« Úvod | TAKÁ NOVEMBROVÁ »

ESV 1, 2, 3



1. ESTETIKA, ESTETICKÁ VÝCHOVA, VÝCHOVA UMENÍM A UMELECKÁ VÝCHOVA

Estetika ( aisthénomai = pociťujem, vnímam) je podľa svojho zakladateľa,  nemeckého filozofa A. G. Baumgartena  ( dielo Aesthetica, 1750, 1752), ktorý tento pojem zaviedol, učenie o zmyslovom  poznaní, o kráse. Tým sa vyčlenila z filozofie a stala sa samostatnou vedou.  Zaoberá sa zmyslovými poznatkami, ku ktorým nemožno dospieť na základe logiky, nevychádzajú z logických operácií, ale pre toto poznávanie je dôležité osobné cítenie a prežívanie skutočnosti človekom. Predmetom estetiky je estetické - kultúrna hodnota, ktorá vznikla a vyvíjala sa s človekom v procese jeho historického vývoja ako výraz jeho potrieb, záujmov, schopností, skúseností.

Samostatná oblasť estetiky  dejiny estetiky - skúmajú vývoj estetického myslenia v jednotlivých historických obdobiach (antická, stredoveká, renesančná, klasicistická, osvietenská estetika, estetika romantizmu, smery v estetickom myslení od druhej pol. 19. storočia - prírodovedná, sociologická, psychologická, experimentálna estetika; teórie školy a smery 20.storočia - intuistická, fenomenologická, existencialistická, sémantická, pragmatická, hermeneutická estetik atď.).  

Pojem krásy existoval už v antike u AristotelaPlatóna: krásu nachádzali v umení, ktoré musí byť harmonické a zachovávať mieru ; umelecká tvorba sa chápala ako napodobovanie idey krásy. V období renesancie v 14. - 16. storočí sa záujem preniesol z krásy sveta na umeleckú krásu a na podmienky, za akých vzniká . V dejinách estetického myslenia sa v duchu tejto tradície stretávame s názorom, že estetika je všeobecná  teória umenia a súvisí najmä s umením.

Imanuel Kant sa v 18. st. zaoberal estetickým myslením tej doby (Lessing, Leibnitz, Baumgarten, Winckelmann, Herder) a pojem krásy vyčlenil z oblasti užitočnosti; podľa neho  krása je obrazom dobra a mravnosti. Je účelnosťou bez účelu, protikladná k ríši nevyhnutnosti a patriaca k ríši slobody. Je realizáciou dobra a mravnosti. Ľudia  vďaka poznávacej schopnosti (,,reflektujúcej súdnosti") poznávajú krásu. Estetické správanie  (,,nezainteresovaná záľuba“) vychádza z  hry obrazotvornosti. Krása je výsledok nášho morálneho hodnotenia prírody, z ktorej čerpáme základné línie pre tvorbu krásneho  umenia. Umelecký génius chápe pravidlá stvárňovania, podľa ktorých postupuje príroda pri vytváraní krásy a dokáže v umení napodobiť ideu krásy. Estetické je vlastne schopnosť človeka stvárňovať veci tak, aby boli pôsobivé.

Rôzni myslitelia potom zúžili predmet estetiky na subjektívne podmienky páčenia (vkusová škola). Hegel umenie chápe ako činnosť, ktorá spolu s náboženstvom a filozofiou tvorí ríšu absolútneho ducha, ktorý je najvyšším stupňom postihnutia božského. Oproti filozofii a náboženstvu pokladá zmyslové zobrazenie idey božského za nižší stupeň vývinu svetového ducha. Základ umenia tvorí zmyslovosť a svetový duch (svetový rozum) ju vo svojom vývine musí presiahnuť.

Pre modernú estetiku má kľúčový význam Adornovo dielo Estetická teória. Pod vplyvom zlyhania ideálov osvietenstva- racionality zameranej na ovládanie prírody -  dospieva  Adorno k názoru, že je nutné zmierenie sa s ňou. Nenásilné zaobchádzanie s prírodou jej  mimetickým napodobovaním v protiklade k pojmovému mysleniu predstavujú umelecké diela. Ľudia v procese civilizačného vývinu za čoraz väčšie ovládanie prírody zaplatili popretím svojej prirodzenosti. Toto nazval Adorno ,, zvecnením.“V percepcii umeleckých diel si môžeme uvedomiť, že zasahovanie spoločnosti do prírody je násilím a môžeme tak prekonať rozdvojenie ducha a jeho predmetu.

Estetika je syntetická veda filozofickej povahy, ktorá sa zaoberá estetickým ako spoločenským javom. Nevšíma si len krásu samu osebe, nepredpisuje umeniu zákony tvorby, ale študuje, ako si človek esteticky osvojuje skutočnosť. Skúma všeobecné zákonitosti umeleckej tvorby, estetické princípy a ich uplatňovanie v rôznych druhoch ľudskej činnosti, v správaní, stvárňovaní životného prostredia človeka, v umení. Kladie si otázky, aká je podstata estetickej činnosti, čo je estetické vedomie, aké sú jeho prejavy, vysvetľuje základné estetické kategórie : krásne, škaredé, komické, tragické ...Zaoberá sa umeleckou činnosťou, tumeleckou vorbou, umeleckým dielom, druhmi a funkciami umenia, jeho vplvom na rozvoj osobnosti, otázkami estetickej kultúry v medziľudských vzťahoch a pod.

