« Úvod | BALADA O DREVE »

DRP 2, 3



2  CHARAKTERISTIKA A KLASIFIKÁCIA VÝTVARNÉHO UMENIA  

Výtvarné umenie ( výtvarníctvo ) je druh umenia. Pojem výtvarné umenie označuje :

špecifické tvorivé ľudské činnosti

súbor výtvarných disciplín : maliarstvo, sochárstvo, grafika, úžitkové umenie ( umelecké remeslá), kresba, dizajn , architektúra

špecifické umelecké predmety, artefakty - súbor umeleckých diel a ich hodnôt

Výtvarné umenie sa zúčastňuje na vytváraní hmotného sveta a duchovných hodnôt ľudskej civilizácie, vytvára predmety, ktoré nás obklopujú a svojské estetické hodnoty, umelecké diela. Vzniklo už v praveku, v mladšom paleolite. V rámci najstarších remesiel - špecializovaných pracovných činností - praveký človek vedome vyrábal prvé predmety a nástroje, ktoré mali spočiatku praktický účel. Postupne aktivizovali v človeku potrebu vytvárať krásne tvary, dotvárať tieto predmety zdobením (zdobivý pud). Na základe zmyslových impulzov, rozvíjajúceho sa citového života, rastúcich rozumových schopností a poznania vznikala špecifická duchovná potreba estetického osvojovania si sveta.

Výtvarné umenie je vizuálne umenie  vnímané zrakom. Jeho základ je opticky vnímateľné zobrazenie. Rozvíja sa na ploche a v priestore. Jeho základné výrazové prostriedkylínia, tvar a farba. Do výtvarného umenia patria sochárstvo, maliarstvo, grafika, kresba, dizajn, architerktúra, umelecké remeslá ( úžitkové umenie ).

Delenie výtvarných diel :

Z hľadiska toho, či a rozvíjajú v priestore alebo na ploche :

trojrozmerné ( priestorové ) - sochy, architektúra, umelecko-remeselné výrobky

dvojrozmerné ( plošné ) -kresba, maľba, grafika, fotografia

Z hľadiska obsahu a formy :

objemové – architektúra, sochárstvo, úžitkové umenie

plošné – maliarstvo, grafika, fotografia.

Z hľadiska odrazu skutočnosti :

zobrazovacie – priamo zobrazuje javy a skutočnosti, vyjadruje podoby reálnych predmetov – portréty ľudí, výjavy z histórie, súčastosti

výrazové – nevytvára podoby nijakých konkrétnych predmetov či javov, ale sa snaží zachytiť určité subjektívne pocity a zážitky.

Z hľadiska časového vzniku :

klasické (do konca 18. storočia)

moderné (19. storočie po súčasnosť).

Z hľadiska profesionality autora:

profesionálne (autormi sú profesionálni umelci)

neprofesionálne (autori sú anonymní, alebo známi tvorcovia – neprofesionáli).

Z hľadiska zámeru tvorcu:

tradičné (akademické)

experimentálne – snaha o netradičnosť, originalitu


3 ARCHITEKTÚRA, SOCHÁRSTVO, MALIARSTVO

Architektúra

Architektúra  je staviteľské umenie a veda o navrhovaní a stavbe budov, objektov, stavieb a ich súborov, pamätníkov, rôznych architektonických doplnkov. Máva aj prívlastok ,,matky všetkých výtvarných umení,”keďže sochárstvo, maliarstvo a úžitkové umenie tvoria umelecký doplnok stavby Pod pojmom architektúra rozumieme tiež architektonický štýl, resp. stavbu, ktorá je nositeľom nejakého umeleckého názoru. Architektúra ponímaná ako umelecké dielo je aj kultúrnym a politickým symbolom doby.  Spája v sebe estetické a stavebné znalosti, výrazne sa v nej prejavujú spoločenské zmeny. Počas vývoja sa ustálili jej pravidlá vyjadrovania, ktoré určujú, aké tvary, materiály a ich kombinácie sú vhodné pre konkrétny účel.

Architektúra vznikla, keď si ľudia začali budovať prvé stavby, v užšom zmysle slova je však jej počiatok v staroveku, v ríšach Sumerov a Egypťanov. Prvý známy architekt je Egypťan Imhotep z doby okolo r. 2650 p.n.l., staviteľ prvej, Džóserovej pyramídy. Pre každé časové obdobie vývoja architektúry je typický súbor určitých architektonických tvarov - architektonická morfológia ( tvaroslovie). Na základe jeho identifikácie môžeme dielo štýlovo zaradiť alebo aj určiť autorstvo.

Významnou črtou architektúry je jej praktické využitie, ktoré vystúpilo do popredia od konca 19. storočia a zač. 20. st. ( funkcionalizmus). Plnohodnotné architektonické dielo má však viac funkcií, napr. reprezentatívnu, umeleckú a i.

