« Úvod | BALADA O DREVE »

JESEŇ


Počúvam rôzne verzie Autumn Leaves. Dnes bol jeden z  tých priezračnomodrých jesenných dní zaliatych žiarivým svetlom, z ktorých by som si mala načerpať a odložiť do zásoby slnečnú energiu na neskorú jeseň a zimu. O chvíľu je tu november s prímesou čiernej. Takto som videla svet prvý krát : bezfarebný, pohasnutý. V tom roku Autumn Leaves naspievala Doris Dayová. Ale u nás v tom čase najskôr v rozhlase hrávali väčšinou iba budovateľské piesne. To až neskôr som popri maminom žehlení v sobotu večer okrem vône čistej bielizne vnímala jej obľúbené blues a swing. Vôbec nevedela spievať, sama by netrafila ani tón; dokázala tú hudbu iba cítiť. A naučila to aj mňa. Mala som rada sobotné večery. Škoda, že už to nerozoznávam – dni plynú neprerušovane a jednotvárne a ničím sa navzájom neodlišujú. 

Možno preto, že svet, do ktorého som sa narodila, pripomínal opotrebovanú čiernobielu kópiu socialisticko – realistického filmu o industrializácii z  čias druhej päťročnice, premietanú na špinavé plátno v  ošarpanom kine, mám tak rada sýte a  žiarivé farby - a  tie zemité, nevýrazné a tmavé, napoly pohltené v šere, neznášam.   Od jesene až do jari by som len spala a jedla, jedla a spala, presne ako ten novorodenec, čo sa na konci pochmúrneho a  sychravého novembra ocitol na tom cudzom, neznámom a nepríťažlivom mieste a snažil sa z neho uniknúť späť do príjemného nevedomia.   

Na impresionistických fotkách z jari a leta sa mi už smejú oči. Práve som zistila, že svet je plný úžasne zaujímavých dojmov. Pokúšam sa ich vnímať– ale je ich toľko a tak rýchlo sa menia, že ich nestíham zachytiť. Neviem sa dočkať, kedy mi odopnú remence a  pustia ma von, aby som sa toho všetkého mohla dotýkať a ochutnať to.  Raz im prejdem cez rozum a pustím sa do toho. Len čo sa postavím na nohy.

A už ma nedohonia...




Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se