« Úvod | NECHCE SA MI TERAZ PÍS... »

KOMÉDIA S HOROROVÝMI PRVKAMI


Tento článok som napísala do iného blogu. Ale dám ho aj sem, lebo nadväzuje na niektoré, ktoré sa tu nachádzajú.



Mala som zlý sen a teraz ho analyzujem. Bol z tých, nad ktorými sa pozastavím, lebo sú živé, ako keby sa všetko dialo v skutočnosti. Súvislosti sú logické, všetci v tom sne konajú svojím zvyčajným spôsobom, nevyskytujú sa v ňom nijaké fantastické prvky. Je ako pokračovanie skutočnosti, ktorú prežívam, ibaže pokračuje v mojom mozgu, keď spím. Som len jedna z účinkujúcich a súčasne divák, ktorý má možnosť na rozdiel od jednotlivých postáv vidieť ich motívy. Takéto sny pokladám za telegnostické. Možno sa to, čo sa mi sníva, udeje trochu inak, ale podstata budúceho diania ostane tá istá. Konkrétna zápletka môže byť iná, než tá snová, ale tie isté osoby do nej zapletené budú mať tie isté úlohy a rozuzlenie bude smerovať k tomu istému záveru. Ostáva len rozšifrovať posolstvo tohto podobenstva budúcich udalostí. Zatiaľ mi je jasné len to, že sa nejako vyhrotia problémy v zamestnaní a sen mi tiež naznačil, ako sa pravdepodobne zachovajú jednotliví aktéri. Varoval ma pred zbrklým a bezhlavým jednaním a aby som nebola zaskočená správaním zúčastnených jednotlivcov. Nemám TO vzdať. Ale neviem, o ČO konkrétne pôjde.

S problémami, ktorými sa často zaoberá istý blog, sa mi nesnívalo. A ja sa tak trochu trochu popri svojich ostatných aktivitách vo virtuálnom svete zapodievam ním. Asi som teraz viac zaujatá niečím iným, než sú vzťahy medzi mužmi a ženami, rozpadajúce sa manželstvá a hľadanie nového partnera. No ktovie, možno na jar sa vo mne prebudí ešte nová miazga :-) a začnem pátrať na internete po nejakej pozdnej láske. I keď som si poprezerala fotky vekovej kategórie, ktorá by prichádzala do úvahy a napadlo mi, že by som sa mohla zbaviť svojej fóbie z domácich maznáčikov a ísť radšej na nejakú terapiu :-). Ak by toto čítal majiteľ blogu, asi by mal pocit, že mám na tvári sarkastický úškľabok, ale sa ja len usmievkám. ( Jazyková polícia by ma za tie moje výrazy hnala! ) Prisámbohu, celkom nevinne! Ale čokoľvek poviem, použijem proti sebe :-).

Tak k meritu veci:

