« Úvod | BALADA O DREVE »

HITLEROVE MILENKY



/ III /

V posledný deň života 30. apríla 1945 Hitler požiadal svojho tajomníka Juliusa Schauba, aby spálil všetky dokumenty z trezora, najmä tie, ktoré sa týkali jeho osobného života. Po mnohých rokoch sa objavila súkromná korešpondencia nemeckej herečky Ingy Leyovej, manželky nacistu Roberta Leya.  

Po víťazstve nacistov v roku 1933 Ley sprevádzal nového kancelára do Berlína, kde bol vymenovaný za vedúceho  Nemeckého pracovného frontu (Deutsche Arbeitsfront, DAF), ktorý nahradil dovtedy existujúce slobodné odbory. V DAF na určitý čas Leya zatienil  R. Muchow zo socialistického krídla nacistickej strany, ktorý vyčistil správu DAF od sociálnych demokratov a komunistov a dosadil tam vlastných radikálov, ale tí agitovali v továrňach za zlepšenie mzdových a pracovných podmienok robotníkov, takže zamestnávatelia sa na Muchowa sťažovali Hitlerovi. Po tomto získal v DAF  hlavné slovo Ley a nový zákon z roku 1943 definitívne s nezávislými odborovými organizáciami skoncoval. Nemecký pracovný front odvtedy nebol ničím iným, než predĺženou rukou štátu  na efektívne nasadenie a zabezpečenie disciplíny pracovnej sily, využívanej  pre potreby nacistického režimu, najmä pre potreby rastúceho zbrojného priemyslu.

Ley začal zneužívať svoju moc a DAF si získala povesť najskorumpovanejšieho zo všetkých hlavných orgánov Tretej ríše. Sprevenevil prostriedky DAF na svoju osobnú spotrebu a okrem luxusného veľkostatku pri Kolíne, vlastnil vily vo viacerých mestách,  umelecké zbierky a ďalší majetok. Pil a striedal ženy a vyvolával na verejnosti škandály. Jeho druhá žena, herečka berlínskej opery Inga, s ktorou mal Ley tri deti, bola veľmi krásna svetlovláska. Hitler, ktorý mal slabosť osobitne pre vydaté ženy jej pri návštevách v Leyovej domácnosti skladal galantné poklony. Ley krásu svojej ženy obdivoval tak, že jej nahý portrét nechal umiestniť v dome na mieste, kde  ho každý mohol vidieť.

Inga sa zamilovala a ušla za Hitlerom do jeho alpského sídla v Obersalzbergu. Keď sa vrátila k manželovi a trom deťom, podľahla bulímii a zničená odišla na liečenie. Z  liečenia z  Monaka pol roka pred samovraždou  v máji 1942 napísala jeden z posledných listov matke, ktorá sa jej počas neprítomnosti doma starala o deti. Inga sa rozhodovala, či ostať pri opilcovi a tyranovi, alebo spojiť svoj život s Hitlerom, ktorý jej dával najavo svoj obdiv. 

Dva dni pred Silvestrom  29. decembra 1942, približne o 18,40, však napokon spáchala smovraždu  -  ukončila svoj život guľkou do hlavy. Jej manžel bol pravdepodobne v tej chvíli, keď sa ozval výstrel, so svojím pobočníkom na odchode z domu. Pobočník bežal po schodoch do spálne tesne nasledovaný Leyom a gazdinou. Našli telo Inge, ktoré napoly ležalo na posteli; pri pravom boku mala pištoľ. Hitler bol hlboko rozrušený jej smrťou,  ale na pohrebe sa nezúčastnil. Mal ju údajne radšej ako Evu Braunovú.

Okolnosti a príčiny jej smrti dodnes nie sú celkom vyjasnené. Niektoré názory sa prikláňajú k tomu, že trpela po narodení tretieho dieťaťa postnatálnou depresiou a že kvôli komplikáciám pri tomto pôrode sa stala závislá od drog. Hovorilo sa tiež, že nielen jej manžel bol ťažký alkoholik, ale že pila aj ona a často preto medzi nimi dochádzalo k drsným konfliktom. Šírila sa aj domnienka, že sa už predtým, ako sa zabila, pokúšala raz o samovraždu skokom z okna. 

