« Úvod | A DOTRETICE... »

KEĎ SOM ZAČALA PÍSAŤ TENTO BLOG


bola som takmer úplný začiatočník. Čo ešte neznamená, že teraz som už nejaký ostrieľaný bloger. Objavujem stále nových blogerov, podstatne mladších a perspektívnejších, ako môžem byť ja, ktorí ma prekvapujú neočakávanými kvalitami a nabádajú k rastúcej skromnosti.

Okrem toho mi chýbajú technické zručnosti, aby som dokázala upravovať svoj blog podľa svojich predstáv. Napriek tomu je blogovanie moja obľúbená činnosť a hoci mám možno mizernú návštevnosť ( a tí, čo na môj blog zablúdia, ho asi ani nečítajú ), nevzdám sa jej ani tak. Len začínam uvažovať, že som si tie blogy ( mám dva aktívne ) nezaregistrovala na správnych miestach. Možno by to chcelo inú www.

Prišiel mi do e-mailovej schránky dotazník, zameraný na sociologický výskum blogovania a blogerov, motivácie k písaniu blogov, na potreby, ktoré si tým uspokojujú. Snažila som sa odpovedať čo najúprimnejšie, ale pravdupovediac ( vraj už pri tomto slove treba o pravdivosti výpovede pochybovať :-) ), nebola som si svojimi odpoveďami celkom istá. Je to na dlhú diskusiu a ja so sebou o tejto otázke dosť diskutujem. Ťahá ma to odjakživa k písaniu a chcem si asi aj dokazovať, že to viem. Keď už neviem poriadne nič iné. No uspokojivú odpoveď nedostávam. Náhodní čitatelia, čo prelietajú mojimi blogmi, mi ju nedávajú. A drankať pochvalu, to by som sa cítila trápne. O tie opačné komentáre zase príliš nestojím:-).

Ale ak by boli konštruktívne, potom... Lenže anonymita tu na internete skôr povzbudzuje k vybíjaniu si iných chúťok, než je túžba pomôcť blogerovi pochopiť, kde robí chyby, alebo kde sa mýli, málokedy vedie k výmene názorov, skôr k ich znechucujúcemu zhadzovaniu a zavrhovaniu.

Napriek číslam, ktoré mám v štatistikách ( na tom druhom blogu sa mi však nepodarilo prepracovať k počítadlu, stále to odo mňa pýta nejaký kód a ja nemám šajnu, kam a čo mám okopírovať, aby to fungovalo ) nemám pocit dostatočného uspokojenia z tohto druhu internetovej komunikácie, keďže mi predsa len chýba uspokojivá spätná väzba. Cítim sa tu niekedy ako Jakeš v osemdesiatom deviatom. Demotivuje to. Sú naopak aj také okamihy, keď som celkom vďačná za túto zašívareň. Keď potrebujem trochu intimity pre seba a svoje sebareflexie. Vtedy mi predstava, že by ma tu niekto našiel, vyrušuje. To je prípad mojich ,,básničiek" a niektorých osobných úvah o prežívaní. I keď ich nedržím v pomyselnej zásuvke, ale napokon zverejním. No to až potom, keď ma prejde túžba po samote.

Ktovie, možno si prejdem svoje články na oboch blogoch, povyberám z nich, čo by mi bolo ľúto vymazať a navždy vyhodiť a potom si založím nový blog niekde inde. V nádeji, že tam nebude taký izolovaný okrem iného aj kvôli jazykovej bariére. Nemyslím tým len slovenčinu, ktorá je pre mnohých - najmä mladých - na českom serveri nečitateľná. Myslím tým jazyk ako ,,referenčný systém".... Možno niekde je niekto, kto ním tiež hovorí. Možno. Ale isté to nie je :-).

Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se