príspevky napísané neobratne, naivne, sentimentálne, ale je zaujímavé prostredníctvom nich nazerať do ľudí a popri tom zisťovať, že sme si naozaj podobní ako jedna duša. Koľko je toho, čo nás spája. A to aj napriek rozličným osudom a životným skúsenostiam. I navzdory tomu, že k sebe nevieme často nájsť cestu.

Asi som neobjavila nič nové, keď zisťujem, že práve s takými, ktorí sú mi najviac podobní, najťažšie nachádzam spoločnú reč. Presnejšie, je najväčšia pravdepodobnosť, že sa s nimi dostanem do konfliktu. Hlavne ak sme si podobní práve v tom, čo je v nás kontroverzné. Asi do seba príliš vidíme a vieme presne predvídať možné problémy vo vzájomných kontaktoch alebo vzťahoch. Vieme, čoho je ten druhý schopný, keď sa napríklad nazlostí, akí vieme byť neobjektívni, zaujatí, ako dokážeme v prípade zdanlivo nutnej sebaobrany útočiť na citlivé miesta, čím by sme mohli  jeden druhého ohroziť...Nie je nám ani príjemné, že ten druhý pozná, kedy sa vyťahujeme, kamuflujeme, plano moralizujeme, čo máme v skutočnosti za lubom. Možno je to tak, že vzájomne v sebe znásobujeme tie svoje problematické stránky, o ktorých vieme, že spôsobujú ťažkosti nám a nášmu okoliu. A preto sa radšej jeden druhému vyhýbame.

I keď, na druhej strane, s nikým iným sa nedokážeme tak hlboko vzájomne pochopiť. Podobnosť aj mocne priťahuje. A ak sme tak trochu narcisti, potom toho druhého dokážeme milovať ako seba samého. A keď sme trochu viac narcistickí, naozaj vášnivo. Nie náhodou som sa tak bavila na vojne Roseovcov. Vôbec sa mi ten film nezdal byť až takou prehanou fikciou. Sú také vášnivé vzťahy, v ktorých sa ľudia radšej zničia, ako keby sa mali jeden druhého vzdať.

Vieme, že taký človek je pre nás nebezpečný, a napriek tomu nás zaujíma viac ako všetci ostatní. Je ako naše stratené jednovaječné dvojča, a necítime sa úplní ani s ním, ani bez neho. Keď sme s ním, ako keby nás oberal o nás samých, kradol nám identitu - a keď sme bez neho, ako keby nám chýbala časť duše.

A nikdy ju neprestaneme hľadať a túžiť po nej a niet nič, čím by sa dala nahradiť... Aj keď sa nakoniec predsa len rozhodneme neriskovať a zvolíme si rozumne náhradu, s ktorou budeme v bezpečí.


Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se