Robert Ley bol zatknutý Spojencami v roku 1945 a súdený ako vojnový zločinec v Norimbergu, kde krátko pred vynesením rozsudku vo svojej cele spáchal samovraždu. Listy jeho manželky Inge sa našli na Slovensku u nemeckého emigranta Friedricha Neuhausa, ktorý sa zamiloval do slovenskej študentky nemčiny a ostal kvôli nej za železnou oponou. Korešpondencia Inge Leyovej čakala na svoje zverejnenie tridsať rokov v trezore tohto zberateľa historických kuriozít. 

inga ley

Milenkou Adolfa  Hitlera, ktorý si okrem vydatých žien potrpel na  filmové herečky, bola aj  Renate Müllerová ( * 26. apríla 1906), modrooká blondína, s ktorou sa Hitler zoznámil v polovici 30. rokov, keď patrila k najpopulárnejším herečkám nemeckého filmu. Hitler od nej požadoval tie isté sexuálne perverzity, ktoré praktikoval s Geli.

Renate bola pokladaná za árijský typ ženy a po odchode Marlen Dietrich do Hollywoodu zaujala jej miesto. Po stretnutí s Hitlerom dostávala  ponuky do filmov propagujúcich nacistické ideály. Keďže nebola ochotná v nich účinkovať, jej vzťah s nacistickými pohlavármi sa zhoršil. Musela odolávať aj tlaku, aby sa rozišla so svojím židovským milencom, čo odmietala. Vraj ju s ním pristihli počas súlože. Jej náhla smrť vo veku 31 rokov bola spočiatku pripisovaná epilepsii, ale po skončení vojny sa našli svedkovia, podľa ktorých ju zavraždilo gestapo, ktoré ju sledovalo, keď ju Hitler opustil. Mohlo ísť o snahu umlčať ju, aby od nej nevyšli informácie, ktoré mohli poškodiť Hitlerovi. Zomrela 1. 10. 1937. Údajne sa dívala z okna sanatória, kde sa liečila zo závislosti na morfiu, keď vedľa sanatória zastalo auto a z neho vystúpili štyria dôstojníci SS. Existujú dve hypotézy : buď ju z okna z výšky 12 m vyhodili, alebo v panike z neho vyskočila sama.

Hitler mal tiež intímny pomer s dánskou kráľovnou krásy Ingrid Arvardovou. Podľa správy FBI neskôr Arvardová ušla do Ameriky, kde sa stala milenkou mladého námorného kapitána Johna Fitzgeralda Kennedyho. Kennedyho vyhodili  z US Navy Intelligence, lebo FBI ho v hotelovej izbe pristihla s Ingrid, o ktorej sa vedelo, že je nacistickou stúpenkyňou a bývalou Hitlerovou konkubínou.

Sexuálne radovánky v podobe kopania do Hitlera a ďalších lahôdok si vyskúšala aj americká filmová hviezda z čias nemého filmu Linda Basquettová, ktorá sa následne deväťkrát vydala, herečky Margareta SlezakovaLuisa Ulrichová.

V  roku 1942 Hitler vyhlásil: “Ak nie je Nemecký ľud pripravený bojovať za svoje prežitie, potom nech zmizne.“ Bol posadnutý ničivým pudom a hlboko v podvedomí bažil po moci a ukojení svojej nenávisti, ktorá ho hnala dopredu bez ohľadu na milióny ľudí. Nebolo v ňom ozajstného citu, aj keď ho tí, čo sa s ním osobne stretali, hodnotili ako normálneho, obyčajného človeka, ktorý mal rád deti a správal sa láskavo a príjemne k podriadeným a služobníctvu. Hovorili o jeho charizme, o sympatiách a náklonnosti, ktoré dokázal vzbudiť v ľuďoch, ktorí s ním prišli do styku. Ani po jeho smrti a po tom, ako vyšli najavo všetky jeho zločiny neuverili, že bol ľudským netvorom, ktorý sa zahrával s osudom jednotlivcov, svojho národa a sveta.



Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se