« Úvod | BALADA O DREVE »

MY A ONI

V ľudských skupinách to funguje podobne ako v živočíšnych. Aj tie rovnostárske, neformálne, demokratické, napríklad partie kamarátov, sú do istej miery organizované a majú istú hierarchickú štruktúru: je tam vodca, jeho nasledovníci, radoví členovia, aj tí okrajoví, nejaký ten poskok a outsider, na ktorých skupine nezáleží. Len ich použije, keď sa jej to hodí. Ak sa niekto uspokojí s pozíciou člena, ktorý je skupine ľahostajný, alebo ho väčšinou odmieta, stane sa vďačným terčom, z ktorého si ostatní z dlhej chvíle radi uťahujú. Niekedy i dosť drsne. Ak na to pristúpi, príde celkom o úctu a aj sebaúctu. Z takej skupiny je najlepšie odísť a nájsť si inú, sebe primeranejšiu. 

 


Nemusí to byť tak, že skupina nad toho jednotlivca niečím vyčnieva, že jej členovia sú na vyššej úrovni, schopnejší, lepší. Len sú jednoducho iní. Skupina má iné potreby, než sú vlastnosti okrajového člena, tie jeho z hľadiska jej prvoradých hodnôt a cieľov nie sú podstatné.  Byť prehnane konformný len preto, aby si jednotlivec získal náklonnosť skupiny, a predovšetkým jej vodcov, sa v konečnom dôsledku nevypláca. Ľudia, akonáhle dostanú do rúk nejakú moc, pomocou ktorej môžu manipulovať s tými v podriadenom postavení, ak vycítia svoju prevahu a niečiu závislosť, málokedy odolajú, aby túto moc nezneužívali. Len v niektorých skupinách sa do vodcovských pozícií dostanú vysoko mravní jedinci, neformálne autority, ktoré majú pevné zábrany, nedovoľujúce  manipulovať s druhými vo svoj čo i len najmenší osobný prospech. Moje celoživotné skúsenosti hovoria skôr o opaku : k akejkoľvek moci sa obyčajne derú ľudia bez zábran. Aj tých morálnych.

Zaujímavým pravidlom je, že tí, ktorí tým hore pomáhali sa tam dostať, často ako keby si zaslúžili najmenšiu úctu a rešpekt; ako keby tomu, ktorého podporovali na tej ceste nahor, za kým stáli, kým musel o to miesto usilovať, bolo nepríjemné, že im za niečo vďačí. Ktovie, možno mu pripomínajú, že prišiel odtiaľ, zdola, azda sa podvedome obáva, že to nejako môže znižovať jeho autoritu v očiach tých, ktorí si ho pamätajú, keď bol len jedným z nich. A je už aj v inej situácii, zapojí sa do iných vzťahov, pohybuje sa v inom prostredí, pre tých, čo zanechal pod sebou, nedostupnom. Zmenou pozície sa zmení aj uhol jeho pohľadu na rôzne veci, jeho názory, má iné záujmy, iné priority. V spoločnosti, kde je status spojený s majetkom, s peniazmi, sú to spravidla ony, ktoré prevládnu nad ostatnými hodnotami. A bývalí priatelia si povedia : Zabudol vôl, že telaťom bol !  Niektorí jedinci spyšnejú tak, že im je trápne priznávať sa k niekdajším kamarátom, ktorí sa ocitli vplyvom rôznych okolností v spodnejších spoločenských vrstvách. Alebo si taký jednotlivec uvedomí, že by mohol pôsobiť ako namyslenec, keby ich zapieral, ale z jeho správania je aj tak cítiť dištanc a blahosklonnosť.  Tiež by som povedala, že platí zákonitosť, podľa ktorej čím väčšiu podporu a pomoc ten človek potreboval, aby sa predral dopredu, tým si je sebou neistejší a väčšmi sa obáva o svoje miesto pod slnkom. Potrebuje sa ubezpečovať, že mu patrí a že mu zostane a bojí sa konkurencie. A preto je, popri tých obavách a neistote, tým pyšnejší a arogantnejší. 

Keď vytvoríme skupinu, spájajú nás spoločné potreby, hodnoty, ciele. Ak sa o ne usilujeme  spoločne za podpory ostatných, dosiahneme ich efektívnejšie. Vyvíjame spoločnú aktivitu a počas nej si vytvárame spoločne uznávané pravidlá, vychádzajúce z  toho, čo je pre skupinu dôležité, vzory správania, ktoré zodpovedajú skupinovej predstave o ideálnom predstaviteľovi tej -  ktorej skupinovej roly. Každý dostane svoju pozíciu podľa vlastností, vyhovujúcich jednotlivým rolám  a skupina ho hodnotí podľa toho, či a nakoľko plní úlohy, ktoré z nej podľa jej predstavy  vyplývajú. Ak by niekto príliš málo tomu predpísanému správaniu vyhovoval, je na najlepšej ceste na odchod zo skupiny.  Vystavuje sa nebezpečenstvu ostrakizmu. A čím je nesamostatnejší a závislejší, tým má z toho väčší strach. Skupina príliš veľké odlišnosti v jeho správaní, jeho nesúhlas, nedodržiavanie predpísaného vzoru, vníma ako svoje vnútorné ohrozenie. Ako narušovanie súdržnosti. Tá je dôležitá najmä ak sa cíti byť ohrozená zvonku. A kto je nepriateľ, tak ako všetko, čo pre skupinu platí, určuje najmä vodca. Cudzí sú podozriví a skupina cíti voči nim nedôveru, akú ľudia inštinktívne pociťujú voči všetkému neznámemu. MY sa vnímame ako tí lepší, zatiaľčo ONI sú naši potenciálni nepriatelia a je potrebné byť voči nim nanajvýš opatrní. Konflikty skupiny s inými skupinami alebo s jednotlivcami zvonku stmeľujú skupinu, posilňujú jej súdržnosť. A tak ich niektorí vodcovia, možno aj podvedome, radi vyvolávajú, aby si posilnili pozíciu. Sú i takí vodcovia, ktorí by v mierových časoch o tú pozíciu prišli, pretože nedokážu nič pozitívne vybudovať, ale keď ide o deštrukciu, sú skutočnými majstrami.

 

 

Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se