« Úvod | BALADA O DREVE »

PRVÁ SPOMIENKA PRE EVU

som
                                                                           

Tak som si, Eva, prečítala Tvoj zanedbávaný blog. Popri tom som si premietala, kde som bola, čo som robila a prežívala, keď som bola v Tvojom veku.


Bol zdanlivo večný reálny socializmus a ja som krátko predtým zmenila zamestnanie aj rezort. Tam, kde som bola zamestnaná  dovtedy som hrdinsky odniesla na kádrové oddelenie výpoveď a tresla dvermi. Lenže počas výpovednej doby som zisťovala, že vôbec nebude jednoduché nájsť si nejaké iné miesto. Jednak bola koncom 80.ych rokov veľká prezamestnanosť(skrytá nezamestnanosť), a jednak sa mi o to postarali súdruhovia z vedenia inštitúcie, kde som ,,pracovala“. Dodnes nemôžem slovo ,,pracovať“ v súvislosti s oným zariadením vysloviť bez sarkazmu.  

Bolo to krátko po televíznom seriáli ,,Pohreby v Kremli“ – nastúpila Gorbačovova perestrojka. Ale súdruhom u nás ešte nedochádzalo, že sa časy menia. Mysleli si, že sú pevne zabudovaní na svojich podstavcoch. Pamätám si skvelé politické vtipy, ktoré chrlila moja kamoška Ľudmila, dcéra vtedy dosť významnej papalašky. Študovala právo v Leningrade a v Moskve Bola skvelá zabávačka, mala obdivuhodnú pamäť na tie srandičky, sypala ich z rukáva. Vedela hrať na gitare a pekne spievať - bola Bulat Okudžava alebo Vladimír Vysockij v sukni a  čierna ovca  rodiny; doma sa ju márne snažili skrotiť -  neustále museli tutlať nejaké škandály, ktoré narobila. Všetky ostatné deti si budovali sľubnú kariéru, ,,vedecky“ rástli a ona ledva urobila štátnice na druhý krát a už v Československu, lebo v ZSSR boli nejaké problémy a musela po Leningrade odísť napokon aj z Moskvy. Múdra, talentovaná, nespútaná, s úžasným zmyslom pre humor – horšie predpoklady na úspešnú spoločenskú adaptáciu mať ani nemohla.


Ľudmila vymyslela, aby sme sa uliali z roboty ( to už som bola po veľkých ťažkostiach a hrozbe tr. činu príživníctva na novom mieste) a trochu si počas pracovných dní oddýchli v  hoteli jedného odľahlého východoslovenského okresného mestečka, kde sa práve mala konať  súťaž v prednese revolučnej poézie a prózy. Vyplnili sme prihlášky a stali sa súťažiacimi. Medzi spoluorganizátormi tohto významného kultúrneho podujatia bola aj moja spolužiačka zo školy, vedúca oddelenia záujmovo – umeleckej činnosti z tamojšieho okresného osvetového strediska, takže som mala ďalší dôvod, aby som na  ten strelený nápad pristala. Mzdu nám za tie dva –tri dni mali refundovať a strava a ubytovanie v hoteli bola samozrejme zadarmo. Dva týždne pred výplatou sme s Ľudou niekedy zbierali i fľaše po kanceláriách. Ešte sme pokračovali v nezáväznom živote nedávnych študentiek, nechcelo sa nám do sveta pokryteckých dospelých.

Nejako sme si nestihli vybrať vhodné ukážky na prednes, na poslednú chvíľu sme si požičali nejaké knižky z  knižnice a v autobuse sme  sa pokúšali naučiť  naspamäť úryvky z akýchsi básní, ktoré ani nezneli príliš revolučne.  Veľmi to nešlo, pretože sledovať  krajinu z  Mňačkových ,,prašných ciest“ a nastupujúcich a vystupujúcich ľudí bolo zaujímavejšie. Okrem toho sme každú chvíľu  vybuchovali smiechom, keď sme si predstavovali absurdné situácie, ktoré pravdepodobne pri našich súťažných výkonoch vzniknú.


Ľuda - potvora -  mala oveľa lepšiu pamäť ako ja a svoju kratučkú  ukážku si aspoň čiastočne  stihla uložiť do pamäte, ja ani náhodou. Nezapamätala som si ani prvý verš. (Mala by som ešte poznamenať, že sme si večer pred odchodom na súťaž zakúpili za tie fľaše z kancelárií nejaké občerstvenie a mali sme tiež dve pollitrovky  gruziňáku, ktoré Ľudmile niekto nechal ako úplatok pre jej známych z právnickej fakulty, u ktorých mala vybaviť komusi skúšku.)

Tam, kde mojej kamoške vypadol text, doplnila ho suverénne a  bez mihnutia oka vlastnými básnickými obrazmi, ktoré jej momentálne zišli na um. Ticho som jej závidela, že sa tá jej báseň nerýmuje,;ja som spravila osudovú chybu, keď som si vybrala akési jednoduché rýmované veršíky v nádeji, že si ich ľahšie zapamätám. Zasekla som sa už po mene autora a názve básne – a navyše som ju narýchlo nevedela ani nalistovať v knižke, ktorú som si pre istotu vzala sebou  na improvizované pódium. Ľude porota s milým úsmevom vytkla, že tá jej ukážka bola , bohužiaľ, príliš krátka, ale inak super. Nečudo, Ľudina matka bola na tom podujatí čestným hosťom. Pre ňu a pre jej suitu vyhradili miesta v prvom rade. Jej príchod s tým jej sprievodom mi pripadal ako výjav z obrazu Bojarka Morozovová. Keď zbadala medzi účastníkmi dcéru, zazdalo sa , že prekvapenie je na oboch stranách. Však aj Ľudmila musela podujatie napokon  predčasne opustiť- naložili ju takmer násilím do auta a odviezli hneď po odovzdávaní cien , hoci večer mala byť v bare ešte rozlúčková tancovačka. A ja som to od poroty dostala vyžrať – zjazdili ma pred celým auditóriom, že som sa k tomu podujatiu nepostavila dosť dôstojne  a pomýlila  si súťaž v prednese so súťažou v umeleckom čítaní, pričom ten výraz ,,umelecké“ je tam v mojom prípade navyše.


To je prvá asociácia, ktorá sa mi vybavila, keď som sa pri čítaní Tvojho blogu preniesla do vlastnej minulosti. Blížila sa asi kríza stredného veku, pretože nie dlho po tomto som podľahla pocitu, že mi čas preteká pomedzi prsty a ja sa len potácam odnikiaľ nikam, a  i keď sme sa v rámci našich skromných  možností  snažili prežiť každý deň čo najzábavnejšie a vyhýbať sa tomu, čo by nás mohlo otravovať, začalo to byť unavujúce. Nudný stereotyp a prešľapovanie na mieste.

 Ako sa ukazuje zo spätného pohľadu, v tom období bolo oveľa viac lepších možností, ako zmeniť svoj život, než aké sme si nakoniec vybrali. Rozhodovať sa pod dojmom ,,časového tlaku“ bola hlúposť, bolo si treba radšej počkať a iste by sa objavili aj lepšie riešenia,  než ktoré sme si napokon zvolili. Neviem, prečo som vtedy podľahla panike a naskočila na prvý motoráčik, čo išiel okolo.


Veď ja inak rada cestujem na blind, je mi jedno, kedy niečo zase pôjde okolo, mám čas, aspoň sa dobre porozhliadnem a  vyhnem sa zbytočnej nervozite. Je dobré posadiť sa pred cestou...



Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se