« Úvod | O ĽUDSKOM ÚDELE »

VÝHODY INDIVIDUALIZMU

Človek, či si to priznáva alebo nie, nemôže nebyť závislý od iných ľudí. Ľudia si teraz osvojili takú múdrosť, že peniaze, na ktorých by im inak nezáležalo, sú dôležité preto, lebo im dávajú slobodu. Áno, môžu si za ne kúpiť rôzne tovary a služby, nevyhnutné k životu a potrebné na to, aby si žili pohodlne a príjemne a aby mohli dúfať, že im to tak vydrží aj do budúcnosti. Ale to, čo si za peniaze nekúpi nikto, je naozajstná a nefalšovaná náklonnosť niekoho blízkeho, komu by na ňom skutočne a za každých okolností záležalo ako na súčasti seba samého.  

Ako si tak premietam všelijaké tie osudy s ich trinástymi komnatami, ozrejmujem si starú známu pravdu, že v dobrých časoch, keď sa človeku darí a je silný, mladý, zdravý, krásny a úspešný, nemá  nikdy núdzu o tých, čo by mu chceli byť nablízku. Kým  nie je problémom pre druhých, nájde sa medzi nimi vždy dosť takých, ktorí by sa o neho chceli opierať a povyhrievať sa spolu s ním na jeho slniečku. Nie že by to z  ich strany bol vedomý a dopredu premyslený plán na využívanie alternatívnych zdrojov energie: vyhľadávajú niekoho vhodného, kto by mohol spolupracovať pri uspokojovaní ich potrieb mimovoľne a pudovo. Nemôžu uloviť mamuta alebo zahnať šelmu sami. Sú dni, keď sa vracajú domov bez úlovku a vtedy je pre ich prežitie dôležité, aby sa s nimi niekto podelil o ten svoj. V kmeňoch pred rozvinutým obchodom to bola samozrejmosť. Najprv a najlepšie kúsky ženám a deťom po mŕtvych lovcoch a  bojovníkoch, až po nich pokrvnej rodine. Pevná norma, ktorej nedodržanie bolo asi nemysliteľné, lebo najhorší trest, vyobcovanie, sa rovnal smrti. Nielen spoločenskej a psychickej, ale aj fyzickej. 

Potom si človek dokázal nazhromaždiť viac, ako nevyhnutne  práve potreboval spotrebovať a začal vymýšľať, čo by mu ešte tak mohlo chýbať, aby bol úplne nasýtený a šťastný. Keďže mu už zovšedneli všetky chute a všetky vône, zatúžil po takých, ktoré ešte neochutnal a neovoňal. Ak nemá on, čo by ho dokázalo uspokojiť, kto to teda má? Ten alebo tamten? Začal sa obzerať po druhých, či ich náhodou, čo majú oni, neuspokojuje plnšie, než jeho to, čo má doma sám. 

A samozrejme, že ho nepriťahujú hrnce, ktoré sú prázdne,  alebo v nich nie je nič, čo by už nebol okúsil, ale také ohniská, na ktorých pod pokrievkou bublajú ešte neochutnané dobroty. Ide po čuchu ako túlavý orech, zháňajúci po trhovisku niečo chutné pod zub...

Keď sa ľuďom minú ich dobré časy, často zisťujú, že záujem o ich spoločnosť prudko klesá. Ak im ostanú peniaze, ešte si môžu zaobstarať tovary a služby, nevyhnutné na to, aby telesne príliš nestrádali, ale to, čo si za ne nekúpia, je, aby ich niekto potreboval takých, akí sú : už nie mladých pekných, úspešných, plných energie a nápadov, s ich všelijakými trvalo zhoršujúcimi sa ťažkosťami. Niektorí sa cez toto poznanie nedokážu preniesť a stiahnu sa niekam do ústrania, aby si tam sami potíšku lízali rany. Možno aj výstražne vyceria zuby, keby sa niekto chcel priblížiť a dotknúť sa im ich. Mnohých v spoločnosti, postavenej na zdôrazňovaní individualizmu, čaká smutné poznanie, že ich sloboda, založená len na finančnej sebestačnosti, siaha nanajvýš od okna k oknu, z ktorého od rána do večera môžu pozorovať uponáhľaných okoloidúcich.




Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se