« Úvod | A DOTRETICE... »

HITLEROVE MILENKY

Adolf Hitler sedí oproti ruskému exilantovi Vladimírovi Iljičovi Leninovi. Skláňajú sa nad šachovnicou a v dome prominentnej židovskej rodiny hrajú šach - obrázok židovskej maliarky Emmy Lowenstramm

Adolf Hitler a  ruský exilant  Lenin hrajú šach. Obrázok namaľovaný židovskou maliarkou  Emmy Lowenstramm                                 


/ I. /

Pred nejakým časom som sem napísala článok zaoberajúci sa vzťahom starších mužov a mladších žien. Tento trend je v spoločnosti, v ktorej rastie význam materiálnych statkov a  stupňuje sa konkurenčný boj a zápas o holé prežitie, čoraz zjavnejší. Mnohé mladé ženy vidia svoju budúcnosť v zabezpečenom mužovi a  pre zabezpečených mužov je zase mladá žena prísľubom ,,novej mladosti“, ďalšej perspektívy. Zohráva u nich azda úlohu aj to, že si od toho mladého tela sľubujú oživenie svojej odumierajúcej sexuálnej túžby a zlepšenie výkonnosti. Svoj význam tu má nepochybne aj snaha po väčšej spoločenskej prestíži – mladá žena niečo stojí, je súčasťou vyššieho komfortu a teda symbolom príslušnosti k ,,vyššej vrstve.“ Už len máloktorá celebrita nevymenila starú manželku za novú. Žena v staršom mužovi uprednostní zase pocit bezpečia a istoty, priťahuje ju k nemu jeho moc alebo popularita, popri ktorej príjemne rastie aj jej ženské sebavedomie, dovtedy niekedy nedostatočné. Ak aj niektorý muž neoplýva príliš majetkom a nemôže sa honosiť vysokým postavením a mimoriadnym spoločenským významom, snaží sa na takého, len aby získal punc spoločensky úspešného, aspoň hrať. Stáva sa z toho  všeobecne rozšírená móda. 

Mnohoženstvo bolo odjakživa výsadou mužov z  horných vrstiev spoločnosti, z  jej mocenských špičiek. Bolo súčasťou a  sprievodným znakom ich nenásytnosti. Mnohí sa vyznačovali citovou plochosťou, prelietavosťou a  nevypočitateľnosťou. Brali svoje ženy ako svoj majetok a  ako s majetkom s nimi nakladali; kupovali si ich, žiarlivo si ich strážili a po čase zase predali, prípadne likvidovali nepotrebné  a  úžitok im už neprinášajúce veci, vymieňali ich za neošúchané, s novými úžitkovými vlastnosťami.

K mužom vyhľadávajúcim omnoho mladšie ženy patrila aj jedna z  najväčších ľudských oblúd, Adolf Hitler (*20. apríla 1889). Tento nepekný muž zakrpatenej postavy bol v poradí štvrtým dieťaťom Kláry Pölzlovej, o 23 rokov mladšej tretej manželky colného úradníka Aloisa. Adolf bol prvé dieťa, ktoré nezomrelo v ranom veku. Na matke bol citovo závislý. Zrejme ho i  pri ďalších dvoch mladších súrodencoch rozmaznávala, čo v ňom mohlo povzbudiť sklon k dominancii. Naproti tomu Hitler nenávidel tyrana Aloisa ; nielen preto, že ho nútil študovať na reálnom gymnáziu a  stať sa úradníkom, hoci chcel byť maliarom, ale najmä preto, že ubližoval jeho matke. Otcovská prísna a autoritatívna výchova v  ňom vypestovala vzdor a agresivitu.

Rodina skrývala tajomstvo, ktoré možno bolo jednou z  príčin, prečo sa Hitler príliš nerozpisoval o svojej minulosti. Otec Adolfa, Alois Hitler, bol nelegitímne dieťa Márie Anny Schicklgruber a mal matkine priezvisko do veku päť rokov, kým sa v roku 1842 s ňou neoženil  Johann Georg Hiedler. V roku 1876 Johann dosvedčil pred notárom a troma svedkami, že je otcom nevlastného syna Aloisa. Z otcovstva bol podozrievaný aj brat Johanna Georga Hiedlera, Johann Nepomuk Hüttler. Alois Hitler si v roku 1876 najal 16 ročnú Kláru Pölzlovú ako pomocnicu do domácnosti Bola vnučka Aloisovho strýka Johanna Nepomuka (no ak bol Nepomuk Aloisov otec, a nie strýko, bola Klára Aloisova neter). Objavuje sa aj teória, že Hitler bol údajne v skutočnosti synom svojho starého otca, ktorý sa s jeho matkou dopustil incestu. 