Estetická výchova  je výchovno - vzdelávací proces, v ktorom sa prostredníctvom osvojovania si estetických javov a umeleckých diel rozvíja osobnosť vnímateľa. Je to tiež vyučovací predmet, ktorého cieľom je sprostredkovanie umenia, zážitkov z vnímania umeleckých diel, poskytnutie základnej orientácie vo vývine umenia a v estetických názoroch aj v oblasti mimoumeleckého estetična. Najúčinnejšia estetická výchova je výchova umením a umelecká výchova  - rozvíjanie umeleckého pohľadu na svet prostredníctvom vnímania umeleckých diel a rozvíjanie umeleckej tvorivosti výrazovými činnosťami (hudobná, výtvarná, dramatická výchova).

 2. UMENIE, UMELECKÁ ČINNOSŤ, UMELECKÉ DIELO

Umenie je jedna zo špecificky ľudských  foriem osvojovania si sveta -  forma spoločenského vedomia, v ktorej sa odráža vzťah umelca k okolitému svetu Je to osobitá činnosť, tvorba podľa zákonov krásy, v ktorej umelec stvárňuje podoby ľudí, ich vzťahy, city, myšlienky, prostredie, kde žijú. Skutočnosť umelec podáva zvláštnou umeleckou  rečou a pretvára ju za pomoci svojho umeleckého majstrovstva, úsilia, fantázie do pôsobivých umeleckých obrazov. Umením označujeme aj súhrn umeleckých diel rôznych historicky sa meniacich druhov a žánrov. (Základné druhy umenia sú : výtvarné umenie - maliarstvo, sochárstvo, grafika, kresba, dizajn, architektúra, umelecké remeslo; slovesné umenie - poézia, próza; dramatické umenie  - tragédia, komédia, herecká tvorba, scénografia, réžia; interpretačné umenia, tanečné umenie).

Umenie, umelecké dielo plní tieto základné funkcie:  poznávaciu, komunikatívnu, vnútorne harmonizačnú, mobilizačnú, zábavnú, rekreačnú, výchovnú...( polyfunkčnosť umenia). Súčinnosť všetkých týchto mimoestetických funkcií tvorí esteticko - umeleckú funkciu umeleckého diela, ktorá je jeho hlavnou funkciou.

Každé umelecké dielo má obsah a formu. Vytvárajú spolu celostnú skladbu umeleckého diela. Obsah má duchovné podoby a forma má materiálny charakter. Obsah vyjadruje poznanie podstaty javov života, ich intelektuálne a citové hodnotenie, umelec v ňom vyjadruje svoj vzťah k téme, ktorú umelecky spracúva. Je voči forme určujúci. Vonkajšia forma závisí od materiálu, s ktorým daný druh umenia pracuje (slová, tóny, farby, tvary). Vnútorná forma súvisí priamo s obsahom, s námetom, postavami v románe a pod. s obsahom, napr. v literatúre s postavami, ich charaktermi, prostredím). Okrem toho, že vyjadruje obsah, plní aj estetickú funkciu a je vyjadrením tvorcovho majstrovstva, jeho dokonalého zvládnutia materiálu. Preto je vnímanie umeleckého diela zložitý psychologický proces,ktorý v sebe obsahuje estetický zážitok, prežívanie obsahu  a jeho individuálne subjektívne pochopenie, spoluvytváranie vnímateľovou fantáziou. Aj keď je obsah nadradený forme, musia byť navzájom v súlade, harmonizovať spolu - tento súlad sa pokladá za kritérium umeleckej kvality diela. Každá zmena formy v umeleckom diele sa dotýka aj obsahu a obsah sa spätne musí prispôsobovať novej forme.

Umelecká činnosť je činnosť, v procese ktorej sa vytvára a vníma umelecké dielo.

Estetický, stvárňovací moment ľudia objavili pri práci, ktorou uspokojovali svoje materiálne potreby, začali ho najprv podvedome a napokon vedome využívať. Postupne zdokonaľovali tvary svojich výrobkov a tieto ich potom reprezentovali a dokazovali ich schopnosti a majstrovstvo ( sebarealizácia, sebapotvrdenie ). Podľa miery prítomnosti estetickej činnosti vo výrobku hovoríme o sprievodnej alebo náhodnej estetickej činnosti, prítomnej v každom ľudskom výtvore - ide o nezámernú estetickú činnosť. Vyšším stupňom je rozvinutá estetická činnosť ( zámerná ) v remeselných výrobkoch, kde však stále prevláda úžitková hodnota ( funkcia ). Ešte vo vyššej podobe sa nachádza estetická hodnota a činnosť v produktoch úžitkového umenia a najvyšší stupeň dosahuje v umení, ktoré nemá praktické ciele, účel, ale je výrazom estetického cítenia tvorcu. Tým sa odlišuje od úžitkových predmetov, ktoré sú  výsledkom remeselnej práce a od umelecko - remeselných výrobkov, ktoré slúžia na praktické ciele, ale súčasne potešia svojou krásou. 

