« Úvod | A DOTRETICE... »

TROCHU SA ROZHORČUJEM


Ak sa berú drogové závislosti a alkoholizmus ako choroba, potom podľa princípu solidarity tí zdraví majú pomáhať postihnutým touto chorobou. Keď sa takto postihnutí nechcú liečiť a vyliečiť, je to tiež dôsledok ich ,,ochorenia“? Rakoviny vôle, ktorá je v pokročilom štádiu a metastázuje a robí ich neschopnými rozhodovania a rozhodnutia a zotrvania na tomto rozhodnutí? Postihnutia, ktoré spôsobuje, že si nevedia sami poradiť a zodpovedať za svoje konanie?

Nuž, keď sú takí bezmocní voči tejto chorobe, ohrozujúcej a znemožňujúcej normálny život im a ich okoliu, je v poriadku, ak sú ponechaní sami na seba, lebo si to tak želajú? Keď má niekto žltačku, musí sa podrobiť liečbe a byť izolovaný na príslušnom oddelení, pretože by mohol šíriť infekciu. Ale drogy a alkohol tiež spôsobujú smrť – ich ,,bacilonosičom“ , aj tým, ktorí sú nútení žiť v ich blízkosti. Spôsobujú im smrť sociálnu, postihujú ich psychicky, poškodzujú ich duševné zdravie. Môže to vyústiť aj do fyzickej smrti – nie len samotného narkomana a alkoholika, ale aj tých, ktorí sú jeho závislosťou spolupostihnutí bez vlastnej viny. Je to životunebezpečná choroba s vážnymi spoločenskými dôsledkami, a napriek tomu jej nositelia nie sú pokladaní za šíriteľov nebezpečnej epidémie. Môžu slobodne a nezodpovedne rozhodovať o sebe a iných. Môžu beztrestne poškodzovať nielen seba ale aj ostatných . Nie sú za toto poškodzovanie postihovaní, naopak, patrí im osobitná ochrana. Ak sú ,,práceneschopní“ v dôsledku svojho postihnutia, nemajú samozrejme prostriedky na to, aby si plnili svoje záväzky – platili výživné na deti, podieľali sa na nákladoch na bývanie, na domácnosť, z ktorej nie je vôbec ľahké ich dostať, pretože o tom najprv musí rozhodnúť súd. Kým rozhodne – ak rozhodne – že sa im zruší užívacie právo na byt, na ktorý mesiace neprispievajú, je podľa zákona potrebné nájsť im najprv strechu nad hlavou. To vôbec nie je záležitosť, ktorá sa dá vybaviť jednoducho a rýchlo, prieťahy potrvajú celú večnosť a náklady, ktoré dovtedy vzniknú tomu, ktorý je nútený všetko za toho príživníka platiť, už nikdy nikto nenahradí. ,,Postihnutý“ nielenže neživí svoje deti, ale necháva sa živiť nimi, ujedá im aj z toho mála, čo majú a pri postupnom strácaní zábran kľudne aj okradne ,,svoju rodinu“, ktorej ostal na krku, pretože štát sa v tomto prípade vyzúva zo zodpovednosti a ponecháva ju na nej. Rodina sa musí chovať k závislému ako rodina, ale on sa tak správať nemusí. Trestné oznámenie na neplatiča výživného tiež nič nevyrieši v dohľadnom čase: najprv má tri mesiace čas vyšetrujúci orgán, potom ho má prokurátor, a až potom príde celá vec pred súd, a je na poškodených, aby dokazovali, že k poškodeniu skutočne došlo . Potom je neplatič (a prípadne aj násilník ) podmienečne odsúdený a ak si v ďalšej trojmesačnej lehote nezačne plniť povinnosť, nesplní podmienku, je možné na neho podať nové trestné oznámenie. A všetko sa môže začať odznova. Ešte je tu možnosť požiadať o náhradné výživné, ale najprv je nutné obrátiťsa na exekútora, ktorý má tri mesiace na zisťovanie, či má z čoho od povinného dlžobu vymôcť, a prvé, čo si vymôže, sú poplatky za jeho služby. Síce ich bude hradiť dlžník, ale ten zvyčajne nemá z čoho platiť, a ak, tak sú to len smiešne splátky, z ktorých si ukrajuje svoje percentá ešte exekútor. ( Piť a drogovať má začo aj naďalej.) Dlžobu tak nespratník nesplatí ani do smrti.
Náhradné výživné  je riešením ťažkej sociálnej situácie, ale až keď povinný neplatí najmenej tri mesiace, a tie ďalšie tri má exekútor na zisťovanie príjmov a majetku dlžníka. Až potom vznikne nárok na túto náhradu a možnosť spätného vyplatenia trojmesačného výživného. Všetky predošlé dlžoby ostanú nenahradené. ( Ak príjmy zákonného zástupcu detí presahujú určený limit, nárok na náhradné výživné nie je vôbec.)

Pokročilý narkoman a alkoholik využíva deravé zákony na to, aby mohol bezstarostne a bezplatne vegetovať celé mesiace, rok aj viac pod strechou a v teple. Zákon sa pýta, čo by bolo s tým nešťastníkom, keby nebol pokladaný za chorého, o ktorého sa majú tí ostatní starať, ale nepýta sa, čo sa deje tým, ktorým túto starosť ponecháva. Ako to všetko dopadá na nich, ako to prežijú a či to prežijú v zdraví. Ak by vzali zákon do vlastných rúk a vymenili zámok na dverách, dopustia sa nezákonného činu a ,,poškodený“ si na pomoc zavolá políciu. Oprávnene, lebo má svoje práva – na rozdiel od tých, ktorí majú voči nemu len povinnosti. A tie sú vymáhateľné okamžite, na rozdiel od povinností , ktoré majú na papieri oni.

Kým sa príživník dostane konečne na ulicu, možno na nej skončia aj tí, na ktorých mu zákon dovolil parazitovať. Alebo sa dostanú na psychiatriu, v krajnom prípade aj do márnice či do väzenia, keď súd neuzná, že konali v nutnej sebaobrane alebo v afekte, ktorý im znemožnil rozpoznať dôsledky svojho konania.

Ak je narkománia a alkoholizmus choroba, pri ktorej si postihnutý nedokáže sám dať so sebou rady, ak je to psychiatrická diagnóza, pri ktorej škodí sebe aj okoliu, mal by byť aspoň izolovaný, ak sa už nedá liečiť. Alebo že by to nebola choroba? Tak potom aký princíp solidarity, aká ochrana pre niekoho, kto je dostatočne zdravý, aby sa o seba mohol postarať, keby chcel ! Ak nechce, je to jeho osobná vec. A potom by ten zákon mal jednoznačne a nekompromisne rozhodnúť o tom, aby si svoje osobné problémy riešil sám a neprenášal povinnosť starať sa o neho na ostatných. Zákony, ktoré ho chránia, ho pomáhajú udržiavať v závislosti a prehlbovať ju. Navádzajú k zneužívaniu a
- v duchu humanizmu - diskriminujú zneužívaných. A to sa nazýva SPRAVODLIVOSŤ.





Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se