Ide o problém rozvádzajúcich sa žien. Tých, ktoré ľahkovážne rozbijú manželstvo bez toho, aby sa pokúsili byť chápavejšie, tolerantnejšie a ústretovejšie. Namiesto toho, aby si uvedomovali svoju zodpovednosť za rolu manželky a matky, strážkyne domáceho kozuba, hľadajú akúsi ideálnu lásku, ktorá neexistuje, o ktorej sa dočítali u Vasiľkovej (predpokladám, že o niečom takom asi píše v ženských románoch, keď je to slovenská Danielle Steel a jedna z najlepšie zarábajúcich slovenských ,,spisovateliek”). Sú nespokojné s tým, že unavený manžel, prehýbajúci sa pod ťarchou zodpovednosti za materiálne zabezpečenie rodiny, ktoré ony pokladajú za nedostatočné, im už nedvorí a okázalo nedokazuje, že sú jediným zmyslom jeho života. No, nepriem sa. Sú také ženy. Nestačí im, že manžel nepije, negambluje, riadne chodí do práce a v rámci svojich možností sa stará najlepšie ako vie. Sem-tam fĺochne po nejakej mladej kosti, veď tých pekných mladých kočiek – čo si budeme nahovárať – je naozaj nepreberné množstvo. Možno aj zahne, lebo manželka už po prvom dieťati stratila záujem o sex. Celkom chápem aj to, že mužom ide na nervy, keď im žena neustále predhadzuje úspešnejšieho manžela svojej kamarátky a trvá na tom, aby sa mávnutím čarovného prútika zmenil na neho. Alebo aby sa aspoň zmenil na dáždnik, ktorý by mohla zavesiť v predsieni na vešiak, nech už viac neprekáža po tom, ako priniesol domov výplatu. To mi vždy napadne nezabudnuteľný Vladimír Menšík a jeho herecké manželské etudy. ( U nás sa hovorí, že poriadna žena si muža prevychová, že chlap je len to, čo z neho spraví žena. Na tie, ktoré to zanedbali, alebo nedokázali, pozerajú schopné manželky cez prsty ako na menejcenné. Hlavne žena je podľa nich zodpovedná za to, či sa rodina rozpadne, alebo nie. Podľa mňa je každý dospelý človek zodpovedný sám za seba, a keď sa rozhodne s niekým žiť, nemá tú zodpovednosť presúvať na druhého. Len keby z nejakých ním neovplyvvniteľných dôvodov nemohol tú zodpovednosť ďalej niesť, potom je na partnerovi, aby ju na seba prevzal.) Stav rodiny a stav spoločnosti sú spojité nádoby, ak mám použiť otrepané klišé. Je to tak, a uvažovať o tom, čo bolo skôr, či vajce alebo sliepka, by sa mohlo donekonečna.

Mňa skôr zaujíma ten osud rozvedených žien, ktorým autor blogu predpovedá dosť čiernu budúcnosť. Už som hovorila o tom panoptiku vo fotoalbumoch – je v nich len málo bývalých princov, na ktorých je ešte badateľná ich zašlá sláva. Vzhľad nie je samozrejme všetko, najmä nie vo veku, keď už hlavným motívom vzťahu i napriek predstieraniu bujarosti nie je sex. Je to skôr strach pred samotou v blížiacom sa dôchodcovskom veku. Túžba mať pri sebe niekoho, komu na človeku záleží. Lebo starí ľudia sú tak či tak vytlačení na okraj a izolovaní. To je najhoršie, čo sa človeku môže stať – byť takto mŕtvy ešte zaživa. Teda, aby som neodbočovala – vzhľad je druhoradý, to už v tomto veku človek chápe. Kúpiš si najmodernejší značkový odev, vysolíš zaň neskutočné peniaze, a budúcu sezónu už v ňom nebudeš šik. Rozumné je dať prednosť klasike, ktorá sice na prvý pohľad neočarí, ale postupne oceníš jej univerzálnu eleganciu. Lenže keď sa poobzerá taká rozvedená manželka po zoznamkách, zistí, že je v bazáre a ako preberá, tak preberá, na nič poriadne nenatrafí. Väčšinou presné kópie toho odvhrnutého, alebo aj odvrhnuvšieho bývalého manžela. A často ešte niečo s oveľa nižšou zostatkovou hodnotou. Čo tak besedujem s mužmi v podobnej situácii, majú rovnaké zážitky. V zrelom veku sa človek už tak bezhlavo nevrhá do pochybných dobrodružstiev, pretože už nemá čas na reparát, keby skúška nevyšla. V židovskej náboženskej obci v minulosti bolo veľmi praktické, že mali dohadzovačky. Tie vedeli, kto by sa ku komu hodil a všetky tie zdĺhavé ceremónie okolo zoznamovania, sondovania vzájomnej situácie, povinného dvorenia a vzájomného dohadovania sa odpadli. Náhodou to bolo celkom dobré zariadenie. Od starej mamy viem, že aj nežidia ho kedysi využívali. Jedna taká profesionálka bola aj v susednom mestečku. V rodine sa šepkalo, že dala dohromady aj starú mamu a starého otca, ktorého najprv vzala prababička do podnájmu. A myslím, že sa ľúbili až do smrti. Bolo to predsa len iné ako anonymné zoznamky. Dohadzovačka, ak nechcela v budúcnosti prísť o zdroj príjmov, nermohla robotu len tak odfláknuť, musela si najprv všetko o adeptoch manželstva zistiť a potom starostlivo zistené zvážiť a zdopovedne rozhodnúť, či áno alebo nie. Celkom fajn profesia. Páčila by sami:-).

