« Úvod | NECHCE SA MI TERAZ PÍS... »

EXODUS


Ešte pred nejakým desaťročím v našej strednej škole v triedach neprevládali Rómovia. A chvíľku predtým boli ozajstnou výnimkou. Bolo totiž dosť ,,bielych“ detí, ktoré sa hlásili na SŠ. To bol jeden z dôvodov. Ďalší bol ten, že nebola desaťročná povinná školská dochádzka; pätnásťroční už po tom, čo vyšli zo ZŠ, nemuseli zo zákona nikde pokračovať v štúdiu a rodičom nehrozil trest za jeho porušovanie. Nebývalo tu tiež toľko rómskych obyvateľov, aj keď ich tu vždy bolo v pomere k počtu ,,nerómov“ veľa. Dnes je to podľa odhadov každý piaty priamo v meste ( alebo možno už každý štvrtý ) a v okolitých obciach niekde aj takmer 100%. Decká z osád alebo z čisto rómskych obcí na SŠ dochádzajú len výnimočne. Jednak absolvovali často špeciálne základné školy, a vtedy môžu len do internátnej špeciálnej školy, kam však už nemusia, lebo si splnia povinnú školskú dochádzku na základnej. Rodičia nemajú na cestovné do školy, ktorá nie je aj tak žiadnou prípravou na samostatný život a nevybaví dieťa profesiou, s ktorou si neskôr bude môcť zaobstarať živobytie, peniaze. Podľa ich skúsenosti Róma do roboty aj tak nikde nevezmú. Ani bieli nemajú robotu. A okrem toho v osade je len málo takých, ktorí by boli navyknutí chodiť do roboty a mali vôbec predstavu, kde a aké zamestnanie by mohli vykonávať.

Trochu iná je situácia v meste, v okolitých mestečkách alebo v obciach, kde sa bieli miešajú s Cigánmi. ( U nás, ako som už neraz poznamenala, totiž máloktorý Cigán prijal ,,rómstvo“. To meno ich skôr hnevá. Ak sa nepovažujú za Maďarov alebo Slovákov, pokladajú sa za Cigánov.) Mestskí Cigáni a tí zo zmiešaného prostredia chodia často do ,,normálnej „ školy, i keď sú ZŠ, kde ich je v triedach prevažná väčšina. Mnohí sú i zo zmiešaných rodín. Časť z nich sú ,,integrovaní“ a z tých ,,integrovaných“ viacerým rodičom záleží na tom, aby dieťa pokračovalo aj po základnej škole v štúdiu. Tých, čo navštevujú maturitné odbory a potom pokračujú na vysokej škole, nie je tak veľa, ale predsa je to len výrazná zmena oproti nedávnej minulosti. Niekedy, ale nie vždy, je medzi bielymi a Rómami vidieť rozdiel v ,,domácej podpore“- rodičia bielych majú obyčajne vyššie vzdelanie a dieťa má výhodu ,,kultivovanejšieho“ domáceho prostredia. Ale rómske deti, ktorým záleží na vzdelaní, ich rýchlo doženú a predbehnú vlastným úsilím. Chcením. Nie je ničím neobyčajným, že patria v maturitných triedach k najlepším žiakom. A je tu ešte jeden výrazný rozdiel : v správaní . Patria tiež k ,,najslušnejším“ žiakom. Nie sú súperiví, povedala by som, že majú oveľa väčší zmysel pre spoluprácu než bieli. Nie sú tak sebecky bezohľadní. Sú ako keby vnútorne motivovaní pre učenie. Ako keby im nešlo len o to, aby to vysvedčenie vyzeralo hlavne navonok dobre, sú ochotní skutočne niečo vedieť, chcú byť ozaj ,,dobrí“. Z ich strany je cítiť väčší rešpekt voči učiteľom: tieto deti nie sú neprimerane sebavedomé, ako sú často deti ,,bielych“ ctižiadostivých rodičov, ktorí nemajú učiteľa za nič, len za ,,sluhu“, povinného vydať ich potomkovi, nezaujímajúcemu sa o žiadne vedomosti, vysvedčenie s dobrými známkami, aby sa nemuseli za neho hanbiť. Myslím, že viacerí títo rómski žiaci sú z veriacich rodín, a v každom prípade z rodín, v ktorých fungujú rodinné vzťahy, existujú silné citové putá, súdržnosť a vzájomná úcta a podpora.

Vzťah medzi ,,bielym“ učiteľom a rómskym žiakom, ale aj medzi ,,bielymi“ a rómskymi žiakmi, je niekedy komplikovaný vzájomnými predsudkami. Platí bezvýhradne, že len čo prerastie do osobného, predsudky medzi konkrétnymi jednotlivcami sa vytrácajú a etnická odlišnosť začína postrádať akýkoľvek význam. Aj keď ostáva vedomie, že existuje. Tváriť sa, že nie je by bolo pokrytectvo. Mám osobný vzťah s niekoľkými rómskymi žiakmi, s ktorými nám vzájomne nerobí nijaký problém diskutovať o vzájomných vzťahoch a konfliktoch medzi ,,majoritou“ a ,,minoritou“. Často v týchto diskusiách nechýba humor, a to by sa mnohí ,,bieli“ bez týchto priamych kontaktov divili, akej empatie, sebareflexie a sebairónie sú Rómovia schopní.