Domnienka, že by mohol mať Hitler českých alebo židovských predkov sa nepreukázala. Keď sa synovec Hitlera William Patrick Hitler vyhrážal, že zverejní tajné informácie o Hitlerovom rodokmeni, právnik nacistickej strany Hans Frank v rámci vyšetrovania  údajne objavil listy, v ktorých sa písalo o tom, že Aloisova matka slúžila v  židovskej rodine v Štajerskom Hradci a otcom Aloisa bol ich syn Leopold Frankenberger. Historici však toto tvrdenie spochybnili, lebo v oblasti Grazu sa  v  čase narodenia Aloisa nijakí Židia od vyhnania v  15. storočí nenachádzali. Hitlera však zrejme otázky okolo jeho nejasného pôvodu a zvláštnych vzťahov v rodine traumatizovali a preto dal roku 1938 zrovnať so zemou rodné dediny svojich rodičov a prarodičov.

Keď sa hľadajú príčiny genocíd, predpokladajú sa vrodené emocionálne dispozície k diskriminačnému a xenofóbnemu správaniu rozlišujúcemu medzi ,,našou“ a ,,cudzou“ skupinou, ktoré môžu v extrémnom prípade za určitých priaznivých okolností, pôsobiacich ako spúšťač, viesť k vyhladzovaniu ,,tých druhých“. Vychádza sa však aj z psychopatologických a sociopatologických čŕt jedincov, ktorí boli za ne zodpovední. Hitler bol hysterik a jeho hysterické výstupy boli - ako je to u hystérie vždy - cielené: ich zmysel tkvel v snahe obrátiť pozornosť druhých na seba, lebo najhorším trestom pre hysterickú osobnosť je nezáujem okolia a izolácia.  Z toho vyplývala jeho teatrálnosť. Tí, čo sa s Hitlerom stretli osobne, potvrdzovali, že na to, aby sa nabil energiou, potreboval nadšených divákov a ich vzrušenie, ktoré z neho robilo politického showmana. Aktivoval energiu más a čerpal ju z nich. Počas mladosti mal pevné priateľské zväzky výhradne s mužmi, a tak vznikla domnienka, že bol homosexuál. Od 30. rokov začal homosexuálov kruto prenasledovať, možno aj preto, že sa cítil byť ohrozený povesťami o svojej homosexuálnej minulosti. Či bol homosexuál, to sa nedokázalo, ale psychológovia sa zhodujú, že bol sexuálny deviant. Pripisujú mu nekrofilnú orientáciu, nachádzajú u neho fascináciu smrťou. Príznačné pre Hitlerovu nekrofilnú úchylku boli taktiež morbídne žarty, ktoré často opakoval. Vystupoval ako cieľavedomý, odvážny človek so železnou vôľou, ale v skutočnosti bol len drzým a hlučným rečníkom; jeho strhujúci verbálny prejav bol dožadovaním sa pozornosti iných ľudí, bez ktorej by bol bez energie a nezískal by svoju povestnú charizmu.  Označujú ho za narcistu a megalomana a v sexuálnej oblasti za jedinca s perverzným sado – masochistickým správaním.  Viacero mladých žien sa kvôli Hitlerovi pokúsilo a  aj  dokonalo samovraždu. Príčinou Hitlerovej nenormálnej sexuality boli pravdepodobne nespracované zážitky a skúsenosti  z  mladosti. Do osudov jeho mileniek zničujúco zasiahla jeho deštruktívna povaha. 

Latentných Hitlerov je medzi ľuďmi stále dostatok. Čakajú len na vhodné prostredie, ktoré uvoľní ich ničiteľské pudy.


 

 

 

 

 

 

 



Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se