« Úvod | BALADA O DREVE »

ESV 4



4. ZÁKLADNÉ ESTETICKÉ POJMY A KATEGÓRIE

Estetika je filozofická disciplína, ktorá skúma krásno ( krásne).

Estetické kategórie sú základné pojmy estetiky, ktorými opisuje a vysvetľuje estetické javy.

Krásno je jedna z najzákladnejších estetických kategórií : abstraktné vyjadrenie podstaty krásy. Chápanie tohto pojmu a v priebehu histórie menilo.

V antike mal pojem krásna aj etický a praktický význam. Platón sa pokúšal vystihnúť pojem ,,krása" v diele Symposion (Hostina). V jednom jeho dialógu Hippias kladie Sokratovi otázku, čo je krása, a potom obaja vymenúvajú, čo pokladajú za krásne. Nakoniec, po vyvrátení všetkých domnienok, čo pokladať za krásne Sokrates hovorí, že už chápe príslovie : ,,Dosiahnuť krásu je namáhavé.” Platón rozlišuje medzi podstatným, nadčasovým pojmom krásy a jej určením, podliehajúcim premenám v čase, konvenciám a predstavám. Všetkým krásnym javom je spoločná absolútna idea krásy. Stotožnil krásu s dobrom a pravdou - vytvára ju ich vzájomná harmónia. Vytvoril zo súčastí krásy hierarchiu, na vrchole ktorej je estetická, etická a noetická krása, prislúchajúca mysleniu.  Kritizoval básnikov, že svojimi básňami  nielenže nezlepšujú, ale aj kazia mravy, keď zobrazujú bohov s ľudskými slabosťami. Aristoteles naproti tomu videl skôr pozitívnu úlohu umenia, a to v katarzii - v očistení od zlých pohnútok, ktoré je jeho poslaním. Umenie podľa neho vedie človeka k mravnej dokonalosti.

V stredoveku sa umenie ocitlo v službách kresťanskej viery a malo oslavovať Božie dielo, ukazovať správnu cestu k vykúpeniu. Z pocitov a zážitkov človeka sa snažilo reflektovať celé univerzum. Umenie je súčasťou duchovného sveta kresťanstva. Stredoveké umenie a chápanie krásy  vyšlo z rovnakých kultúrnych koreňov ako antika. K zmene dochádza na začiatku novoveku, v období renesancie, keď sa umelecká tvorba individualizovala - v svetskom umení dochádza k zlomu medzi všeobecným svetonázorom a individuálnym výrazom. Krása sa chápe nie ako vlastnosť vecí, ale ako produkt duchovnej činnosti. Zakladateľ estetiky Baumgarten potom vyzdvihol význam zmyslového poznávania, ktoré má odhaliť dokonalosť ako prameň krásy. Zmyslové poznanie preniká tam, kde sa nacháza to, čo empirické a racionálne poznanie vylúčilo ako temnú a zmätenú oblasť intuície. Vo filozofii osemnásteho storočia sa kategóriami krásneho a vznešeného  zaoberal David Hume, podľa ktorého krása nie je kvalitou samotných vecí, ale existuje len v mysli vnímateľa a preto navrhuje, aby bolo formulované všeobecné pravidlo vkusu.  Racionalistický smer vo filozofii, ktorý dával prednosť všeobecnému pred zvláštnym, objektu pred subjektom,  sa prikláňal k názoru, že každý jednotlivec vie rozoznať krásu, ale musí si túto schopnosť cvičiť, aby ju rozpoznal. V súčasnosti chápeme krásno ako najširšiu estetickú kategóriu, ktorá určuje  a pozitívne hodnotí najdokonalejšie javy skutočnosti (prírody, činnosti ľudí, osobitne umeleckej činnosti, ich vzájomných vzťahov, spoločenského života atď.). Krásne vyjadruje podstatu, obsah, vnútornú povahu vecí, javov, umeleckých diel a človeka - je to to, čo je dokonalé a človeku primerané ( vyjadruje ľudskú mieru). Treba ho odlíšiť od toho, čo je len pekné, od vonkajšej podoby, vzhľadu, formy. Ako protiklad škaredého sa krásno, krásne spája s estetickým ideálom. Kritériá hodnotenia krásna nie sú raz a navždy dané.

