« Úvod | NECHCE SA MI TERAZ PÍS... »

PÁN A SLUHA

Ešte si pamätám na generáciu, ktorá mala v hlave zakódované staré stavovské rozdelenie spoločnosti. Mešťan bol hrdý na svoju stavovskú príslušnosť a díval sa na sedliaka cez prsty, lebo on bol o čosi vzdelanejší, osvietenejší, kultivovanejší. Kým sedliak bol iba sluha, mešťan - i keď si nijaké služobníctvo nemohol dovoliť - sa cítil panskejšie. Dostať sa medzi mešťanov nebolo pre prisťahovalca - bývalého sedliaka také ľahké, ani keď si nazhromaždil majetok. Bránili mu v tom prekážky vo vedomí ľudí, ktoré stáli v ceste aj mešťanom, ak sa chceli natisnúť medzi šľachtu. Nestačil ani kúpený titul, ani sobáš s aristokratom. Až keď sa z  vrchnej vrstvy tretieho stavu stala buržoázia, kapitalisti, teda tí, ktorí vlastnili kapitál vo veľkom, alebo im plynuli tučné výnosy z majetku a vybojovali si volebné právo (obmedzené daňovým cenzom) na  presadzovanie svojich záujmov, musela si šľachta – i keď neochotne -  postupne zvykať na miešanie svojej modrej krvi s krvou neurodzených. Osirelým dcéram chudobných mešťanov dohodili bohatého sedliaka, aby bez vena neostali na ocot a na krku príbuzným. Z takýchto nárazov dvoch cudzích, dovtedy prísne oddelených  svetov sa zrodila nejedna životná dráma. A to aj vtedy, ak si nejaký sentimentálny romantický básnik vzal za ženu z vlastnej vôle negramotnú sedliačku, vo falošnej predstave, že sa tak vráti k prírode. Tí, čo sa náhle z  okraja spoločnosti po všelijakých tých revolučných prevratoch vyškriabali po spoločenskom rebríčku na vyššie priečky, dráždili svoje okolie, ktoré si ich pamätalo takých, akí boli, svojou nadutosťou. Vynahradzovali si svoje niekdajšie poníženie chvastavým povyšovaním, no aj keď sa prezliekli do iných šiat a namiesto onucí si obuli panské topánky, stále im z nich trčala slama. Rešpekt, úcta a uznanie sa vynútiť nedajú; musia byť zaslúžené.

Slovo ,,služba“ môže vyjadrovať oddanosť voči niekomu, niečomu, čo ten, ktorý slúži, pokladá za cennejšie, hodnotnejšie, smerodajnejšie než je pláca, ktorú za to dostane. Nie je to pre neho vonkajšia povinnosť, ale vnútorná potreba. Alebo to môže byť i poctivo vykonávaná pracovná povinnosť, za ktorú si nechá človek na základe predchádzajúcej dohody zaplatiť a ktorá spočíva vo vykonávaní činnosti, ktoré si ten, kto ich potrebuje, z nejakých dôvodov nezabezpečuje svojpomocne. Takáto služba neponižuje, nerobí z  človeka otroka. Sluhu – otroka robí človek bez sebaúcty zo seba sám, ak je za peniaze ochotný predať hoci  aj sám seba. Marxisti pomaly každého nemanuálne pracujúceho či zámožnejšieho človeka označovali za vykorisťovateľa a kapitalistu; nemať proletársky pôvod bolo vážnym spoločenským  prehreškom. Teraz je to opačne – viacerí príslušníci bývalej vládnucej triedy by sa nasilu chceli vtesnať pod pojem kapitalista ( v marxistickom ponímaní tohto pojmu ). Dúfajú, že sa tým vyšvihnú na vyššiu spoločenskú úroveň.

Jeden taký ,novopečený ,kapitalista“, s pôvodnou životnou skúsenosťou paupera,  paniu,  ktorej platí za domáce práce, rád nazýva ,,svojou slúžkou“. Možno je to dôchodkyňa, ktorá si trochu privyrába k dôchodku a zároveň má pre ňu význam, že sa niečím zamestnáva a je pre niekoho užitočná. Zrejme vôbec netuší, že ju človek, ktorému poskytuje upratovacie služby, nazýva slúžkou. Predpokladám, že ak by sa to opovážil vysloviť nahlas  pred ňou, otočí sa na päte a ako sa hovorí u nás na východe, dym a čiara. To isté  by spravila opatrovateľka, ktorú možno ten ,,buržuj“ bude čoskoro potrebovať. Ak ju vôbec zoženie, lebo za tie peniaze, čo sa platia za opatrovanie v postkomunistických krajinách, je ochotný poskytovať túto službu nezištne len málokto, a tí čo ju takto poskytujú si označenie ,,slúžka“ naozaj nezaslúžia.

V pojmovom zmätku si poniektorí pletú starý slovník s novým. Sú z tej novej terminológie, zdá sa, pekne zmagorení.



Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se