« Úvod | A DOTRETICE... »

KEĎ UŽ SA HRABEM V ARCHÍVE

... tu je môj starší príspevok z iného môjho blogu.

TAKÝ FEMINISTICKÝ ČLÁNOK



O postavení ženy a honoch na čarodejnice

V 21. storočí sa vedú diskusie o tom, či manželstvo a rodina ako sme na ne boli zvyknutí, majú ešte budúcnosť. Či sú promiskuitné vzťahy a dočasnosť manželstiev novodobým javom, ktorý povedie k rozkladu spoločnosti. A či k tomuto rozkladu neprispela podstatne ženská emancipácia, ktorú priniesla priemyselná revolúcia a zmeny v spôsobe života po vzniku industriálnej spoločnosti. Niektorí konzervatívne zmýšľajúci muži vinia z krízy rodiny ženy, ktoré sa začali domáhať rovnoprávnosti, čím podkopali túto inštitúciu určenú na výchovu potomstva a otriasli základmi spoločnosti. Keby si žena nebola robila nároky na to, na čo nemá, všetko mohlo ísť po starom a byť v poriadku. Mala ostať poslušná a verná - a muž by sa bol postaral o všetko ostatné:-).

Starí Slovania poznali monogamiu, polygýniu ( mnohoženstvo) a zriedkavo sa u nich vyskytovala aj polyandria, Táto polyandria znamenala, že dvaja príslušníci jednej rodiny žili s jednou a tou istou ženou z druhej rodiny. Príkladom je „snochačestvo" u východných a južných Slovanov, keď svokor mohol spávať so svojou nevestou, ak bol syn ešte nedospelý, alebo sa dlhšie nezdržiaval doma. Od ženy sa totiž očakávala plodnosť. Tento zvyk niekde pretrval až do novoveku.

Sexuálne správanie u starých Slovanov v predkresťanskom období bolo pomerne voľné. A promiskuita u oboch pohlaví až do 10.storočia, do rozšírenia feudalizmu a kresťanstva, bežná. Zatiaľčo Nemci žene, ktorá cudzoložila amputovali príslušné časti tela a odrezanú kožu zavesili na dvere domu, v ktorom bývala, aby odstrašili od tohoto správania ostatné ženy, Slovania neveru oveľa väčšmi tolerovali. V Rusku sa povoľovala nevera muža vojaka aj jeho ženy. V Poľsku mohla byť žena neverná svojmu neprítomnému mužovi: náhradník sa postaral o hospodárstvo aj o splodenie synov- nových hospodárov. V Litve vdova mohla žiť aj ,,nadivoko“ s novým mužom, v Slavónii dokonca poriadali vdovy hon na slobodných mládencov. Tak ako pole, ani žena nemala ostať ladom V mnohých slovanských oblastiach neboli nemanželské deti nijako zaznávané oproti deťom z manželstva..Dieťa slobodnej matky podľa povery prinášalo šťastie, a tak chcel každý byť jeho kmotrom. S dieťaťom z mimomanželského pomeru sa zaobchádzalo vždy ako s ostatnými. Na Ukrajine dokonca nemanželské dieťa malo aj lepšie postavenie ako manželské deti, lebo mohlo dediť po oboch rodičoch. A aj keď sa neskôr mimomanželský styk trestal, nemanželské deti boli pokladané za rovnocenné s manželskými.

Podobne tolerantní boli Slovania aj k rozvodu. Žena sa napr. mohla rozviesť, ak muž bol impotentný, alebo s ňou nezaobchádzal dobre. Na takého muža sa mohla sťažovať vo svojom rode. Po rozvode sa mohla znova vydať. .Muž sa mohol rozviesť pre neplodnosť, chorobu alebo starobu ženy. Rozvádzali sa viac - tak ako dnes - ženy. Celkovo mali ženy v slovanskej spoločnosti väčšie práva ako muži a nepociťovali tak v novoveku natoľko potrebu bojovať za ne ako ženy na Západe, viac poznačenom kresťanskou civilizáciou. U Slovanov najmä na východe je silný kult Panny Márie možno aj preto, že u nich stále pôsobí tradícia ,,spoločnej pramatky“. Postoj kresťanskej cirkvi k ženám rozvrátil ich tradičné ponímanie vo vedomí slovanských mužov, ktorí v tomto vnútornom zmätku začali v dobách patriarchátu ,,neposlušné“ ženy nútiť k podriadenosti hrubou silou.

U Slovanov aj v patriarchálnej poľnohospodárskej spoločnosti existovalo aj matrilokálne manželstvo. Predtým v dobe matriarchátu malo inú podobu: materská rodina tu pozostávala z väčšej skupiny najbližších príbuzných, ktorých pôvod sa odvodzoval matrilineárne. Ľudia žili v materských rodoch , gentoch, od ktorých sa postupným rozširovaním rodu odčleňovali sesterské rody. Na čele rodu bola najstaršia žena - pramatka. Pokrvné rodiny, ktoré tvorili gent, mali len veľmi malý osobný majetok a všetok patril tejto nadradenej sociálnej skupine. Staršie ženy mali v rode rozhodovacie právomoci a rodové meno a majetok automaticky prechádzali z matky na dcéru. Aj členovia širšej rodiny sa identifikovali s rodom po ženskej línii. O úcte k ženám a ich postavení v matriarcháte svedčí napr. mytológia ( ženské božstvá ). Postupne vzniká párové manželstvo ; najprv muž a žena bývajú vo svojej rodine, neskôr muž prechádza bývať do rodiny ženy. Toto manželstvo je matrilokálne. Aj v neskorších obdobiach rozvoja patriarchátu, keď už prevláda patrilokálne manželstvo ( žena sa po sobáši stáva členkou rodiny muža), dochádza niekedy k pridruženiu muža k rodine jeho ženy. Príčinou je,že rodina muža sa rozrástla tak, že jej pôda už nestačila uživiť všetkých jej členov. Muž, ktorý sa priženil do rodiny manželky, bol do istej miery oproti mužovi ostávajúcom vo svojej rodine zaznávaný ( na východnom Slovensku bol nazývaný pristaš). Až do smrti manželkinho otca mal v rodinnej hierarchii podriadené postavenie.