3. KLASIFIKÁCIA UMENIA, DRUHY A ŽÁNRE UMENIA

 Umenie bolo najprv synkretické, nerozčlenené.  Prvotné podoby umenia plnili  viac funkcií (magická, poznávacia, komunikatívna, hrová, estetická...). Postupným rozpadom synkretických foriem umenia vznikli jeho samostatné druhy. Zo skutočnosti, ktorá obklopuje človeka jednotlivé jej stránky, námety, javy a udalosti vyjadrujú svojimi špecifickými  výrazovými prostriedkami - vlastným jazykom, rečou.

Po vyčlenení jednotlivých druhov umenia prebiehal proces ich postupného vnútorného rozčleňovania na umelecké žánre. Súčasne v dejinách umenia prebiehal aj proces spájania, syntézy niektorých umení a vznik nových, zložitejších syntetických druhov umenia. Jedným z najstarších je divadlo. Prudký rozvoj nových umení a umeleckých žánrov nastal najmä v XX. storočí. Sú spojené s masovokomunikačnými prostriedkami, s  technikou.

Pokusy klasifikovať umenie a charakterizovať jeho druhy nachádzame už v antike (Pytagorejci, Platón, Demokritos, Aristoteles). Osvietenci v  18. storočí začali rozlišovať hranice medzi umeniami. G. E. Lessing   v práci Laocóon: Esej o limitoch maľby a poézie sa pokúšal určiť hranice medzi maliarstvom a poéziou. G.W.F Hegel v III. časti Estetiky, ktorú nazval systémom jednotlivých umení,  rozoberal  architektúru, hudbu a poéziu.

Základné druhy a žánre  umenia :

Umelecký druh je špecifická oblasť umenia (napr.umelecká literatúra, divadlo,  hudba , architektúra a pod. ). Umelecký žáner ( z fr.  genre  - druh) je skupina umeleckých diel či spôsobov vyjadrovania, ktoré majú určité rovnaké kompozičné, tematické, formové a  iné spoločné znaky. Umelecké žánre nemajú pevné hranice - mnohé diela spadajú do viacerých žánrov.

Existuje mnoho systémov klasifikácie umenia. Umenie sa neustále vyvíja, niektoré jeho druhy zanikajú, iné vznikajú, takže tento systém je otvorený.

Umenia sa členia na základe rôznych kritérií, napr. podľa použitého materiálu (hmota, farba, zvuk, slovo), zmyslu, ktorým sa vníma umelecký obraz (zrak, sluch, dotyk), podľa utvárania obrazu (priestorové umenia  – maliarstvo, sochárstvo, architektúra, časové – hudba, slovesné umenie; priestorovo - časové – tanec, divadelné, filmové a televízne umenie), podľa vzťahu k  javovej skutočnosti (zobrazujúce,  nezobrazujúce umenie), podľa vzťahu k  mimoumeleckým, praktickým funkciám (umenie voľné a užité).  

Za kritériá klasifikácie umenia pokladal priestor a čas Lessing ( 18. st.) a delil ich na priestorové a časové. Umelecké diela, ktoré sa vnímajú sluchom, sú spojené s kategóriou času : patria sem tie, ktoré sú založené na hovorenom slove a hudba. Umenia vnímané zrakom sú späté s priestorom a kategória času pre ne nie je dôležitá. Patria sem najmä druhy výtvarného umenia. Umenia tiež môžeme rozlišovať podľa toho, či pre ich vnímanie je alebo nie je potrebné médium.

Napr. M. S. Kagan vycháza zo spôsobov existencie umeleckej formy v dejinách umenia : priestorovej, časovej, priestorovo - časovej a  z  materiálov a  technických postupov ich spracovania v rámci každej z týchto foriem. Delí umenia na :

Priestorové

Objemové plastické materiály : architektúra, sochárstvo

Plošné, dvojrozmerné materiály : maliarstvo, grafika, umelecká fotografia, niektoré druhy úžitkového umenia

Časové

Materiál slovo : ústna a písomná slovesnosť

Rozličná organizácia zvuku : vokálne, inštrumentálne umenie -  hudba

Priestorovo - časové

herecké a choreografické umenie

V priebehu vývoja vznikajú spájaním jednotlivých umeleckých druhov rôzne syntézy priestorových umení  (architektúry, úžitkového umenia...), herecko - tanečné syntézy, vznikol film ako syntéza viacerých umení a techniky, televízne a rozhlasové umenie, videoumenie atď.


 

 

 

 

 

 

Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se