« Úvod | BALADA O DREVE »

SKÚSENOSŤ


Byť dvojitým agentom nie je závideniahodná rola. Prvý raz som sa s tým stretla ešte v predškolskom a mladšom školskom veku.  V skupinke dievčat, s ktorou som chodila do škôlky a neskôr aj do školy (a navyše sme bývali na jednom sídlisku, takže sme sa spolu hrávali aj vonku), boli dve nerozlučné kamarátky. Bol medzi nimi pevnejší vzťah, ako medzi nami ostatnými. Keď práve neboli rozhádané, celá skupina držala pohromade. Ak sa však poškriepili, rozpadla sa na dve časti. Jedna časť skupinky držala s  I. a druhá s K. Ja som vždy držala s I., lebo som k nej mala bližšie, naši rodičia sa priatelili, odkedy som si pamätala, vlastne aj preto som sa hrávala niekedy s tou skupinou okolo tých dvoch, hoci hry na obchod a na mamičky ma nebavili. Môj plyšový maco pôsobil oproti ich načačkaným macíkom ako bezprízorné dieťa a vôbec ma nebavilo nosiť ho do jasličiek, variť mu, prebaľovať ho a kŕmiť. A moje bábiky vyzerali tiež ako po prechode frontu, pretože som ich vláčila kade – tade po húštinách pri potoku, kde som mala tajné pobrežie krajiny liliputánov. U nás doma bolo živé čerstvé bábätko, ale to mi mama nechcela požičať, aby som zabodovala. Mala som ešte iné kamarátky, ktoré sa s tamtou skupinou veľmi nepoznali a nekamarátili a s ktorými sme sa hrávali inak, dobrodružnejšie a slobodnejšie, a nie iba pod dohľadom na sídlisku, kde každú chvíľu niekto zavolal na niekoho z okna, aby už šiel domov. Okrem toho som sa občas hrala aj s bratom, za ktorým do dvora k našim starým rodičom chodili jeho podarení kamaráti. S tými som sa zúčastňovala niekedy na činnostiach, o ktorých dospelí našťastie nič netušili. Fajčili sme napr. bystrice starého otca v šope na sene, alebo sme sa plavili v potoku v koryte na obáranie prasaťa, ja v sviatočných topánkach starej mamy, pretože na dne potoka boli ostré kamene. 

S tou skupinkou spolužiačok, kde bola I. a K., som sa postupne hrávala väčšinou už len v škole a v družine. Pozostávala z  tých dvoch frakcií, ktoré som spomínala. Keď boli I. a  K. pohnevané, rozdelila sa na dva antagonostické hlúčiky sprisahancov, v ktorých platil prísny zákon omerty.  Mali sme medzi sebou dvojitého agenta, B., ktorá –  ako sa opakovane potvrdilo – donášala raz jednej, raz druhej strane a  ešte viac prilievala olej do ohňa. Nakoniec sa jej podarilo zakaždým klebetami rozložiť  zvnútra obe skupinky, takže spory medzi I. a K. končili tým, že ony dve sa zase dali dokopy a členky ich frakcií sa hádali ďalej, a tak namiesto dvoch skupiniek vznikli tri. Tú novoutvorenú tvorili I. a K., a okolo nich šťastne obiehajúca B. Potom nastalo štádium vzájomného vyjednávania a  opätovného zbližovania sa dvoch pôvodne rozhnevaných frakcií, pri ktorom vyšlo najavo, kto, čo, kedy, odkiaľ vyniesol a komu a v  akej podobe to doniesol.  Dvojitá agentka B. bola odhalená a frakcie sa spojili. I. a K. a zjednotené skupiny ich kamarátok začali po sebe pokukovať a vysielať signály, že sú ochotné nadviazať spoluprácu. A to bol pre B. koniec, bola prepustená zo služby a penzionovaná. Potom sa síce vždy nejako vlichotila, ale punc nespoľahlivej prevracačky kabátov jej už ostal.

Naše vzájomné vzťahy sa pravdaže postupom času vyvíjali. I. sa odsťahovala z mesta, s K. a B. nás rozdelili na druhom stupni v škole do iných tried, ale s B. sme bývali na jednej ulici, takže v staršom veku som s ňou po nejakej prestávke zase začala viac komunikovať. Už sme pomaly dospievali a zaujímali nás celkom iné veci, než nejaké šarvátky medzi dievčatami. Tiež som už vedela pochopiť, prečo mala B. ako dieťa vzťahové problémy, už som si mohla rozumnejšie rozobrať ich príčiny. To dievča bolo silná osobnosť;  malo čo robiť, aby sa vyrovnalo so situáciou, ktorú by väčšina z nás asi nebola zvládla tak, ako to napokon dokázala ona. Koniec- koncov, ani ja som nepatrila k  tým jednoznačne sociabilným a adaptabilným jedincom.

Pred troma či štyrmi rokmi som sa náhodou vyskytla na mieste, kde mal ročník B. pomaturitné stretnutie ( ja som v prvom prestúpila na školu v inom meste). Stretla som tam po mnohých rokoch viaceré bývalé spolužiačky a kamarátky z  detstva. Všetky si so životom očividne dobre poradili. K. sa, zrejme pre nával pracovných povinností, nedostavila. B. vyžarovala vyrovnanosť a zdravá  sebaistota. A okrem toho jej zrelý vek úžasne pristal. Niekedy asi naozaj platí, že čo ťa nezabije, to ťa posilní.

Niekto nikdy nevyrastie - nenájde v sebe tú morálnu silu, aby neostal večným outsiderom, pobiehajúcim  sem a tam a hrajúcim na všetky strany v neúspešnej snahe niekam patriť. Ak si nevie získať priazeň inak, bude sa ju snažiť aspoň kúpiť. Na splátky a s úrokom, ktorý nestojí zato. Za pohŕdanie a samotu.



Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se