« Úvod | NECHCE SA MI TERAZ PÍS... »

HITLEROVE MILENKY

/ II. /

Hitler mal po celý život zavesený nad posteľou matkin obraz. V detstve bola jeho spojencom a záštitou pred  prísnym otcom. Adolfov otec, ktorý nakoniec zomrel v pohostinstve na infarkt, bol opilec, surovo bil ženu aj syna a nadával im. Z Hitlera sa stal  odporca alkoholu aj fajčenia. Prvý a posledný raz sa opil raz na konci školského roku; keď sa ráno zobudil bez vysvedčenia, šiel ohlásiť do školy, že ho stratil, ale potom sa ukázalo, že ho v opitosti roztrhal a použil ako toaletný papier. Keď mal osemnásť, jeho už ovdovená matka, ako 47 ročná, zomrela na rakovinu prsníka. Z jej smrti vinil jej židovského lekára Dr. Blocha. Hitlerovo osobné čaro účinkovalo najmä na ženy, aj keď nepôsobil zvlášť mužne; Psychológ Carl Jung v roku 1937 povedal o jeho  úhľadnom rukopise, že svedčí o  ženskom inštinkte... 

V dobách svojich začiatkov vo Viedni a v Mníchove so svojím šoférom,  priateľom a spolubývajúcim Mauriceom lovili ženy po lokáloch. K Hitlerovej sexuálnej nemohúcnosti v neskorších rokoch možno prispeli aj následky nezriadenej  promiskuity v mladosti, počas ktorej sa nakazil syfilisom. V období najväčšej slávy mu ležali pri nohách nacistické fanatičky zo všetkých spoločenských vrstiev, aj z  najvyšších kruhov. Jeho zhypnotizované obdivovateľky pri kontakte s ním podliehali hystérii – hltali hlinu, po ktorej stúpal, zvíjali sa v kŕčoch, srdcevrúco plakali od dojatia. On osobne uprednostňoval krásne herečky. Svoje vlastné telo nijako nepestoval, necvičil, pohyb obmedzoval na prechádzky. Bol vegetarián. Pred cudzími zrakmi úzkostlivo skrýval svoju nahotu, odmietal si vyzliecť dokonca aj kabát, a to bez ohľadu na vonkajšiu teplotu. Potrpel si na svoje smiešne štetinaté fúziky a nenechal sa prehovoriť, aby sa ich zbavil. Odmietal používať parfémy, ale dbal o svoj účes – prehadzovačku. Ako všetci diktátori, svoj imidž silného vodcu dotváral uniformami. Mal v obľube cirkusové vystúpenia, divadlo, filmy. Jeho filmotéka obsahovala množstvo zahraničných filmov, ktoré nacistická cenzúra nepustila na verejnosť. Boli medzi nimi komédie so židovskými komikmi a aj pornografia. Obľuboval príbehy o Indiánoch a cowboyoch.


V knihe Main Kampf Hitler spomína z rodiny Angelu Raubalovú, rodenú Hitlerovú, dcéru jeho otca z  druhého manželstva s Franziskou Matzelsbergerovou. Bola staršia o  šesť rokov od Hitlera. S úradníkom Leom Raubalom mala tri deti. Jej prostrednou dcérou bola Geli, narodená v roku 1908. O devätnásť rokov staršieho Adolfa bola s matkou v roku 1924 ešte ako gymnazistka navštíviť vo väzení, kde sedel po nevydarenom mníchovskom puči. Na mladé dievča urobil veľký dojem. Neskôr -  po maturite -  sa Hitlerova neter presťahovala do Mníchova, kde mienila študovať medicínu. No namiesto riadneho navštevovania prednášok snívala o štúdiu hudby a spevu a kariére speváčky. Učiteľa hudby jej zaplatil vtedy už veľmi populárny a nemeckými priemyselníkmi podporovaný strýko, ktorý žiarlivo dohliadal, aby sa nestýkala so svojimi rovesníkmi . Ona sa však zahľadela do Hitlerovho šoféra a osobného strážcu Emila Mauricea, ktorý aj napriek židovskému pôvodu patril k najstarším členom nacistickej strany a najbližším ľuďom v Hitlerovom okolí. Emil Geli požiadal o ruku, ale rozzúrený Hitler šoféra vyhodil, zbavil ho funkcií aj členstva v strane a styk im zakázal.

Na jednej strane Hitler Geli rozmaznával, ale na druhej si z nej urobil zajatca. Nasťahoval ju do svojho deväťizbového bytu so služobníctvom hneď vedľa divadla v štvrti Bogenhausen v  Mníchove. Stala sa Hitlerovou spoločníčkou, sprevádzala ho na rôznych spoločenských a kultúrnych podujatiach. V roku 1929 nakreslil jej dva akty, čo sa stretlo s neľúbosťou straníckych funkcionárov; obávali sa, že by vzťah ku Geli mohol vodcu nacistov kompromitovať a pokaziť im nástup k moci. 

