« Úvod | TAKÁ NOVEMBROVÁ »

THE END


Premáham nutkanie nikam nejsť. Ale vraví sa, aký začiatok, taký koniec, a to by sa mi mohlo stať, že stvrdnem v nočnej košeli na celé prázdniny na jednom mieste a na ich konci budem uvažovať, že sa zabarikádujem v byte, kým ma z neho nevyprostia hasiči.  Prečo mi to podčiarkuje slovo vyprostiť, keď je spisovné ? Niekedy, aj keď dávno viem, čo je správne, ma niekto, kto sa vydáva za autoritu, alebo je z nejakého dôvodu práve v presile, uvedie do pochybností. Bude tvrdiť, že biele je čierne, a ja začnem neveriť vlastným očiam. Tak som na rozpakoch : je to iba prílišná sebakritickosť, alebo už nedostatok zdravého sebavedomia ? Sebakritickosť nie je na škodu, jednak drží človeka pekne pri zemi, a jednak ho nabáda, aby sa neuspokojil s tým, aký je, ale snažil sa trochu zlepšiť, kým sebapodceňovanie ho zas odrádza od snahy o zdvihnutie tej latky, cez ktorú doteraz ako - tak dokáže preliezť. Ja by som povedala, že sa držím pri zemi a nespokojnosť so sebou ma nabáda, aby som si tú latku vždy o nejaký ten centimetrík zdvihla vyššie. V nijakom prípade to ešte nevzdávam. A tak, keď ma niekto aj na nejaký čas uvedie do pochybností, budem sa v tom tvrdohlavo šprtať dovtedy, kým sa nepresvedčím, ako sa veci majú. Jednu vec dokážem v konečnom dôsledku bez problémov, a to už odjakživa : zasmiať sa na vlastnej hlúposti a nedokonalosti, aj keď je to najskôr cez slzy. Nepotrebujem sa za každú cenu cítiť ako víťaz. Ono by sa nakoniec ukázalo, že som porazila samu seba. Je mi tých súperivých aj tak trocha ľúto. Nakoniec zistia, že ich víťazstvá nikoho nezaujímajú. Ako sa to niekedy stáva šéfom, ktorí nútia svojich podriadených, aby im chodili tlieskať povedzme na ich volejbalové zápasy...


Keďže som sebakritická, musím uznať, že som dnes tú svoju latku nezdvihla ani o milimeter. Mala som v úmysle vybaviť si úradné veci a pustiť sa do plnenia svojich skromných prázdninových predsavzatí (nemôžem si predstavovať, že sa hneď radikálne zmením k lepšiemu ). A namiesto toho sa tu už pár hodín hrabem v počítači, hoci nefungoval internet. Aspoň som trochu pokročila v niekoľkých technických maličkostiach. Počítač ma zaujíma len ako nástroj na vykonávanie niektorých činností, ktoré ma bavia, nie ako cieľ. Ale moji domáci odborníci na IT sú takí neochotní mi čokoľvek vysvetliť (lebo ja na to nemám rozum), že sa aspoň k čiastočnej počítačovej gramotnosti budem musieť asi dobrať sama. Začala som tým, že som si zaheslovala vstup:-). Čas medzitým dosť pokročil, a tak som začala s tými špekuláciami, že čo nemusím spraviť dnes, odložím na zajtra...

Tak to teda nie, moja milá ! Pekne to vypneš, pôjdeš sa učlovečiť a vypadneš na úrad. Ale najprv láskavo nájdi tie doklady, ktoré si už stihla niekam spodieť. A nie, že ti to zas bude trvať tri hodiny !  Zajtra majú síce na úradoch dlhý deň, čo by mohla byť pre teba dobrá výhovorka, prečo sa na to dnes vykašleš, ale poznáš to... Čo môžeš odložiť na zajtra, ostane na tej kope odložených vecí do konca dovolenky. A hľadaj potom všetky tie zašantročené krámy!

KANEC  FIĽMA


Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se