Estetické vedomie vznikalo a rozvíjalo sa ako výraz potrieb spoločenského človeka a má rôzne podoby v závislosti od historického s individuálneho stupňa jeho rozvoja. Je to osobitá forma zmyslovo - názorného odrazu skutočnosti, realizujúca sa  v názornej, obraznej podobe.  Zahŕňa celistvý obraz sveta a citovú reakciu naň. Estetický cit je základným prvkom estetického vedomia a má podobu hlbokého osobného zážitku z vnímania estetického javu. Tieto estetické zážitky vyvolávajú estetické potreby. Stále sa aktualizujúca estetická potreba sa navonok prejavuje ako estetický záujem (priťahuje pozornosť k estetickým objektom, je motívom estetickej činnosti). Estetické potreby a záujmy podnecujú a stimulujú estetickú aktivitu. Predpokladom estetických potrieb a záujmov, ktoré sú spojené s estetickým citom, je estetické vnímanie. Je umožnené existenciou vyspelých a kultivovaných  zmyslov, umožňujúcich celostné vnemy, v ktorých sa objavuje jednota, harmónia a súvislosť javov významných pre náš život. Takéto vnímanie poskytuje radosť a úzko súvisí s estetickou mierou, ktorá vyvoláva estetický zážitok, pocit potešenia. Pod estetickou mierou,  ktorá je zdrojom estetického zážitku, rozumieme, že dielo svojím stvárnením vystihuje podstatu človeka a jeho životných problémov, je komplexným vhľadom do reality ľudského bytia a zlaďuje psychické funkcie osobnosti človeka tak, aby bol pripravený svoje bytostné problémy riešiť(ukazuje východiská riešenia jeho bytostných problémov). Výsledkom je pocit harmónie, súzvuku, súladu, zhody (protikladu chaosu) a katarzia- očistný, zušľachťujúci a povznášajúci účinok vnímania estetickej skutočnosti (umeleckého diela).

Estetické vnímanie a schopnosť mať estetický vzťah ku skutočnosti je predpokladom estetického citu - zvláštneho emocionálneho stavu, ktorý niekedy prechádza v pocit krásna. V procese estetického vnímania a estetickej činnosti sa rozvíja estetický vkus; schopnosť emotívne hodnotiť rozličné estetické vlastnosti, odlišovať pekné, krásne od škaredého, odporného. Vo vzťahu k umeniu nazývame estetický vkus umeleckým vkusom. Správny estetický vkus umožňuje mať pôžitok z krásna, pociťovať potrebu prijímať a vytvárať krásno. Zlý estetický vkus prekrúca estetický vzťah človeka ku skutočnosti, vedie ho k ľahostajnosti voči skutočnej kráse. Pre rozvinutý estetický vkus je charakteristické, že hlboko a všestranne postihuje estetické hodnoty života a umenia. Formovanie estetického vkusu je úlohou estetickej výchovy.

Proces, v ktorom sa realizuje estetické vnímanie a v ktorom sa človek psychicky zameriava na podnety, ktorých vnímanie je spojené s estetickým pôžitkom,  je estetické cítenie (uplatňuje sa aj vo vzťahu k veciam hodnoteným ako nepekné). Najvyšším hodnotovým kritériom na posudzovanie estetických javov je estetický ideál. Spĺňa predstavy o dokonalosti človeka, spoločnosti, správania a pod. Tým, že ovplyvňuje vedomie ľudí, pomáha šíriť hodnotu, ktorú predstavuje. V užšom zmysle sa ním rozumie predstava dobovej idey krásy. Estetická hodnota vyjadruje vzťah toho,  kto hodnotí (estetického subjektu), k tomu, čo hodnotí (estetickému objektu). Hodnotenie pritom závisí od konkrétnej doby, konkrétneho prostredia hodnotiaceho subjektu. Hodnoty sa menia v čase a priestore, ale existujú i trvalé estetické (umelecké) hodnoty, ktoré pretrvávajú a sú oceňované aj v iných prostrediach, než v ktorom vznikli (univerzálne estetické hodnoty). Súvisia s estetickými potrebami – potrebami objavovať a vytvárať harmóniu, poriadok a krásu, ktoré a utvárajú v estetickej činnosti. Estetickou činnosťou je činnosť zameraná na uspokojenie estetických potrieb - potrieb vytvárať a vnímať estetické objekty. Estetické potreby a hodnoty sa odrážajú v estetických normách (kánone). Estetický kánon je súbor estetických noriem, pravidiel, ktorými sa riadi estetická činnosť, umelecká  tvorba v konkrétnom historickom období. S estetickou normou a hodnotením úzko súvisí aj už spomínaný pojem estetický súd - hodnotiaci výrok o estetickom význame nejakého predmetu, javu. Teóriu estetického súdu a vkusu rozpracoval I. Kant, ktorý si myslel, že ,,Každý má svoj vlastný vkus.”

