« Úvod | NECHCE SA MI TERAZ PÍS... »

TO, ČO ŤA TRÁPI ...


Keď chce niekto ušetriť za právne poradenstvo a advokáta, neostane mu nič iné, len si zabezpečiť právnu pomoc svojpomocne. Už sú tomu dva roky, alebo aj viac, čo som sa odhodlala k radikálnemu riešeniu a k podniknutiu všetkých možných krokov, aby som sa úplne zbavila bremena, ktoré by mi s  kľudným svedomím inak ostalo na krku hoci až do (mojej) smrti. Trvalo mi nejakú chvíľu, kým som pochopila, že to bremeno nijaké svedomie  - aj keď sa tak niekedy tvári – v skutočnosti netrápi, pretože má namiesto neho len sebeckú a bezohľadnú túžbu spraviť si hneď teraz a neodkladne dobre a ničím si ďalej nelámať hlavu. Myslela som si, že je možná rozumná dohoda, pretože druhá strana sama od seba pochopí, že ak som povedala raz koniec, myslela som tým KONIEC. Lenže, ako vytkla sudkyňa mojej protistrane predminulý týždeň pri prejednávaní môjho návrhu, táto stále ešte nepochopila, že náš právny vzťah je úplne odlišný, než bol ten pred štyrmi rokmi: divila sa, ako môže dospelý človek nechať zájsť veci až tak ďaleko a nič neriešiť až dovtedy, kým už je na riešenie čohokoľvek neskoro. Ja som si na rozdiel od nej už klásť podobné otázky prestala. Nemali by konca.

Keď som sa pripravovala na všetky tie právne kroky, okolie do mňa hučalo, aby som pre istotu vyhľadala odbornú právnickú pomoc. Ale ja som si povedala, že ma už táto kauza stála aj tak dosť a všetky potrebné úkony som urobila sama. Teraz mám za sebou skúsenosti, o ktoré som síce nestála, ale mohli by pomôcť, a už aj niekoľkokrát pomohli iným. V našom zamestnaní sa bežne stáva, že pomáhame riešiť sociálne problémy, i keď to nemáme v náplni práce : pomáhalo sa už s oblečením, so strechou nad hlavou, s vybavením sociálnych dávok, náhradného výživného. Tá konkrétna pomoc v konkrétnej situácii je skutočná prevencia, na rozdiel od ,,plnenia úloh" z tých umelých programov boja proti tomu a tamtomu. Nepíšeme o tom žiadne správy, nezahŕňame to do žiadnych štatistík a výkazov pre kontrolné orgány a nadriadené inštitúcie. Je to samozrejmá súčasť nášho vzťahu s tými, ktorí možno až po rokoch zistia, že im v rozhodujúcom okamihu ich života pomohla šťastná náhoda.

Vo väčších mestách sa možno obrátiť na rôzne občianske združenia a zariadenia poskytujúce pomoc zanedbávaným, zneužívaným, týraným, ocitajúcim sa v zúfalých situáciách, ale tu niet koho osloviť. Terénna sociálna práca štátnych úradníkov je stále len chiméra. Vraj nestíhajú, majú iné neodkladné povinnosti. A tak sme s kolegyňou - aj pod vplyvom jedného tunajšieho takmer neuveriteľného príbehu ženy, ktorú žiaden zákon na rozdiel od agresívneho psychopata a alkoholika, čo ju vyhnal z bytu na ulicu, nechránil, alebo na ňu, slušne povedané,  pozabudol -  načali myšlienku, že by sa práve tu, kde tieto problémy znásobuje chudoba, zišla nejaká zmysluplná bezplatná prvá pomoc ľuďom v krízových situáciách, najmä ženám, ktoré často ťahajú za ten kratší koniec. Vždy budú takí, ktorí si nebudú vedieť poradiť sami, samostatne si vyhľadať všetky potrebné informácie a zorientovať sa v možnostiach riešenia svojho problému. A vždy budú aj mrchožrúti, ktorí sa budú chcieť na tejto ich nemohúcnosti zviditeľňovať a priživovať. Možno by sa našlo viac takých, ktorí by do toho šli a pomáhali. Len tak. Za dobré slovo a pre dobrý pocit.





Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se