« Úvod | A DOTRETICE... »

ROZUM A SRDCE



Dlho som tu nepísala tie svoje siahodlhé úvahy. Asi sa teraz bez nich obídem, ale hlavne život beží tak rýchlo, že na ne ani nemám čas. Noc strieda noc a myšlienky sa ozlomkrky ženú preč, potkýnajú sa o seba a preskakujú jedna cez druhú. Je to taký bezhlavý hromadný beh a bežcom v tom zmätku sotva zazriem chrbát. Len sem - tam útržkovito zachytím nejaký detail, ale celkovo to zmysel nedáva. Možno práve stojím na nejakej križovatke, pred akýmsi novým začiatkom, na rozhraní toho, čo doteraz bolo a odteraz bude. Niečo sa vo mne prestavuje. Raz za čas to tak býva : stratíme orientáciu a potom sa musíme rozhodovať, ktorá cesta je tá správna. A ktorí ľudia sú pre nás tí správni, aby sme nekráčali slepo za niekým, kto odbočuje iným smerom, kde sa stratíme sami sebe.

Človek sa narodí ako bytosť bažiaca po zmyslovom uspokojení. Potom nasleduje kľúčové obdobie, keď sa učí popri pociťovaní cítiť. Môže to byť veľmi protirečivý proces, pretože niekedy sa musí vzdávať zmyslového pôžitku, aby sa nemusel cítiť nepríjemne kvôli svojmu egoizmu a bezohľadnosti. Záleží na tom, ktorá časť jeho bytosti prevládne nad tou druhou. Je to vec množstva vonkajších vplyvov, súhry náhod, v ktorej sa počas života ocitá, doby v ktorej žije, ľudí, čo ju spoluvytvárajú a s ktorými nejakým spôsobom prichádza do styku. Neskôr príde čas rozumu, ktorý je neraz v rozpore s citmi a v aliancii s vrodenou túžbou po slasti nabáda človeka, aby sa vyhýbal príliš veľkej námahe. Aby kráčal tými ľahšími a pohodlnejšími cestami a obchádzal zbytočné prekážky, čo by ju sťažovali. Je to lákavé, ale v konečnom dôsledku vedúce do priepasti citovej prázdnoty.

Na to sú tie križovatky. Treba zastať a počkať, až sa tie uháňajúce davy stratia v diaľke. Nenechať sa strhnúť a ušliapať. A potom v pokoji pomaly vykročiť tadiaľ, kadiaľ nás pošle srdce.


Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se