K estetickým kategóriám patria aj hodnotiace pojmy škaredé, vznešené, tragické, komické.  

Škaredé je pojem protikladný pojmu krásy. Už v antike sa za škaredé pokladá to, čo človeka deprimuje, znepokojuje, dezorientuje. Predstava škaredého a zla sa zhoduje aj v stredoveku s chaosom v protiklade k božskej usporiadanosti. Zobrazovanie súčasných pomerov sa pokladá za nežiadúce v období romantizmu - umenie nemá zobrazovať škaredé, ktoré je charakteristickým znakom súvekého sveta, ale má zobrazovať krásny a zdravý svet. V umení  19. storočia sa tvorcovia obracajú už k tienistým stránkam skutočnosti ( groteskné poviedky, karikatúra, expresionizmus), v pol. 20. storočia (existencializmus) sa škaredé v podobe absurdného v umení uprednostňuje. Amorfné, deštruktívne, deformované už neznamená škaredé ako v minulosti.

Vznešené  predstavuje dotyk človeka s veľkolepými, významnými, mohutnými, obdivuhodnými  prírodnými a spoločenskými javmi, ktoré ho presahujú, ale existenčne neohrozujú.   Neubíjajú ho, ale prebúdzajú v ňom skryté tvorivé sily, podnecujú jeho konanie a  úsilie prekonať samého seba. Vznešené vyvoláva úctu, nadšenie, estetický pôžitok.

Tragické jeho podstatu tvorí nezmieriteľný konflikt, ktorý vedie k záhube, smrti hrdinov. Zdrojom konfliktu môžu byť spoločenské príčiny, alebo vzťahy medzi jednotlivcami, prírodné katastrofy. Pri spoluprežívaní tragického konfliktu vnímateľ získava nové ľudské skúsenosti, zažíva súcit, pocit spolupatričnosti, povznesenie sa nad zlo,  očistenie od viny,  katarziu.

Komické vzniká porovnávaním a hodnotením dvoch protikladných javov, medzi ktorými nie je možné zmierenie, ale tento konflikt nevyúsťuje do tragédie, ale do vysmievania  sa z tohto ostrého nesúladu. Komické môžu byť situácie, vlastnosti a správanie osôb, myšlienky a slovné spojenia významovo nezhodných pojmov ( dvojzmyselnosť). Komické má veľa podôb, rôznu hĺbku, mieru, spoločenský dosah a preto rozlišujeme niekoľko druhov komického : karikatúra – zveličenie podstatných javov,  irónia – výrazné nadsadenie nejakej podstatnej črty, štipľavý výsmech, sarkazmus –ostrá irónia, posmech, paródia -  komická až satirická napodobenina napr. umeleckého diela, groteska - exrémne preháňa jedinečné nápadné črty , absurdita, nonsens - vysmievanie sa niečomu prostredníctvom zdanlivej hlúposti, nezmyslu.

Kľúčové slová : estetika, krásno, krásne, estetické vedomie, estetické vnímanie, estetická potreba, estetický záujem, estetická hodnota, estetické cítenie, estetický cit,  estetický zážitok, estetický ideál, estetický vkus,  umelecký vkus, estetický vzťah, estetický subjekt, estetický objekt, estetická činnosť, estetická norma, estetický kánon, estetická miera, harmónia, katarzia, estetická výchova, vznešené, komické, tragické, škaredé.

 

Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se