Existujú i názory, že ženy nikdy, ani v matriarcháte nemali nijaké zvlášť nadradené postavenie, hoci je pravdepodobné, že boli oveľa ,,silnejšie“ ako sú dnes. Muži, ktorí neuznávajú matriarchát, odvodzujú vývoj vzťahov medzi mužmi a ženami z prirodzených rozdielov medzi pohlaviami a pokladajú mužov za biologicky predurčených na dominantné postavenie v manželstve a rodine. Dogmatici sa odvolávajú pri zdôvodňovaní tohoto svojho tvrdenia na Bibliu a neberú do úvahy modernejšie postoje kresťanských cirkví k tejto otázke. Niektorí iní zdieľajú presvedčenie, že v matriarcháte nešlo ani tak o nadradené postavenie ženy, ako skôr o jej partnerstvo s mužom. Na existenciu matriarchátu a nadradeného postavenia žien v prvotnospolnej spoločnosti sice poukazujú len nepriame dôkazy, ale to neznamená, že bigotné trvanie na teóriách o prirodzenej nadradenosti muža nad ženou, vyplývajúcej z mužovej fyzickej a nedajbože aj mentálnej prevahy, svedčí o zdravom rozume.

O postavení žien v spoločnosti nerozhodovali len biologické činitele. Veľkú úlohu tu bezpochyby zohral celý komplex príčin, najmä hospodárskych. Významnú úlohu tu malo zdomácnenie zvierat a rastlín, vznik a rozvoj poľnohospodárskej výroby a prechod k usadlému spôsobu života. Na konci neolitu sa lovecko-zberačská spoločnosť začala meniť na agrárnu, vďaka ženskému vynálezu pestovania kultúrnych plodín. A práve v súvislosti s technologickými a ekonomickými zmenami sa potom zmenil vzťah medzi pohlaviami a aj podoby manželstva. Teraz bolo možné vyrobiť viac potravín a uskladniť si ich na horšie časy. Tam kde sú zdroje na obživu, môže rásť populácia, a kde rastie populácia, je potrebná spolupráca, jej koordinácia a spoločenská organizácia. Na čele tejto organizácie sú tí, ktorí vojensky bránia osídlené územie a dobýjajú pre svoje početne rastúce obyvateľstvo ďalšie územia na osídlenie. A to sú muži, ktorých úlohou bolo odjakživa mať ruky voľné pre prípad, že by so zbraňou museli brániť svoje potomstvo a jeho matky, ktoré zatiaľ namiesto nich nesú bremená. Bojovnící si privlastňujú vojenskú korisť a administratíva na čele organizácie si pri prerozdeľovaní spoločnej produkcie zavše niečo ponechá pre seba. Tak sa z rovných stanú niektorí nadradenými. Muži, ktorí už neodchádzajú na lov a ich pracovné ,,vyťaženie“ sa riadi striedaním ročných období,získavajú čas na rozvíjanie remeselnej zručnosti, ktorú podnecuje neustála diferenciácia potrieb vyplývajúca z nového spôsobu výroby a života. Postupujúca špecializácia a deľba práce vedie k vzniku obchodu, novému zdroju bohatstva ďalšej skupiny ľudí. Obchoduje sa so všetkým, aj so ženami, ktoré sa stávajú tovarom na výmenu, ako všetko ostatné, najmä tam, kde je ich málo a sú vzácne. Bohatý muž si ich môže dovoliť viac, takže popri monogamii chudobných u majetných existuje polygamia – polygýnia,mnohoženstvo. Žena má mužovi porodiť dedičov a starať sa o nich, aby sa on mohol starať o majetok. Hospodár chce mať istotu, že dediť po ňom bude jeho pokrvný syn, a tak zatiaľčo on môže mať viacero žien, cudzoložstvo ženy sa stáva nežiaducim. Postoje k nemu ovplyvňujú prvky kultúry toho – ktorého spoločenstva, jeho tradície, hodnoty, viera.

S rozširovanám kresťanskej kultúry sa žena dostáva čoraz viac do područia muža.,, Žena bola stvorená na to, aby pomáhala mužovi, ale len pri akte plodenia, lebo pre každú inú prácu nájde oveľa lepšiu pomoc inde…,“povedal Tomáš Aquinský. To ona prinútila muža k hriechu, kvôli nej Adama vyhnali z raja. To prostredníctvom nej muža neustále pokúša diabol.

U niektorých Slovanov vraj už v predkresťanskom období každých 20 rokov poriadali hon na čarodejnice. Tento vyvrcholil v stredoveku : v pápežskej bulle z 5. decembra 1484 sa uvádza, že v Nemecku existuje tajná diablova ríša a pápež sa rozhodol, že ju zničí.. Potom inkvizítori, Herman Institoris a Jakub Sprenger, vydali v roku 1486 príručku ,,Malleus maleficarum" - ,,Kladivo na čarodejnice". Sú v nej návody na výsluch a mučenie, ktoré malo priviesť čarodejníka k priznaniu. Nie náhodou na hraniciach v časoch mužskej inkvizície horeli najmä ženy.

Niektorí novodobí inkvizítori by nás niektoré najradšej upálili tiež :-).




Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se