« Úvod | BALADA O DREVE »

BONZÁCI

sú zaujímavým typom spolupracovníkov. Poznali sme ich už v škole. To boli tí, ktorí sa nehanbili udávať drobné priestupky spolužiakov učiteľom. Niektorí to robili rovno pred očami ostatných, iní poza ich chrbát. Očakávali za to pochvalu, povýšenie na pravú ruku učiteľa. Udávali výberovo – takých, na ktorých mal učiteľ aj tak spadnuté, s ktorými mali aj oni nejaký skrytý konflikt, u ktorých nehrozilo, že by sa ich niekto zastal, alebo, že by sa dokázali zastať účinne sami seba. Zurvalca, ktorý zlomyseľne šikanoval slabších, radšej neudali. Tomu sa snažili vlichotiť, alebo mu aspoň neprejavovať nelojalitu, aby si ich nevybral za svoj terč.  Už títo malí informátori dokázali morálne ospravedlňovať svoje činy sami pred sebou. Napríklad pravdovravnosťou, odvahou vyjadriť svoj kritický názor, povedať pravdu, zastať sa spravodlivosti, rešpektovaním pravidiel : predsa nie je správne, aby niekto na písomke z matiky odpisoval! A mal potom lepšiu známku. To správne naozaj nie je, podvod je podvod. Ale rovnaký podvod bol, že im doma mama napísala slohovú prácu a neskôr niekto, komu rodičia za to zaplatili, diplomovú. Keď ten náš poctivý študent raz už tak nerád píše ! Nemá takú bujnú fantáziu a odjakživa nerád čítal knižky. Radšej robil niečo užitočné, z čoho človek naozaj niečo má, čo mu prináša naozajstný prospech.

Osobnosť človeka vraj nie je nemenný systém, ale to jadro v mnohých naozaj ostáva. Vyslovíte pred kolegom alebo kolegyňou nespokojnosť s konaním nadriadeného, a na druhý deň si od neho vypočujete, že si ,,vyprosí“, aby ste vyjadrovali o ňom takúto mienku a popri vyvracaní vašich včerajších poznámok k jeho metódam riadenia sa od neho dozviete, že niekto za ním ihneď bežal s ich  stenografickým záznamom. Vylučovacou metódou nie je ťažké prísť na to, kto asi mohol byť ten bonzák. Stačí si i všimnúť, kto sa náhle čudne vyhýba priamemu kontaktu s vami. A keď potom nastane situácia, že sa s ním ocitnete osamote a mlčíte, sám sa pustí do vysvetľovania, že sa pred šéfom preriekol iba nedopatrením a len a  len v dobrom úmysle. Alebo sa napríklad nešťastnou náhodou  stanete očitým svedkom situácie, v ktorej vás kolega zhadzuje pred stránkou, pacientom, klientom, zákazníkom a keď ho zaskočí vaša nečakaná prítomnosť, dostanete jasnú neverbálnu informáciu o tom, ako ho to v tej chvíli nepríjemne prekvapilo. Zmrzne mu úsmev na tvári, strhne sa, očervenie, zmĺkne... Ale keď mu neskôr jeho správanie z očí do očí vytknete, tvári sa, že o ničom podobnom ani nechyroval, a že ste tú scénku ,,nesprávne pochopili“. Mali ste halucinácie a asi by ste sa mali dať vyšetriť, či netrpíte paranoiou.

Ak sa takéto skutky u niekoho opakujú, pravdepodobne je bonzovanie jeho bežným zlozvykom a charakteristickou vlastnosťou jeho osobnosti. Kým si ním kupuje len malé výhody, napríklad výhodný pracovný harmonogram u šéfa, prižmurovanie očí nad svojou vlastnou profesionálnou nedokonalosťou, ochotu vyjsť v ústrety, keď si potrebuje odbehnúť z práce, aby si vybavil súkromné záležitosti, môže sa to chápať len ako také naivné a zábavné riťovlezectvo. Horšie je, ak nastane situácia, že sa na pracovisku musí rozhodnúť o existenčných otázkach medzi k šéfovi viac a menej lojálnymi. Podľa takto chápaného princípu zásluhovosti má potom bonzák veľké šance prežiť. Strach o seba, o svoje istoty a výhody  je hlavný motív jeho jednania. Nemusí byť nutne ešte zlomyseľný. Stačí, že je zbabelec.


Žial je to skusenosť denna Pani Pollakova v spolocnosti Nemetschek je prikladom ako bonzovat kolegov a sirit klebety a mat s toho osobny prospech. Krava nebeska

přidat komentář

Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se