« Úvod | BALADA O DREVE »

ORECH


Ešte stojí náš orech.
Prstami čítam osudy
z reliéfu vrások
v jeho tvrdej kôre.
Vo vetre zatiaľ plachtia
šedivé vlasy Zlatovlások,
pomaly znášajúc sa dole.

V škrupinke
zotleli šaty Popolušky -
živôtik aj tak
bol by jej už úzky.
Stratená črievica
trčí z hnedej hliny -
princ asi pobral sa
smerom celkom iným.

Žulové riečne kamene
zo zbúraných domov
potichu vrástli do zeme
vpletené medzi korene,
až do základov stromov.

Ten starý orech
ešte stojí vzpriamene
a celý čierny
smútočných hostí
víta medzi dvermi.
Už toľké nimi prešli osudy!
Stráži tam po celý čas
a verne -
a ani neumiera od nudy.

Vždy objímem ho aspoň pohľadom,
alebo ako teraz
položím naň ruku - na miesto,
kde má srdce strom.
A hovorím s ním v duchu.
Hovorím s tými, čo sú v ňom…




orech












Nádherná báseň!

Vďaka.

přidat komentář

Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se