« Úvod | A DOTRETICE... »

...A ODPUSŤ NÁM NAŠE VINY...

Teoretici – humanisti iste budú namietať, ale ani abstinujúcim alkoholikom sa nikdy nedá odpustiť, čo napáchali v rodinách, v ktorých žili a pili. Nech by sa neskôr snažili akokoľvek odčiniť, čo spôsobili, už nikdy to nebudú môcť vziať späť. Na to, čo s nimi ich rodiny zažili, sa nedá zabudnúť. Stratené roky sa nevrátia a rany, ktoré zanechali v dušiach ľudí, čo im mali byť blízki, sa nikdy celkom nezahoja. Poznám dosť ľudí, ktorých rodičia - obyčajne otec - boli alkoholici a všetci sú nejako poznamenaní. Prinajmenšom ich to aj po rokoch ešte veľmi bolí. Pijan im ukradol detstvo a najlepšie roky. Obral ich o možnosti, ktoré mali ostatní v normálnych rodinách. Poznačil ich sebavedomie a v niektorých prípadoch vážne poškodil ich osobnosť alebo duševné zdravie. V podvedomí si po celý život ponesú sebou strach, že by mohli – oni, alebo ich potomkovia – zdediť sklony rodiča závislého od alkoholu.

Vo väznici zomrel recidivista – alkoholik. Riaditeľ chcel manželke a synovi, keď si prišli po mŕtveho, vyjadriť sústrasť. Aj väzeň je človek a aj jeho život má cenu, myslel si riaditeľ. Ale rodina nebožtíka sa ani nesnažila predstierať smútok. Naopak. Manželka sa vyjadrila, že smrť toho chlapa, ktorý im len celý život visel na krku ako mlynský kameň a spôsoboval samé ťažkosti a na ktorého vždy, keď sa z väzenia vracal, čakali s obavami, je pre nich všetkých vytúženým vyslobodením. Konečne sa im uľavilo! To nie je v rodinách alkoholikov žiaden ojedinelý postoj. Keď nás neznesiteľne bolí zub, túžime po tom, aby nám ho čo najskôr vytrhli, predstavujeme si, ako sa ho zbavujeme. Ak deti pijana prehlásia, že by bolo najlepšie, aby opitý otec niekde vonku zamrzol, aby ho prešiel kamión, alebo aby ho konečne trafil šľak, je to len výraz naliehavej potreby zbaviť sa bolesti, utrpenia, ktoré už presahuje mieru znesiteľnosti.

Sebeckosť, krutá bezohľadnosť, existenčné ohrozovanie ľudí, ktorí sú s opilcom v nejakom vzťahu si nič iné, než opovrhnutie a odpor nezaslúžia. Pokročilý alkoholik smrdí, klame, podvádza, kradne a útočí, keď sa niekto postaví do cesty jeho priamočiarej potrebe uspokojiť svoje chúťky. Myslí len na seba, na to, ako čo najbezbolestnejšie prežiť prítomnosť. Je mu jedno, že sťahuje pod hladinu všetkých naokolo. A kým sa ho podarí zbaviť pri našich zákonoch, ktoré mu poskytujú neprimeranú ochranu, často býva už pre jeho okolie neskoro. Okolo neho je už všetko v troskách.

Aj keď sa liečba z času – na čas podarí a opilec roky nepije (recidíva však hrozí po celý život), vzťahy, ktoré rozbil sa už málokedy dajú zlepiť. Žena, ktorá ho podporovala v liečbe a aktívne sa jej zúčastňovala, zrazu zistí, že tomu človeku už viac nedokáže veriť. Naraz si má zvykať, že sa mieša do vecí, o ktoré sa predtým starala sama a naučila sa s jeho účasťou nepočítať. Zariadila si to všetko tak, ako najlepšie vedela, a zrazu je tu on a má patent na rozum. Všetko vie lepšie, kritizuje ju a snaží sa jej radiť a usmerňovať ju. Kde bol po všetky tie roky, keď bola na všetko sama, bez pomoci? Z ničoho – nič by si z tej najspodnejšej priečky chcel vyliezť navrch a rozkazovať a dohliadať! A sex ? Vždy, keď sa jej dotkne, má pred očami tie hrozné scény, keď na ňu útočil, alebo ju s tou opitou hlavou obťažoval, a páchol pritom ako krčmové záchody. V ušiach jej znejú jeho nadávky, všetky tie ponižujúce a nenávistné výroky, ktorými sa snažil vyvolávať v nej pocity viny a nedostatočnosti, aby v tej žumpe nebol sám. Spomína si, ako mnohokrát uverila, že ho udrží doma, ak bude i napriek skrytej nechuti dbať o jeho všestrannú spokojnosť. Veď tvrdil, že keby tam mal to, čo nemá a kvôli čomu uteká, nič by ho do krčmy neťahalo! Myslí na to, ako sa prebúdzala s nádejou, že sa všetko vďaka jej sebazapreniu zlepší, ale zakaždým zistila, že ju okradol nielen o jej hlúpe ilúzie, ale aj o peniaze na domácnosť. Alebo aj keď nie o peniaze – o ženskú sebaúctu určite. Môže byť rada, ak sa jej muži nezhnusia na celý zvyšok života a nezostane frigidná a neschopná nadviazať už nijaký ďalší citový vzťah.

Možno taký abstinujúci alkoholik po úspešnej psychoterapii nájde ešte niekoho, ochotného riskovať spoločný život s ním a vyjde im to spolu, ale už nikdy nezíska späť ľudí, ktorí ho zažili, keď pil. Bolo by to ako žiť so svojím mučiteľom po tom, ako urobil pokánie, aby sa zachránil pred večným zatratením.

Pravda, rodinné zázemie je pre nepijúceho alkoholika skvelá poistka, bez neho sa mu drží nad vodou oveľa ťažšie. Ale nejedna manželka – na čo má po tom všetkom sväté právo – si povie, že takúto obeť pre človeka, ktorý jej roky ubližoval, neprinesie. Láska je dávno preč, časom vyprchá aj nenávisť. Ostane ľahostajnosť a jediné želanie : nemať s ním už nič spoločného.



Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se