« Úvod | TAKÁ NOVEMBROVÁ »

NOC Z DNES NA ZAJTRA

Väčšia časť z toho, čo prežijeme, sa postupne stratí niekde v podzemnom labyrinte pamäti a mnohé  sa už nikdy nenájde. Z niektorých zážitkov ostanú vyblednuté momentky, krátke, ťažko zrozumiteľné útržky zvukových záznamov. Chýbajú súvislosti, dôležité detaily, ktoré by spresnili nejasný  obraz našej minulosti. Ale sú dni, ktoré si zapamätáme, ako by sme sa od nich ani po mnohých rokoch príliš nevzdialili. Kedykoľvek si ich dokážeme sprítomniť. Taký je aj tento, alebo skôr táto noc, pretože z 1. na 2. augusta  sa mi narodili dvojičky. Viem celkom presne, čo som robila približne o takomto čase, vidím jasne pred sebou nemocničnú izbu a to vtedy asi osemnásť – devätnásťročné dievča, ktoré tam čakalo na pôrod spolu so mnou. Nechcelo sa nám spať, napchávali sme sa, tárali dve na tri a smiali sa.  Asi preto mi po polnoci praskla voda. O jednej som už bola na sále a o druhej sa deti narodili. Dívam sa na to ako na farebný film, počujem, čo sa ma pýtajú, rozoznám hlasy, tón, pamätám si mimiku, vybavím si živo každý svoj pocit. Vidím milú tvár anesteziologičky a sympatického chirurga, ktorého kvôli mne uprostred noci doma zobudili. Hovoria mi, čo mám robiť a potom vdýchnem... a už nie som. Budím sa vo výťahu, vezie sa tam so mnou aj lekár, čo ma rezal a vraví mi, že mám dvoch krásnych, zdravých chlapcov. Potom ma dovezú na ARO,  preložia na tú strašnú posteľ s ohrádkami, na ktorej v nasledujúcich dňoch zistím, ako vie bolieť ležanie, keď nemôžete meniť polohu. Horšie ako tá rana. Na posteli oproti umiera manžel jednej známej. Máme na sebe podobné hadičky. Poznám toho staršieho pána od detstva, ešte ako malá som k nim chodievala občas s mojou tetou. Jeden život končí a druhý začína...  




Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se