« Úvod | NECHCE SA MI TERAZ PÍS... »

OTÁZKY BEZ ODPOVEDE

Nenáviď zlé v človeku, ale človeka samého miluj.
( kresťanské príslovie )



Je niekto, koho nenávidíte ? Je niekto, kto nenávidí vás? Z čoho sa rodí nenávisť? Ako ju rozpoznať, ako si s ňou poradiť, ako jej čeliť? Otázky na ktoré by sme mali hľadať odpoveď.

Darí sa niekomu nenávisti vyhýbať, odolať jej, nepostihne ho a nestane sa nikdy jej objektom ? Možno sú takí dobrí ľudia, ktorí ju nepoznajú a ona asi preto tiež prejde okolo nich nevšímavo a všíma si toho, s kým si nie sú cudzí. Lenže vieme, že neraz nenávisť dopadne aj na nevinných, na takých, ktorí si ju nijako nemohli vyslúžiť. Vraví sa, že je slepá a asi sa tým myslí aj to, že hlava - nehlava zasahuje všetkých, ktorí jej vojdú do cesty. A možno sa potom do nich zaseje a oni ju rozsievajú ďalej. Jej slepota znamená aj to, že nehľadí napravo ani naľavo, zameriava sa len na svoj predmet, na toho alebo na to, čomu by chcela ublížiť, čo túži zničiť. Je to hlboký, silný, dlhodobý citový vzťah, ktorý spôsobí, že jej nositeľ nevníma a nezaujíma sa o nič, len o jej cieľ, intenzívne sa ním zaoberá a všetky jeho premyslené stratégie, úskoky a úklady, celé jeho úsilie a všetka jeho činnosť a každý jej krok smeruje proti nemu. Je skoro ako šialenstvo, pri ktorom sa zatemňuje mozog, pretože nenávisťou opantaný človek má v hlave iba nepriateľa a predstavy, ako mu ubližovať a ničiť ho a všade naokolo je zatemnené. Na rozdiel od zamilovanosti jeho silný cit nepretrváva do prebudenia z tohto polospánku len pár mesiacov, ale aj celé roky, a niekedy až po hrob. A tak ako v zamilovanosti, nevidí pred sebou skutočného človeka, ale toho, ktorého si namiesto neho predstavuje. Vidí vlastnosti, ktoré ten človek v skutočnosti nemá, ktoré do neho vložil on sám. Alebo sám diabol?

Tak by odpovedal kresťanský teológ : nenávisť je nástroj diabla, ktorým chce poraziť Boha, svoj opak - lásku. Rodí sa zo strachu o seba, z obavy o to, že mi ktosi iný niečo pre mňa dôležité, bez čoho môj život stratí zmysel, vezme ; zo závislosti na istotách ako je majetok, moc, postavenie, spoločenské uznanie, človek, ku ktorému som pripútaný neviditeľnou pupočnou šnúrou, pôžitky, ktoré si môžem dopriať... Vzniká zo závisti, že ten druhý to všetko má a ja nie, alebo on má toho viac. Teológ by poradil, aby sme sa zbavili závislosti na hmotných a pominuteľných veciach, strachu a závisti, aby sme ich v zárodku v sebe potláčali a nedovolili im, aby nás dostali do svojich osídiel. Potom nás nenávisť nezaslepí a ostane miesto pre lásku. Slabým máme pomáhať - a nenávisť je prejavom slabosti, povedal by asi teológ. Takže keď sa niekto obracia proti nám s nenávisťou, nemáme mu odpovedať rovnako, ale máme trpezlivo znášať jeho útoky a príkoria - to je to nastavené druhé líce, tá pokora, s ktorou máme prijímať nespravodlivosť a rany, čo nám zo svojej nenávisti uštedrujú iní.

V človeku sa všetko búri, keď si predstaví, že by mal voči zlobe a nenávisti zostať nečinný a nepostaviť sa jej na odpor - no na druhej strane, kam vedie nenávistný boj na život a na smrť? K tomu, že sa na chvíľu - ak sa obe strany priamo nezničia - nenávisť vyčerpá, aby zo zvyškov , čo z nej zostali, po čase vzklíčila v novej sile?!

V jednom prípade by aj teológ súhlasil, aby sme porušili piate prikázanie - ak by bol ohrozený náš život, alebo život našich blízkych. Potom ani zabitie nepriateľa nie je vražda, lebo základom morálky je vraj láska k sebe. I to má zmysel - lebo nenávisť sa stane akoby súčasťou našej duše, alebo lepšie povedané, duša sa dostane do jej zajatia, je ňou ovládaná, je jej plný mozog. Od uspokojenia ňou vyvolávanej potreby ubližovať a spôsobovať bolesť, závisí produkcia hormónov šťastia. To znamená, že v duši plnej nenávisti a ovládanej nenávisťou niet lásky, ani lásky k sebe, a teda ani morálky. A zbaviť sa zlého nie je zlo. Tí, čo sa opíjajú nenávisťou, nedokážu a ani nechcú vytriezvieť, lebo by im bez nej chýbal pocit spokojnosti a radosti zo života. Sú závislí od nenávisti, ako je alkoholik závislý od svojej drogy. A keď vypijú do dna jednu fľašu, siahnu po druhej. A čím viac pijú, tým väčšia je ich potreba a túžba piť ešte viac. Nepoznajú hranice. Keď zničia jedného človeka, pasú po náhrade. A ten človek má podľa teológa právo sa voči násilníkovi, ktorý ho ohrozuje na živote, tvrdo brániť. Otázka je, len či včas rozpozná tú hranicu. Na to teológ jasne neodpovedá. Hovorí však, že nemáme používať tie isté metódy ako ten, ktorý voči nám nenávistne koná, lebo potom sa nenávisť usídli aj v nás. Ale nemáme ani utiecť, byť voči nej ľahostajní. Máme sa zamýšľať nad jej príčinami, nad tým, ako mohla vzniknúť, prejavovať trpezlivosť, súcit a lásku asi až do toho ohrozenia vlastnej existencie. Neviem...


Je to taký začarovaný kruh, z ktorého nie je ľahké sa dostať. Nie náhodou ma zaujímajú tieto otázky. Mnohí z času - na čas narazíme u niekoho na nenávisť, z ktorej až mrazí. Cítime každou bunkou jej ničivú silu, keď sa k nám pokúša preniknúť. Pokúšame sa zistiť, čím sme ju vyvolali, alebo čo na nás upútalo jej pozornosť, lámeme si nad tým hlavu, trápime sa tým, hľadáme v sebe vinu, pochybujeme o sebe, prestávame sa mať radi. A to je jeden z cieľov tej nenávisti, uviesť nás do pochybností o sebe samých, zabiť v nás lásku k sebe. Aby sa do nás mohla dostať a zničiť nás. To je jej diabolský plán.

Nie som teológ, ani vyháňač diabla. A tak by asi bolo najlepšie nezahrávať sa s tým a nepátrať po príčinách. Odísť od nej čo najďalej.


Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se