K tomuto článku ma vlastne priviedla diskusia s jedným žiakom koncom tohoto týždňa. Už ani neviem, ako to prišlo do reči; S. rád urýchľuje priebeh vyučovacej hodiny preberaním zaujímavejších tém, než sú tie, ktoré by som mu chcela ako riadiaci článok vyučovacieho procesu vnútiť ja. Tentoraz mu pripadala zaujímavejšia téma emigrácie česko – slovenských Rómov do Kanady…

Asi pred polrokom chvíľu nechodil do školy, chcel sa odsťahovať k mame do Brna, ale otec ho nakoniec zrejme spacifikoval a chalan sa pekne krásne musel vrátiť. Vravel mi, že sa takmer odsťahoval s mamou do Hamiltonu v Kanade. O emigrácii uvažovala jeho mama po tom, ako tam odišlo z Brna asi desať rodín zo širšieho príbuzenstva, aby tam požiadali o azyl. Predali byty a odleteli ako sťahovaví vtáci. V Hamiltone dostali komfortné bývanie aj s internetom, takže S. sa dorozumieval s bratrancami cez skype. Vďaka kamerám mohol vidieť interiér aj panorámu mesta v pozadí. Už si nepamätám, koľkože to libier dostávali emigranti týždenne, ale vraj si za ne stihli nakúpiť, kým sa rozhodlo, že sa im azyl neudelí, množstvo značkových tovarov, ktoré si asi o pol roka priviezli späť na Moravu. Museli, poznamenal S., pravidelne navštevovať jazykové kurzy a podmienkou zotrvania v krajine bolo okrem iného aj to, že ten jazyk zvládnu.Vracali sa neradi, okrem iného boli nútení nasťahovať sa k príbuzným, keďže ,,doma“ už nemali vlastné bývanie.

S. presne nechápal pojem ,,azyl“. Povedal, že jeho rodina v Kanade ,,bývala v azyle“ – zrejme si zamieňa významy ,,žiadať o azyl z dôvodov rasového alebo iného prenasledovania ,“a „bývať v azylovom dome z dôvodu sociálnej ochrany“. Tak som mu to vysvetlila. Povedala som mu, že týmto zneužívaním sociálnych systémov s veľkoryso hustými sociálnymi sieťami si Rómovia sami kazia meno vo svete. Idú vždy tam, kde je to pre nich ekonomicky výhodné, čo je pochopiteľné z ich hľadiska, ale nepochopiteľné pre tých, ktorí do toho sociálneho systému museli a musia vkladať výsledky svojho pracovného úsilia. Pritom tí Rómovia, ktorí sú naozaj rasovo prenasledovaní a trpiaci núdzou do Kanady za lepším komfortom nikdy neodcestujú. Napríklad ako tá žena z osady v neďalekej obci, ktorá prežila ako dieťa traumatizujúci útok na svoju rodinu, keď ich  napadli maskovaní muži preoblečení za čosi ako príslušníkov Ku Klux Klanu, vyhrážali sa im zabitím a uprostred noci ich polonahých prinútili utiecť a ukryť sa v lese. Títo Rómovia nevedia, ako by sa dostali do Kanady a aké výhody by z toho mali. Naopak, úžerníci a ,,zamestnávatelia kopáčov“ vedia kde je sever celkom presne. A tiež si našetria dosť z tej úžery a z miezd svojich ,,zamestnancov“, aby si mohli dovoliť kúpiť letenky. ,,Bieli“ pritom poväčšine práve voči nim nič nemajú, keďže navonok vyzerajú ako ,,slušní Cigáni“. Prísť niekam ,,na hotové“ a užívať si plody práce iných, ku ktorým som ničím neprispela ani ja, ani nikto z mojich predkov, by mi bolo trápne. Hoci môj dedo, povedala som S., bol dlhodobejšie v Kanade asi dvakrát alebo trikrát, pracoval ťažko v lesoch a dostával odtiaľ dokonca dôchodok, na ktorý si tam vyrobil. Takže by som mohla povedať, že tiež pomohol budovať bohatstvo tejto krajiny a zdôvodniť si tým právo trochu si ho užiť a oddýchnuť si nejakého pol roka v Hamiltone.

Keď som spomenula tých úžerníkov a rómske ,,pracovné agentúry“, jedna rómska žiačka so smiechom poznamenala, že aj rodina S. má takýto zdroj príjmov. S. rozhodne nepatrí v triede k tým, ktorí si nemôžu dovoliť značkové tenisky. Sú tam aj takí, ktorí si nemôžu dovoliť chodiť do školy, pretože ich rodičia nemajú peniaze na autobus a niekedy ani len na teplú mikinu a pravidelnú desiatu. Rómovia i ,,bieli“…



Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se