No pokiaľ ide o názor, že rozvedené starnúce ženy sú na tom horšie ako rozvedení starnúci muži, dovolila by som si oponovať. Po prvé sa to nedá paušalizovať, pretože sú ženy (muži asi pomenej), ktoré si vystačia s vnúčatami, alebo sú zažraté do svojej práce, záhradky, ručných prác, skrátka, ani sa nezaťažujú uvažovaním o nejakom chlapovi, ktorého by si mali nasťahovať do bytu. Inak povedané, už na vzťahy s mužmi rezignovali a sú s tým dokonca celkom dobre uzrozumené. Potom sú tiež také, ktoré si nájdu mladšieho. Poznám rovesníčky, ktoré žijú s tridsiatnikmi. Je mi jasné, že to dosť pravdepodobne dospeje raz k rozchodu najmä kvôli tomu vekovému rozdielu, ale zrejme berú život tak, že podstatné nie je čo bude, ale to, čo môžu zažiť ešte dnes a držia sa tej príležitost, ktorá už môže byť posledná. Otázka je, prečo žije mladší muž a mladšia žena s oveľa starším partnerom. Iste sú tam rôzne dôvody, aj psychologické. Niekedy je to z oboch strán len kompenzácia – ty mi poskytneš, čo potrebujem a nemôžem si to inak naplniť a za to ti dám ja toto. Obojstranne výhodné. Či trvalé alebo nie, to je asi iné od prípadu k prípadu. Ale starý muž môže byť tak isto opustený nakoniec mladou ženou ako naopak, a z tých istých dôvodov. Myslím, že ten dôvod nastane, keď si ten o generáciu mladší uvedomí, že ani jeho čas nie je nevyčerpateľný a už ho zas toľko nemá. Je dosť smutné, že niekedy človek stretne muža alebo ženu, ktorých by mohol – ako sa mu zdá – milovať tou pravou láskou, ale akosi sa minuli v čase a jeden z nich je už na odchode, kým druhý sotva vykročil, alebo má pred sebou ešte kus cesty. To potom vyvolá úvahy, ako by sa taká životná šanca na lásku dala zachrániť. Otázku, ako lásku zachrániť pred starobou ( alebo sa láskou zachrániť pred starobou?) vo mne vyvolal film Tonyho Scota ,,Hlad”. Nesmrteľne krásna Catherine Deneuveová v roli bisexuálnej upírky Miriam žije s Johnom ( David Bowie), ktorého si sama vybrala. Sú spolu už dvesto rokov, ale John, ktorý vie, že tak dopadli aj jeho predchodci, začne z ničoho nič prudko starnúť a za niekoľko hodín sa pred očami Miriam mení na vetchého starca. Miriam sa s ním síce lúči bolestne, ale napokon si ho nahradí peknou lekárkou Sarah, ktorá sa zaoberá výskumom dlhovekosti… Bol to skvelý film o bezohľadnej túžbe po živote a skvelá Catherine zahrala ten hlad naozaj s ohromnou vášňou…

Vzťahy medzi mužmi a ženami občas nepostrádajú ani hororové prvky. Raz je to dráma, potom zas tragikomédia, niekedy aj poriadne čierna, inokedy sa na ne možno dívať ako na bláznivú komédiu. Asi sa tieto pohľady v každom z nás aj striedajú. S humorom sa dá prežiť skoro všetko. Čo iné nám aj ostáva…

Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se