« Úvod | NECHCE SA MI TERAZ PÍS... »

ŽIADNY PROBLÉM


Ojedinele a okrajovo sa začína hovoriť v súvislosti so školstvom o situácii učiteľov, vystavených čoraz častejšie šikanovaniu zo strany žiakov. Narazila som na niekoľko výskumných projektov, ktoré sa venujú  týmto problémom, začína sa tým zaoberať odborná pedagogická tlač.


Prax je však ďaleko vpredu a kým sa kompetentné miesta rozhýbu ( ak vôbec) k nejakým  opatreniam, zdá sa, že to potrvá ešte pekne dlho. A tie, ktoré prijmú, budú ako obyčajne neúčinné. Už teraz len zlomok študentov, pripravujúcich sa na učiteľskú dráhu, mieni  pracovať v školstve, a nie je to len kvôli platom, neodrážajúcim náročnosť tejto profesie. Ani prázdniny a aká - taká existenčná istota nie sú dosť silnou motiváciou, aby  budúci pedagógovia mali záujem o učiteľstvo.

Jeden z mojich synov si tiež nakoniec zvolil učiteľský smer (ako druhú alternatívu, keď nevyšla prvá). Má rád deti a  práca s nimi by ho aj bavila. Spočiatku bol celkom naklonený myšlienke, že by to predsa len po skončení školy najprv skúsil v školstve. A hoci je muž a  má postavu vzbudzujúcu rešpekt u výrastkov, pre  ktorých je kopa svalov ideálom hodným obdivu,  už sa od tohto úmyslu odkláňa. Nielen odo mňa,  ale aj od svojich kolegov, čo už majú za sebou prvé šokujúce skúsenosti z praxe sa dozvedá, aká je v škole reálna pozícia učiteľa,  čomu všetkému je vystavovaný a aká je (ne)možnosť jeho sebaobrany v systéme, ktorý s ním nepočíta ako s terčom skupinových útokov žiiackych tlúp. Ak by sa syn rozhodol pre pedagogickú profesiu, o strednej škole už neuvažuje. Už aj popri škole si vie slušne zarobiť s oveľa menšou námahou a rizikom v inej oblasti a pohodlnejším spôsobom, než je výchova a vzdelávanie mládeže niekde na gymnáziu. A gymnáziá sú ešte tie ,,lepšie " školy, kde situácia nie je až taká vyhrotená a pomery také divoké,  ako v tých  pre  dajme tomu ,,menej spoločensky adaptovaných. " Nemyslím si, že by niečo vyriešili kurzy a školenia pre učiteľov,  zamerané na zaobchádzanie s výchovne narušenými,  na zvládanie záťažových situácií porovnateľných snáď s tými, ktorým sú vystavené špeciálne protiteroristické jednotky. Možno by pomohol ( ale len možno ) zákon dôsledne  chrániaci učiteľa nielen pred žiakmi, ale aj pred alibizmom nadriadených, ktorých by za zatĺkanie bullingu, namiereného proti učiteľovi,  čakali prísne sankcie  a ktorý by im  jeho kamuflovanie čo najviac znemožňoval.

Minule som vpustila na hodinu žiaka, ktorý po dlhodobo sa opakujúcej neospravedlnenej absencii na vyučovaní  predišiel zodpovedajúcim disciplinárnym opatreniam tak, že prestúpil na inú školu. Bol jedným z tých, čo vyhýbaním sa škole napomáhali skvalitňovať výchovno - vzdelávací proces.  Keď ma požiadal, či by mohol stráviť moju hodinu so svojimi teraz už bývalými spolužiakmi, chvíľu som vzhľadom na predchádzajúce  skúsenosti s ním váhala. Podobne ako prednedávnom v prípade iných dvoch takýchto návštevníkov - bývalých žiakov,  túžiacich pozrieť si miesta, kde sa kedysi zabávali okrem iných spôsobov porušovania školského poriadku  systematickým rozvracaním vyučovania na vyučovacích jednotkách. Ale nakoniec som privolila. A neoľutovala som. Chlapec ( a aj tí dvaja pred ním ) farbisto popísal  zábavný priebeh  vyučovania  na svojom novom pôsobisku, kde sú, pokiaľ ide o  žiacku šikanu namierenú  proti učiteľom, oproti nám  podľa jeho vylíčenia situácie už vo ,,vyššom leveli".  Jemu pripadalo veľmi  srandovné, že žiaci tykajú učiteľovi, vulgárne mu nadávajú a  riadia si  vyučovanie  sami podľa svojich  potrieb a záujmov, pričom využívajú učebné pomôcky ako karty, mobilné telefóny , ale nie zošity alebo knihy, ktoré by sa im nezmestili do vrecka a zbytočne by ich cestou do školy a zo školy zaťažovali.  Popísal nám tiež  priebeh  písomného skúšania za jediným  účelom  výroby  dôkazov, že sa  konala nejaká písomka,  na základe ktorej sa klasifikovalo. Podľa jeho popisu  priebehu  vyučovania učiteľ ignoruje,  čo sa robí v triede a žiaci zas ignorujú, čo si pri tabuli robí učiteľ. A tak sa každý stará o seba  a nikto s nikým nemá vlastne žiadny problém.

Našim žiakom zatiaľ takéto manažovanie vyučovania pripadá trochu absurdne. Zaujímavé je, že na otázku, či by chceli, aby ich budúci potomkovia chodili do podobnej školy, jednoznačne odpovedajú nie, i keď niektorým z nich by osobne podobná organizácia vyčovacieho procesu vyhovovala. A nie odpovedajú aj na otázku, či by chceli byť na mieste tých učiteľov. A potom nasleduje smiech.

http://cms.e-bezpeci.cz/content/view/118/63/lang,czech/
http://cms.e-bezpeci.cz/content/view/240/6/lang,czech/

Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se