« Úvod | A DOTRETICE... »

DUCH MIESTA /1/



Stretávam niekedy,  keď sa motám mestom, pohrúžená do seba, Ducha Miesta. Počula som jednu historku, ako jedna moja známa raz zbadala za starým cintorínom drobného čudného pánka v historickom kostýme. 

Najprv si neuvedomila, že by to mohlo byť aj niečo iné, než živý človek, len ju udivovalo, že vidí v nezvyčajnom čase na nezvyčajnom mieste osamelého uhladeného bezchybne upraveného mužíčka v sviatočných šatách, bizarnú postavičku, akoby vystrihnutú z nejakej starej vyblednutej fotografie. Ale rozoznala ho aj v tom hmlistom opare, ktorý sa plazil na cestu vedľa cintorína zo susednej  močaristej lúky vraj celkom zreteľne a úkaz trval dostatočne dlho, aby si na ňom mohla všimnúť aj najmenšie detaily.  Po neskoršom rozbore jeho zvláštneho oblečenia prišla na to, že sa jednalo zrejme  o osobu žijúcu niekedy  v polovici devätnásteho storočia. V súvislosti s  jej transcendentálnym zážitkom padli vtedy na jej adresu i sarkastické narážky, lebo M., tak sa volala moja známa, v tom období žila dosť neviazane, asi pod zhubným vplyvom svojho prvého a posledného nevydareného manželstva. 

Pán sa dokonca zastavil, keď ju zbadal a uprene sa na ňu zadíval. Tuším sa mu aj pozdravila a on kývol hlavou a  sňal si klobúk - a potom zabočil k zvyškom múrika z  vaľkov  a skál,  s  okrúhlym portálom, ktorým sa vchádzalo na kameňmi vyložený široký chodník, stúpajúci do svahu a  zabočujúci  veľkým oblúkom doľava. Nič z toho tam už nie je, už to splanírovali;  drevené kríže z hrobov zhnili, tie železné aj s ohrádkami poodvláčali  do šrotu, kosti povyhadzovali a zase zahrabali na iných miestach, keď sa tam bagrovalo. Svah s hrobmi chudobnejších zarástol krovím, tie kde ležali bohatší sa poprepadali a náhrobné kamene asi zužitkovali kamenárstva na nové pomníky. Kam inam by sa všetky tie vysoké obelisky z čieneho a bieleho mramoru boli podeli. 

Keď M. na ceste osamela, prešiel ňou mráz, ako keby sa jej dotkla smrť. Až keď o tom neskôr premýšľala, došlo jej, že sa stretla podľa všetkého s duchom. Podotýkam, že bola ateistka a filozoficky stála na pozíciách materializmu. Neočakávané na tom bolo aj to, že sa očividne vnímali obojstranne. Bol to ozaj veľmi pôsobivý a nezabudnuteľný zážitok a vo mne zanechal tiež hlboký dojem, hoci mi ho len niekto prerozprával a hoci ani ja nie som nijaký mystik.

Takto zoširoka sa chcem dostať k tomu, že Duch Miesta, ktorý sa ku mne občas prikmotrí pri mojom šmotkaní sa z roboty domov ( zvlášť po tieto dni idem z nohy na nohu, aby som si užila jasné hýrivé farby a záplavu svetla predtým, než zase posunú čas a po pracovnej dobe za sychravých zemitohnedých neskorých popoludní bude tma ako vo vreci ) má v mojich predstavách podobu toho elegantného pánka z devätnásteho storočia, ktorý sa raz zhmotnil v dôsledku akejsi atmosferickej alebo tektonickej poruchy za naším starým cintorínom.

( Pokračovanie nabudúce, lebo musím dodržiavať spánkový režim. )

Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se