« Úvod | A DOTRETICE... »

AKO SI NEVYBERAŤ MUŽA / časť druhá /


Ako si nevyberať muža sa, bohužiaľ, dozvedáme postupne za cenu tvrdých životných skúseností. Ale čo je na tomto svete zadarmo! Niektorí vyvolení majú to šťastie, že sa týmto skúsenostiam, aj vďaka priaznivému ,,osudu“, ktorý ich ktovie prečo od začiatku šetrí, vyhnú. Vstúpia do života s primeranými nárokmi, ktoré sprevádzajú zdravú sebalásku a sebavedomie. Áno, skoro všetko je to otázka dobrého vzťahu k sebe, sebaúcty, nepochybovania o sebe a o svojom práve napĺňať svoje vlastné túžby a byť spokojný.

My ľudia sme už takí, že keď nie sme spokojní sami so sebou, s tým, akí sme a aký život žijeme, snažíme sa upokojiť svoje obavy, aby sme neskončili poslední v rade tak, že hľadáme dôkazy, o čo mizernejšie sú na tom tí druhí. Usilujeme sa dostať o nejakú tú priečku vyššie, než sú oni,kde sme sa mohli cítiť bezpečnejšie : keď nesedím na tom najnižšom konári, je pravdepodobné, že ten pes roztrhá gate tomu podo mnou, a moje ušetrí. Najvhodnejší objekt, do ktorého by sme mohli premietnuť svoju nespokojnosť a výčitky je taký, o ktorom predpokladáme, že sa nebude, alebo nedokáže brániť. No, niekedy môže dôjsť k omylu a ten objekt hrubo podceníme. Potom sa paluba, na ktorej balansujeme, nebezpečne nakloní. Najlepšie sa nám ventiluje napätie vyplývajúce z neuspokojenia a nespokojnosti prostredníctvom niekoho, kto je od nás závislý – podriadených, klientov, detí… a často to robíme neuvedomene. Najistejšie sa zneužíva citová závislosť, a odopretie lásky je tiež najväčší trest. Nemožnosť a neschopnosť mať uspokojujúci citový vzťah k blízkym ľuďom, citový hlad, vedie k podozrievavosti a žiarlivosti, k egocentricky prehnanej snahe vynucovať si neustále ubezpečovanie o tom, že tým druhým nie sme ľahostajní, že sme stredom ich vesmíru. Všetko sa musí krútiť len okolo nás; keby naše satelity vybočili z dráhy a priklonili sa na chvíľku k sebe, alebo k niekomu inému, berieme to od nich ako nevďačnosť, bezohľadnosť, sebectvo, ako neodpustiteľnú zradu. V každom, alebo skoro v každom je kus takého egocentrika a narcistu, ale niektorí si to nikdy neuvedomia a nepripustia.

Neustále výčitky môžu človeka, hlavne dieťa, postupne presvedčiť, že si ich zaslúži. Podľa starej známej pedagogickej poučky, dieťa sa prispôsobí takému svojmu obrazu, aký mu podsúva pod nos jeho okolie: ak ho má za diabla, bude diablom. Bude robiť to, z čoho ho obviňujú, aj keď to pôvodne nerobilo a ani nemalo v úmysle. Zžije sa a stotožní s rolou ktorú mu pripísali a neuvedomí si rozdiel medzi skutočnosťou a tou zvrátenou hrou. Ak je to vnímavé dieťa, ktoré má na druhej strane predstavu o tom, čo je dobré a oceňované, a rola , ktorú mu pripísali sa od tohoto ideálu diametrálne odlišuje, začne trpieť hroznými výčitkami svedomia, že nie je a nikdy nemôže byť dosť dobré! V podvedomí to ostane aj vtedy, keď sa už ako tak navonok so sebou vyrovná. Bude mať aj v dospelosti sklon neustále si dokazovať, že nie je taký strašný sebec, že dokáže potláčať svoje vlastné túžby a uprednostniť , i napriek istej bolesti, ktorú mu to spôsobí, túžby iných. Možno je to prípad určitej sublimácie: keď už naozaj nemôžem byť taký dobrý, aký by človek mal byť, pretože moja ,,zlá orientácia“ je vrodená, urobím si aspoň životný program z altruizmu. Budem sa trestať potláčaním svojich osobných potrieb, a získam pocit víťazstva nad svojím zlým JA, ak namiesto nich uprednostním potreby ostatných. Súčasťou môjho trestu bude i vzdanie sa uspokojenia potreby lásky – veď si ju aj tak nezaslúžim !

Potom sa niet čo diviť ženám, ktoré si, aj napriek predošlým zlým skúsenostiam s podobným typom mužov, zase len vyberú niekoho, od koho sa nechajú zneužívať, týrať, alebo o koho sa musia starať ako o ďalšie dieťa, lebo je príliš lenivý či neschopný, aby sa o seba dokázal postarať sám. Niekoho, kto zase naopak vycíti, že u týchto žien si toto všetko môže dovoliť a možno práve táto istota v ňom tie jeho ,,danosti“ ešte umocní a postará sa, aby bezostyšne vyplávali na povrch. Ďalšia praxou overená pravda je, že čím viac sa niekomu snažíš pomôcť, čím ochotnejšie sa mu usiluješ vychádzať v ústrety (a dodávaš mu tým sebavedomie a pocit nadradenosti), tým menej si ťa váži.

Tajomstvo úspešného súžitia s mužom nebude spočívať v tom, ako žena dobre vyzerá, alebo akú drahú kozmetiku používa, aby mužovi ,,voňala“ aj po celodennom zhone, ba ani v tom, ako ochotne a s akým tvorivým prístupom bude pristupovať k uspokojovaniu jeho, vraj nevyhasínajúcich, sexuálnych potrieb. Spočíva skôr v schopnosti získať a udržať si jeho úctu. Vybrať si takého, ktorý vie nájsť a vážiť si na nej vlastnosti, ktoré za to stoja. Ale na to ich musí najprv vedieť sama u seba rozpoznať a správne si ich oceniť . Nemyslieť si o sebe, že nie je dosť dobrá pre takého chlapa, akého by chcela, a vykompenzovať si ho takým, ktorý nebude dosť dobrý pre ňu - v duchu hesla: „Keď neprší, nech aspoň kvapká!“

Ak nás teda niekto obral o sebaúctu, alebo sme si k jej nedostatku výdatnou mierou prispeli aj samy, najprv si ju musíme dať do poriadku, a až potom sa otvoriť novému vzťahu. Plnohodnotnému. Ak dozrie čas, príde...
.



Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se