« Úvod | TAKÁ NOVEMBROVÁ »

PRVÁ LÁSKA

rande

Býva čas lások a čas osamenia.
Čas, keď už chýba iba
prchavá chvíľka do zotmenia.
Keď v okamihu
- tesne pred západom -
posledným lúčom slnko kreslí
nadľudskú krásu Piesne piesní.
V tom nepatrnom zlomku času
v kľúčovej dierke zazrieť možno zrazu
tajomný a nekonečný vesmír.

Mihne sa v zreničkách
a na sekundu zaplápolá jasne,
kým oko zase oslepne
a ľahostajne zhasne : akoby bol len
klamal zrak
a neudialo sa nič mimoriadne zvláštne,
čo by sa mohlo považovať za zázrak.

Nad mestom visí všedné šero.
A dávna láska v údive
pokrčí zvráskavené čelo :
,,Ty si ma pamätáš a myslíš na mňa stále?“
Spomienky žeby luhali tak neskonale?
Ona je tá, čo randila s ním vtedy v parku,
to pri nej horel, akoby škrtol o zápalku?

Kto je tá cudzia obyčajná žena?
Tak končia lásky – na doživotie
odsúdené do väzenia?
Dostanú za trest
iné telo namiesto toho,
ktoré hladiť sa mu chcelo?

Prehodia pár slov o počasí.
Bývala štíhla, mala dlhé vlasy…
V tej ľahkej blúzke zapamätal si ju…

Pustil ju z hlavy.
Dal jej amnestiu.






Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se