« Úvod | BALADA O DREVE »

VÝSTRAŽNÉ ZNAMENIA


Leto sa prehuplo cez kopec a teraz sa ním už šmýka dolu a naberá na rýchlosti. A už sa mi snívajú moje prorocké sny! Štipka reality, za lyžičku fantázie, na koniec noža vlastných obáv a úzkostí, pár zrniek intuície, medzi prsty prozreteľnosti ...Že vo mne podvedome rastie napätie vďaka blížiacemu sa koncu voľna a nástupu do práce, keď sa začne permanentný stres a nutnosť odolávať každodenným tlakom, menším i tým poriadne veľkým (to pochopí len zainteresovaný), je fakt, ktorý môžem očakávať na základe dlhoročných skúseností; na to, aby som odhalila túto príčinu svojho sna jasnovidec byť nemusím. Že pomery a vzťahy sú medzi nami také, aké sú, to sme v ,,kolektíve" (ešte vždy sa mi toto slovo bridí, aj po rokoch, pre jeho pokrytectvo) konštatovali vzájomne už nespočetnekrát a my, čo už do nich vidíme sa tým ani veľmi nevzrušujeme. Bolo by celkom zábavné staviť si v konkrétnej situácii na to, aký bude výsledok. A že sa v septembri dozvieme, aké nám boli pridelené úväzky, to tiež nie je nič, čo by niekto nevedel. K tomu ešte pár možných nepríjemností, ktoré možno očakávať hneď na začiatku v rámci ,,správnej" úvodnej pracovnej motivácie.


Ale nereptáme príliš, lebo sme radi, že sme radi. V situácii, keď je množstvo ľudí odkázaných na sociálnu pomoc a nevie si nájsť nie že riadne, ale žiadne zamestnanie, patríme k tým šťastnejším.

Snívalo sa mi, že nám opäť verchuška  vymyslela popri etickej výchove a ďalších reformných krokoch, ktoré po nej nasledovali, niekoľko podnetných inovácií. Zaviedli nový predmet. Sen to bol z tých živých, reálnych, podrobných, s na seba nadväzujúcimi a logicky usporiadanými  udalosťami, ale presný názov nového predmetu, ktorý mi dali do úväzku namiesto mojich zvyčajných a najobľúbenejších predmetov, na ktorých ma žiaci na rozdiel od iného, nimi nenávideného predmetu, znesú, mi vypadol z pamäti. Volalo sa to nejako podobne ako : ,,zvládanie problémov v učení". Tie moje predmety dostal člen ,,kolektívu", ktorého mám navyše rada, beriem ho ako ,,svoje dieťa" a viem dobre o tom, že v podmienkach, ktoré momentálne sú a ktoré sám spĺňa, nemá teraz veľmi čo učiť. Teda je medzi ohrozenými. Ale na druhej strane je jeden z mála, patriacich do podporného krúžku okolo aktuálnej zostavovateľky úväzkov. A teraz situácia : som postavená pred hotovú vec, mám to čierne na bielom a je mi jasné, že taký nezmyselný predmet v novom obsahu výchovy a vzdelávania je úplne zbytočný a každému, kto má trochu rozumu, to musí byť úplne jasné. Už vidím žiakov, ako sa budú búriť, že ho majú na ôsmej hodine v piatok ! A ak by som aj chcela pod ten názov vložiť niečo pre nich relatívne potrebné a zaujímavé, nemám na to ani žiaden poriadny metodický materiál, ani žiadne technické podmienky, lebo do učební s príslušným vybavením sa s neprofilovým predmetom nedostanem a basta ! Všetky osnovy a plány, čo som vypracovala, všetky moje prípravy a skúsenosti s predmetmi, ktoré mi vzali, sú mi nanič  ( teraz ešte dostanem pokyn, že mám pomôcť kolegovi, aby sa v tom zorientoval). Zvyšnými mojimi bývalými hodinami doplnili úväzky komu prišlo  - signál, že je úplne jedno, či, kto a ako to učí !

Navyše, pôvodkyňa týchto organizačných zmien sedí na mojom mieste a mne nemôže uniknúť mierne zlomyseľný úsmev na jej tvári, keď očakáva moju reakciu, pokukujúc po mne, kým sa dívam na tú tabuľku so svojím rozvrhom hodín. Napoly leží na mojom stole, hlava podopretá a nezáväzne sa baví s kolegami o niečom celkom odťažitom, vedie spoločenskú konverzáciu, ktorej hlavnou úlohou je  utužovať ,,kolektív."

Sen sa skončil v momente, keď som po krátkom zaváhaní (aj tak mi to bude prd platné!) vyjadrila nahlas a dôrazne nesúhlas. Povedala som otvorene, že to pokladám za zlý zámer a za zneváženie svojho doterajšieho pracovného úsilia a výkonu. Mala som len problém použiť všetky argumenty, ktoré mi zišli na um, lebo niektoré by poškodili tretiu stranu, ktorá síce profitovala na tých zmenách, ale nebola ich iniciátorom a pôvodcom, len nástrojom. Takou dvojsečnou zbraňou. Ešte by som písomne mohla zhrnúť svoje námietky a predložiť ich nadriadeným, ale ono by to vyzeralo, že mojimi osobnými problémami zaťažujem ten oný ... brrrr... ,,kolektív".

Môj hlasný protest ostal bez väčšej reakcie jednak zo strany členov pedagogického zboru, ktorí sa so sklopenými očami tvárili, že sa venujú nejakej svojej neodkladnej činnosti, každý sám a pohrúžený do vlastných myšlienok, a jednak zo strany tej, ktorej som svoje námietky adresovala - ona naň nijako nereagovala, len jej na perách pohrával ten potešený úsmev...

A tak som si povedala :

,,Ty sprostá, mala si si zahryznúť do jazyka a predstierať, že v Bagdade je všetko v kľude. Čo ti na tom vlastne vadí ? Odsedíš si to so žiakmi, pokecáte o niečom, aby vám ušiel čas, alebo si na tých hodinách nenápadne trochu zdriemneš. Keď bude pekné počasie, vybehnete na ,,exkurziu" do parku. Žiadne skúšanie, konflikty, nijaké nervy, že zase nič nevedia - zakrúžkuješ jednotky a basta. Ešte ťa budú aj chváliť a hádzať do tej udavačskej skrinky na chodbe samé pozitívne ohlasy na tie zaujímavé a príjemné hodiny s tebou. Vykašli sa na to a ber to tak, že si tento rok v robote krásne oddýchneš ! "

Celkom dobrý sen. Minimálne ako námet a motív na ďalšie rozvíjanie. Zároveň výstražné znamenie, že sa tie prázdniny už naozaj končia a ešte som nepostíhala dohromady nič z toho, čo som si zaumienila. Idem vypratať z políc knihy a zbaviť ich prachu... je toho dosť, čo by som chcela stihnúť do večera. To je nateraz moja stratégia. A tie osnovy a plány, čo mám pridelené na prázdniny, spravím až nastúpime do práce. Mám dovolenku. Som sama sebe šéfom a harmonogram a náplň práce si určím sama !


Dovetok , apríl 2011 

Takmer presne takto sa môj sen uskutočnil. Ale netýkalo sa to mňa, lež kolegyne. 



Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se