« Úvod | BALADA O DREVE »

ROZJÍMANIE

dotyk

Ešte mám stále v hlave
svetielka
za rána tancujúce v tráve
a tlačia sa mi z očí
kvapôčky podvečernej rosy.

Na horských lúkach,
kde iba vietor
pred búrkami kosí,
zhasína slnko práve.
Na hniezdo v zemi
nalietajú ospanlivé osy.

Večerná symfónia
spojených orchestrov cvrčkov
vrcholí
a pod kopulou neba
sonáta
mesačného svitu
postriebri pôvabné krivky
modrých pohorí.
Šumí les
a čistá neha
žblnká
klávesami údolí.


A potom ticho
dotknúť sa hviezd
na okamih
dovolí…



Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se