V septembri roku 1931 sa musel Hitler predčasne vrátiť z propagačného turné v severnom Nemecku, lebo Geli sa zastrelila v jeho byte jeho pištoľou. Policajné vyšetrovanie skončilo konštatovaním, že sa jednalo o samovraždu. Motívom bolo údajne jej tehotenstvo – mala byť tehotná buď so svojím strýkom, alebo so židovským učiteľom hudby. Hovorilo sa tiež o tom, že jej Hitler bránil v odchode do Viedne, kde sa chcela  zasnúbiť. Po vojne sa objavilo aj svedectvo v podobe listu od maliara z Linca, s ktorým mala mať tajný vzťah. Jeho obsahom boli príkre slová na adresu Hitlera a  odsúdenie sebectva, s ktorým si privlastňoval za podpory svojej sestry, Gelinej matky, neplnoleté dievča. Kuchárka zase tvrdila, že Geli našla u Hitlera list od Evy Braunovej a urobila mu kvôli nemu žiarlivý výstup, predchádzajúci jej samovražde. Existovali tiež dohady, že jej mŕtvola mala na tvári zranenia po bitke a že ju v prudkej hádke zabil sám Hitler. Je i iná hypotéza, ktorá predpokladá, že k jej vražde došlo na príkaz predstaviteľov nacistickej strany, ktorí sa obávali, aby silná Hitlerova závislosť na vzťahu k nej nebránila v uskutočňovaní nacistických svetovládnych plánov.

O vzťahu Geli s Hitlerom sa tvrdí, že šlo o sexuálnu závislosť a že Hitler Geli nútil znášať svoje odporné perverznosti. Jej smrť ho podľa svedectiev hlboko zasiahla a v ďalšej budúcnosti hovoril o nej pred ľuďmi ako o svätici a dokonalej bytosti. List na rozlúčku, ktorý by potvrdzoval samovraždu sa nenašiel, len nedopísaný, adresovaný kamarátke, ktorý nenaznačoval nijaký samovražedný úmysel. Protokol o pitve sa stratil a celá záležitosť sa napokon ututlala.


Britka Unity Mitfordová, dcéra britského fašistu Lorda Redesdala, mala v roku, keď prišla do Nemecka, dvadsať rokov.  Počúvala Hitlerove prejavy na zjazdoch NSDAP a chodila do jeho obľúbených lokálov, kde sa s ním aj zoznámila. Bola to vysoká modrooká blondína – dokonalý árijský typ. Z milostného pomeru Hitlera s Mitfordovou sa údajne narodil syn, ktorého  dala matka na adopciu a ktorý ešte vo veku 67 rokov mal žiť na Britských ostrovoch. Hitler sa v čase pomeru už poznal s Evou Braunovou, ktorá na Britku žiarlila. Do svojho denníka si v roku 1935 napísala, že Mitfordovú mnohí členovia strany považujú za budúcu "prvú dámu". Mitfordová podobne ako Geli skončila s guľkou, ktorú si vpálila do hlavy.

Eva Braunová sa narodila 6. februára 1912 v Mníchove. Chcela byť herečkou,  ale otec jej našiel prácu vo fotoateliéri Heinricha Hoffmana. S Hitlerom sa zoznámila u Hoffmana roku 1929. Páčila sa mu jej súmerná atletická postava, hlavne nohy a zadok. Časti tela, ktoré ho na nej vzrušovali, často sám fotografoval, ale tak, aby Evu na fotkách nikto nespoznal. Trvalo ešte rok, kým o ňu začal prejavovať väčší záujem. Nasledovali tajné schôdzky. Hitler sa oficiálne ukazoval na verejnosti s Geli Raubalovou a Eva tajila svoj vzťah pred otcom, ktorý Hitlera nemal rád. Na verejnosti ju vždy sprevádzal len vodcov pobočník Brückner, nemohla sa voziť ani spolu s ním v jeho aute, špeciálny telefón, ktorý jej dal zaviesť domov, smela dvíhať výlučne ona. Kým márne čakala, že zavolá, Hoffmanova dcéra jej ukazovala fotky, na ktorých bol Hitler s inými ženami. Na jeseň roku 1932 ju nenaplnená láska a žiarlivosť dohnali k samovražde. Predtým, než ju guľka z otcovej pištole zasiahla do krku blízko tepny, napísala svojmu  milencovi dojímavý rozlúčkový list. Hoci zranenie bolo ľahké, stratila veľa krvi. Hitler jej na druhý deň priniesol do nemocnice veľkú kyticu ruží a informoval sa u ošetrujúceho lekára, či Evin pokus o samovraždu nebol len demonštratívny. Lekár ho uistil, že strela smerovala priamo na srdce. Po pokuse o samovraždu sa Hitler Eve venoval viac, ale nie toľko, aby s tým bola spokojná. V roku 1935 jej kúpil vilu na predmestí, neďaleko svojho domu. Daroval je mercedes a šoféra. Raz ju zahŕňal pozornosťou - a potom zase úplne ignoroval. Tri roky po prvom pokuse nasledoval druhý neúspešný pokus o samovraždu.  Zjedla tubu uspávacích liekov. Hitler sám mal z liekov veľké obavy, nechával si radšej pichať injekcie. Obával sa nežiadúcej publicity, ako to bolo v Gelinom prípade. Preto dovolil Eve, aby mohla bývať v jeho blízkosti na Berghofe. V Berchtesgadene pred návštevníkmi vodcovho orlieho hniezda musela vystupovať iba ako jedna zo sekretárok; Hitler sa na verejnosti akýmkoľvek dôvernostiam s ňou vyhýbal. V Berghofe ju často videli uplakanú a utrápenú. Hitler mal vo zvyku až do noci posedávať so svojimi spolupracovníkmi pri bezvýznamných rozhovoroch, na ktorých sa nezúčastňovala. Keď nebol prítomný vo svojom alpskom sídle, bývala veselšia a vyzerala vyrovnanejšie. Evu politka nezaujímala. Za Hitlerovej neprítomnosti trávila čas športom, čítaním románov z červenej knižnice, sledovaním romantických filmov a venovala sa šľachteniu svojho vzhľadu.     


