« Úvod | A DOTRETICE... »

NAUČTE SA PO SLOVENSKY

http://www.ceknito.cz/video/255043
Slováci na čele so Slotom sa bijú v prsia , vraj : ,,Na Slovensku po slovensky!“ Lenže s tou slovenčinou to vôbec nie je také jednoduché, ako si to predstavovali Štúr, Hurban a Hodža. Spisovná stredoslovenčina sa značne líši od jazyka, ktorý je rodnou rečou mnohých Slovákov. Týmto pozdravujem dôchodcov - šatniarov z ,,Bužne“ spred niekoľkých desaťročí, dnes už určite na druhom svete, ktorí hovorili kultúrnou východoslovenčinou a jeden z nich hrdo prehlasoval, že nikdy neprijal a ani neprijme štúrovčinu. Podľa jeho názoru spisovným jazykom Slovákov mala byť podľa spravodlivosti východniarčina ( ktorá má tiež veľa pestrých odtieňov na Šariši, Spiši, Above či na Zeplíne), pretože ňou hovorí väčšia časť Slovákov a podobá sa viac jazyku, ktorým hovoria Západniari. Keďže aj okolo srdca Slovenska možno nájsť poriadny nárečový koktejl, mohla by som to ešte domotať špeciálnymi výrazmi z týchto jeho okrajových oblastí. Na ilustráciu len fiktívny archaický výchovný monológ matky, zameraný na výchovu svojej dcéry k manželstvu , kežďže toto nárečie je už oproti dialektom Východu trochu konzervované.

,
, Dajmo tú kvaku na ťäpšu nach sä už peše. A koď sä nafrišťikujemo, dáš sä do ferhelu a pajďemo taló na pľac. Nebuc už rozťeškalovaná a nezugál v ednom kuse. Kto to koďi viďel, stará diauka a furt džauká. Ak ťi pódám, nerozmetuj se už a hybaj het. Aprehendácia ťi je na nyšt. Fras nach to ulapí, šakovakia krásnia šäťi máš a nyšt ťi nydobria. Ny si žädnä draksla, bonce máš porädňia. Pririchtujem si groše do puďilára, dašva Ťi na sebe kúpímo. Treba Ťi dobryho chlapa, ny aby búl chocšva, dáký ablézant, baráber , potlogár, ši bedzgún. Maže byť kus fótoš, len nach ny je barz velký bitang. A šva tot cemrmán, páší sä Ťi, ši ny? Cemrmán má furt velo roboťi a dosť penezí. Chlap šva len furt seďí v kršme, to ťi je briď. Akurát mu narosňe bandol - a rozum v riťi…“

Reč temperamentných východniarov je okrem iného aj dôkazom ich veľkého zmyslu pre humor. Sú väčšinou v dobrej dzeke (nálade) a hoľe bešedy (zhovorčiví, komunikatívni ľudia). Negraučia (nefňukajú, neplačú ) len tak pre nič za nič. Biju še (podobajú sa) svojou mentalitou tak trochu na Talianov. A vyhodňarske gadžove (východniarski pracovití sedliaci) majú radi plné bugiľare (peňaženky). Taký mladý hačur (žrebec) jakbač (asi) nemyslí na iné, len ako si zadzigac a koho pdžubac (piiiiiiiiiiiiip…). Ale jakaška (nejaká) ľompa, ľarva (ľahká žena) by sa nemohla stať jeho braftu (nevestou). Ľabdy (klebetnice) by sa bizovňe (určite) potešili, aj keby si ho chytila nejaká ordošbaba (rázna, panovačná žena), čo by ho držala pod papučou, ako by bol jakaški ňedocicani pindrič (nesamostatný malý chlapec), bortak, durak ( hlupák). Jemu še podoba (páči sa mu) taka, co bije (čo sa podobá) na totu belavu cetošovu dzifku (na tú svetlovlasú strýkovu dcéru) Haňču (Hanku). S takou by še bečeľoval (takú by miloval). No každa šumna dzifka (každé pekné dievča) by chcela choľem (aspoň) indžimira (inžiniera). Jedna cimborka (dobrá priateľka) še zdžugala (opila sa) a taka ochľemtana zapomla (taká opitá zabudla) na beťargumku (prezervatív) i prespala še (otehotnela za slobodna) bizovňe (určite) na Kračun (najkratší deň v roku, Vianoce) s totym kosmatim a birkatim čopnarom (s tým strapatým a kučeravým čašníkom), čo s ním na garadičoch (na schodoch) pred karčmou (krčmou) pila kapurkovu (rozlúčkové poldeci, niekedy viac ako jedno alebo dve). Špivala sebe (spievala si ) pri tom:,,Šaľena ja bula…"(osprostela som) Toten parobok (mladý muž) vžal svuj sersan (vzal svoj nástroj) i mignul (ušiel) dagdze (niekam) do Prahy, fras ho trime (čert aby ho vzal). I tak zna ľem kuric, pic a bitangovac (aj tak vie len fajčiť, piť a flákať sa). Posmirdovač (lenivec), pijačina (pijan)! Kec mi šov pestorotopooltnikosta na Dunajcu robic (keď som šiel na Dunajec pracovaťako pltník) dakus mi pobidnel (zhodil som nejaké kilá) a jedna čaja, šumna jak pisane vajco (jedna kočka pekná ako maľované vajíčko) hutori: ,,Kukni do džveredla, šak ty vypatraš jak ščambľa!“ ( pozri sa do zrkadla, veď vyzeráš ako trieska ) Žid mi (zjedol som) obarpisk (horúce jedlo) i vypil dva findže mľika (dva hrnčeky mlieka) a potom išče das šidzemnasc gambarčikoch (ešte asi sedemnásť štamperlíkov) paľenky (alkoholu). Bul mi taky pijany (bol som taký opitý), že som sa nevedel udržať na karaguľoch (nohách) a nájsť forgitov (kľučku) na dzveroch (dverách). Dzigol mi (spadol som) na garadičoch (schodoch) a narazil si odritnu hurku (hrubé črevo). Muj strični brat (môj bratranec), žimni primar (patológ), co byva v tom pitnom krucacom valaľe jak i ja (čo býva v tej istej dedine s mnohými zákrutami ako ja) hutorel, že na hrubé črevo je dobrá erdžibab (fazuľa), aj keď sú po nej bdziny (prdy) a je to čuc (smrdí to). Ja vecej ľubim hičkoše (ja mám radšej halušky). Dzedo (dedo) hutorel, že po ňich budzem mac baropeti (budem mať ploché nohy) a nebude zo mňa kapuš (brankár). ,,Co Vam rajbe, dzedu, co to dristace, pitam Vas ?“ (Šibe Vám, dedo čo to tárate, prosím Vás?) A dzedo povi : ,,Mňe še ňepitaj, baba rajbala (strúhala) tote bandurki (tie zemiaky) na hičkoše !“



*Poznámka: Najprv som vybrala exotické slovíčka a potom ich pozliepala do koláže. Je možné, že mi tam nevošla hlava a päta.






Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se