« Úvod | BALADA O DREVE »

AKO SI NEVYBERAŤ MUŽA / časť prvá /


Nebude reč o výbere partnera, pretože partnerstvo je rovnocenný, vyvážený, obojstranne rovnako uspokojujúci vzťah. Práve preto je pevný a pretrvávajúci, na rozdiel od tých neuspokojivých, v ktorých jeden príde vždy skrátka. Niektorí jedinci si uvedomujú, že z akýchsi dôvodov ich priťahuje žena alebo muž, ktorí sú výrazne dominantní, alebo submisívni. Každý, kto má skúsenosti s internetovou anonymnou komunikáciou, mnohokrát narazil na čudáka, ponúkajúceho ženám otrocké služby, alebo naopak, na chlapíka, čo sa netajil túžbou po otrokyni, ochotnej nechať sa spútať, okrem iného aj finančnými odmenami za jej bezhraničnú oddanosť a poslušnosť. Títo to majú aspoň jasné a vedia čo chcú, hoci sa možno nezamýšľajú nad tým, prečo.

Väčšina z nás si ani neuvedomuje, aký kľúč pri výbere muža ( ženy ) používa. Niekedy môže byť v súlade s našou povahou, a potom – aj keď má taký vzťah ďaleko k rovnocennosti - môže nastať istá vyváženosť, ak si tí dvaja vzájomne dávajú čo potrebujú. Ale aj nesamostatnej, neistej, závislej žene môže časom, keď sa napríklad niekde oťuká, získa sebavedomie a naučí sa trochu o seba postarať, začať vadiť dominancia jej partnera. Ľudia sa menia a s nimi sa menia aj ich vzťahy. A po takej pozvoľnej, nenápadnej zmene potom človek zrazu nedokáže pochopiť, ako mohol toľké roky vydržať vo zväzku s tým druhým, čo ho vôbec k nemu pútalo.

K týmto úvahám mi dopomohli rozhovory so ženami aj mužmi na chate, kde je možnosť preskúmať časom reprezentatívnu vzorku populácie, ale aj poznatky z reálneho života, v ktorom sa v posledných desaťročiach rozchody a niekoľkonásobné manželstvá stali bežným javom. A to dokonca aj na prevažne vidieckom Slovensku, považovanom za religiózne, kde sa tradične manželské zväzky tak ľahko nerozpadali už kvôli verejnej mienke ( a samozrejme pre hlboko zakorenené patriarchálne predsudky). Ľudia žili aj v neuspokojujúcich a nešťastných manželstvách a kompenzovali si svoje potreby všelijakými náhradnými spôsobmi – žena sa upla na deti alebo na majetok a muž popri zhrabúvaní majetku si ešte prípadne niekam aj odskočil za sexuálnymi pôžitkami, čo žena strpela, pretože najpodstatnejšie bolo, že sa popri svojich záletoch riadne postará o gazdovstvo a rodinu. Rustikálne manželstvá z rozumu boli spojené pevnejším tmelom, než je pominuteľný ošiaľ zamilovanosti. Ešte aj teraz mnohých drží pokope len ich bezpodielové spoluvlastníctvo. Ale drží mocne. Čo si milenec – milenka páru stmeleného spoločným majetkom zavčasu neuvedomí a kým stratí ilúzie o spoločnej budúcnosti, sú preč aj roky vhodné na založenie vlastnej rodiny, po ktorej túži.

Zase som čítala zoznamovacie inzeráty, a potvrdilo sa mi, že si ich podávajú často ženatí muži v strednom a vyššom veku, ktorí nechcú nič meniť na status quo, len by chceli – popri nenarušenom navyknutom pohodlí, ktoré im poskytuje spoločná domácnosť s legitímnou polovičkou – plnšie uspokojovať aj svojej ,,vyššie potreby“, získať späť o čo po rokoch manželského stereotypu dávno prišli – to citové ( a samozrejme aj telesné ) vzrušenie, ktoré ich tak príjemne rozochvievalo, keď boli ešte duševne svieži a pri plnej fyzickej sile. Nevyhasnutí. U žien to v dobe emancipácie a pomužťovania začína byť podobné. Sú iniciatívnejšie a agresívnejšie pri dobývaní mužov, i keď tie hľadajúce z inzerátov väčšinou z rôznych príčin osamelé ( ovdovelé, rozvedené alebo opustené svojimi ženatými milencami). Muži v strednom a vyššom strednom veku, no aj tí na prahu staroby, sú oproti ženám rovnakého veku vo výhode, majú väčší výber, pretože mladé slečny v silnej konkurencii nie vždy obstoja u vekovo primeraných, ktorí by aspoň čiastočne zodpovedali ich predstavám. Ak niekde zľavia ( vizáž ), chcú za to niečo navrch – istotu, finančné zabezpečenie, stabilitu, pocit prevahy nad svojimi konkurentkami – starnúcimi manželkami. Aj keď ten, ako som už spomenula, býva iluzórny, pretože nakoniec sa ten chlap aj tak nerozhodne nič na svojom živote radikálne meniť.

Neraz zisťujeme, že sa pri každom ďalšom prípadnom výbere proťajška dopúšťame tej istej chyby. Ako keby nás to zakaždým pritiahlo k tomu istému typu človeka, a to aj napriek tomu, že predošlé vzťahy s podobnými ako on zlyhávali kvôli nevhodnosti tohoto výberu. Prečo je to tak ?

Poznám teórie, ktoré hovoria, že my ženy si za životných druhov vyberáme svojich otcov a muži zas svoje matky, a to aj vtedy, alebo práve vtedy, ak sme s nimi nemali dobrý vzťah, alebo sme sa dokonca vzájomne neznášali. Nebude to až tak celkom jednoduché a priamočiare, ale niečo na tom je určite. Celý život riešime svoje problémy z detstva a nie vždy sa s nimi stihneme nejako primerane vyrovnať. Náš sebaobraz, sebavedomie, sebaistota vznikajú pod vplyvom ľudí, ktorí nás obklopujú. Prenášajú na nás svoje chyby, svoje viny, vštepujú nám svoje postoje – aj postoje k nám. Možno sme pôvodne vôbec nemali byť tým, koho z nás v našich očiach spravili a len sme sa postupne prispôsobovali ich koncepcii.

To práve treba zistiť a vytvoriť si vlastnú sebakoncepciu, ak sa máme oslobodiť od škodlivých stereotypov, ktorým sme sa naučili a ktoré nás viedli k ďalším a ďalším chybám v živote. Aj k chybám pri tom výbere muža.



Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se