« Úvod | TAKÁ NOVEMBROVÁ »

ŠELMA V NÁS

Videla som práve taliansky film ,,Slávičí dvor" o genocíde, ktorú spáchali pred prvou svetovou vojnou Turci na Arménoch. Nie že by som o týchto udalostiach predtým nevedela, ale prostredníctvom ich umeleckého obrazu som ich teraz precítila. Surové masové vyvražďovanie Arménov bolo len predzvesťou ďalších strašných genocíd 20. storočia. Nás, ktorí žijeme  zdanlivo v bezpečnej vzdialenosti od polodivokých barbarov, schopných páchať také zverstvá, ako keby sa netýkali. A nikdy sa týkať nemôžu? Medzi nami predsa nie sú potenciálni masoví vrahovia, s výnimkou niekoľkých ojedinelých psychopatov.  My by sme toho neboli schopní ! Neboli ? Naozaj ? Vedieme zasvätené, neosobné  diskusie o nacionalizme, náboženských rozporoch, o terorizme, spoločenských napätiach. Akí sme si istí, že práve nás to nezachytí a nezomelie, že práve my tomu unikneme. Nikto necíti, ako sa všade hromadí to zlo, ktoré raz za čas musí nejakou puklinou vyraziť na povrch ? Ako sa ľudia čoraz viac uzatvárajú vo svojich súkromných krytoch a s čoraz väčšou nedôverou bočia od cudzích ? Ja mávam svoje výstražné sny a čakám, že sa ukáže, čo znamenajú. Tak ako ostatní, nechcem vyzerať ako dáky čudák, trpiaci spasiteľským bludom  a predstieram, že ma netrápi nič, okrem mojich každodenných starostí. A pritom mám teraz plnú hlavu toho filmu a asi ani nezaspím...



Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se