Sexuálne spolu spočiatku vôbec nežili. Podľa jej denníka a dôverných informácií, s ktorými sa zverovala kamarátkam, Hitler, pri prejavoch ktorého ženy v dave mávali orgazmus a neudržali moč, mal problémy s potenciou. Lekár Theodor Morrell začal pichať do žily päťdesiatpäťročnému Hitlerovi, ktorý mal len jednu z párových samčích pohlavných žliaz, od roku 1944 akúsi primitívnu viagru : testosterón a kokteil zo spermií z býčej prostaty, aby vylepšil jeho sexuálny život s tridsaťdvaročnou milenkou. Sama Eva mala gynekologickú vadu, ktorú si nechala operovať. ( Jej ošetrujúci gynekológ krátko na to zahynul pri autonehode.) Ani  po operácii sa však v jej sexuálnom živote nič nezmenilo - Hitler stále uprednostňoval svoje obľúbené perverzné techniky. Informácie o  ich intímnom  pomere, zachytené v jej denníkoch, krátko po vojne publikoval nemecký herec a filmár Luis Trenker, ale Mníchovský súd ich neuznal za pravé. Skutočné Braunovej denníky a dôvernú korešpondenciu s Hitlerom koncom vojny údajne odniesol na neznáme miesto  poručík americkej výzvednej služby CIC Robert A. Guttierez, ktorý žil  v Novom Mexiku.

Eva bola na konci svojho života Hitlerovi neverná. Jej milencom bol SS-Obergruppenführer Otto Hermann Fegelein, známy svojimi milostnými dobrodružstami. Kvôli škandálom so ženami mu ríšsky vodca SS Heinrich Himmler nariadil, že sa musí oženiť. Vzal si sestru Braunovej  Gretlu, ktorú potom s Evou  podvádzal.

Keď sa blížil neodvratný koniec Berlína, Eva sa rozhodla zomrieť spolu s Hitlerom. Jej obetavosť ho tak dojala, že sa s ňou tesne pred smrťou oženil. V deň svojich 56. narodenín uvidel vodca naposledy  denné svetlo. Vyšiel zo svojho bunkra, aby trasúcou sa rukou vyznamenal železnými krížmi berlínskych obrancov : deti z Hitlerjugend. 30. apríla 1945 sa okolo 4.00 hod. ráno Adolf Hitler v podzemnom bunkri ríšskeho kancelárstva zastrelil. Jeho telo našli Linge a Bormann sedieť na kanape. Na jeho pravom spánku bola otvorená rana po strele z pištole. Spolu s ním zahynula aj novomanželka, otrávená cyankálim. Našli ju sedieť na gauči naľavo od neho.

Príslušníci Červenej armády pred spálením oboch tiel zistili Hitlerovu pohlavnú anomáliu.V 60. rokoch sa vojnový veterán Johan Jambor zveril svojmu kňazovi, že v roku 1916 na rieke Sommme zachraňoval Hitlera, ktorý bol zranený do slabín a prišiel pritom o jednu pohlavnú žľazu. Je však možné, že u neho nešlo o zranenie, ale o vrodenú vývojovú chybu. Na posmrtných fotografiách je mŕtvola nacistického vodcu zobrazená s rukami skríženými na mieste genitálií, z čoho vznikol vtip, že si Hitler takto chráni posledného nezamestnaného Tretej ríše.

 

 



Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se