Architektonická tvorba predstavuje tvorivú činnosť umelca - architekta. V minulosti bol archtekt remeselníkom staviteľom, ako umeleckého tvorcu ho chápeme od obdobia renesancie. Výrazovým prostriedkom architektúry je architektonický priestor - trojrozmerný útvar vytvorený ľudskou staviteľskou činnosťou. Rozlišujeme vnútorný (interiér) a vonkajší (exteriér) architektonický priestor. Interiérom je priestor vymedzený konštrukciou stavby - podlahou, stropom a stenami, vtedy sa pokladá za uzavretý. Ak sú steny - alebo časť stien - nahradené oknami, hovoríme o otvorenom interiéri. Exteriér je vymedzený vonkajšími stenami, fasádami budov. Tu sa môže hovoriť aj o urbanistickom priestore. V niektorých stavbách je aj medzipriestor, otvorený len z niektorých strán, napr. podlubia.

Podľa funkcie stavieb rozdeľujeme architektúru na 2 základné skupiny :

svetskú - hrady, zámky, paláce, divadlá, tržnice, múzeá, radnice, meštianske domy

náboženskú ( sakrálnu ) - chrámy, kláštory, kaplnky

Sochárstvo

Je trojrozmerné výtvarné umenie. Objavilo sa už v mladšom paleolite. Jeho charakteristickým znakom je objem. Poznáme dva základné sochárske postupy :

Glyptická metóda - uberanie material z dreva alebo kameňa a odhaľovanie napr. ľudskej figúry v ňom. Socha, ktorá vznikla uberaním material, opracovaním dlátom je skulptúra. Sochy z pevného materiálu (skulptúry) sú vyrábané tesaním, vyrezávaním, odlievaním do foriem, brúsením, rezaním, zváraním.

Plastická metóda - pridávanie tvárneho a mäkkého material do výslednej podoby, napr. portrétu vymodelovaného z hliny, vosku. Socha, ktorá vznikla pridávaním materiálu a jeho formovaním z beztvarej hmoty  je plastika. Po modelovaní nasleduje tepelné spracovanie, ktorým sa dosiahne pevná štruktúra výsledného sochárskeho diela. Plastika zhotovená z hliny a vypálená sa nazýva terakota.

Materiály, z ktorých sa odoberá, nazývame skulptúrne (kameň, drevo, kosť), materiály, pri ktorých sa hmota nanáša ( plastelína, vosk, hlina, modurit, sadra, štuk)alebo aj tie, z ktorých sa vymodelovaná socha odlieva ( adra, kov, betón, syntetické lejacie a laminátové materiály ) sú plastické.

Druhy sochárskych diel:

Voľná socha -  je trojrozmerná viditeľná zo všetkých uhlov s výnimkou podstavca

a/  figurálne sochy -  zobrazujúce osobu, zvieratá, alebo ich skupiny. U vyobrazení jednotlivcov to môžu byť:

busty (sochárske portréty)

jazdecké, či iné oslavné vyobrazenia významných postáv, či sochárske alegórie vzťahujúcej na určitú významnú udalosť.

b/ nefiguratívne -  abstraktné zobrazenia predstáv umelcov

Reliéf – je sochárske dielo spojené s pozadím (forma prechodu medzi maliarskym vyobrazením a sochárstvom )

Základné typy reliéfov:

basreliéf  - nízky reliéf pri ktorom námet vystupuje iba málo nad základnú plochu. Extrémnym príkladom nízkeho reliéfu sú napríklad mince, kde sa námet mierne "prepadá" dovnútra zaoblenej základne

hautreliéf alebo vysoký reliéf [ótrelief] -  reliéf, pri ktorom sa námet viac odpúta od základne a začína sa približovať svojou plasticitou soche; vysoký reliéf je limitovaný najmä možnosťami materiálu, z ktorého je vytvorený. Väčšiu voľnosť umožňuje v porovnaní s kameňom bronz, alebo sadra.

vtlačený reliéf (vlys), alebo aj reliéf en creux [ankré] či vhĺbený reliéf, nazývaný aj egyptský ( typický pre staroveký Egypt)  - námet tu vstupuje dovnútra plochy (zväčša kameňa). Je typický napríklad pre staroegyptské sochárstvo.

K sochárskym dielam patria aj klenoty a šperkárske diela,  umenie formovania vonkajších priestranstiev (záhrad, parkov). Spojením záhradnej a parkovej architektúry s viacerými sochárskymi dielami a technikami sú budované sochárske parky. Kinetické sochárske diela, využívajú pohyby spôsobené fyzikálnymi javmi:

fontány -  využívajú trojdimenzionálne efekty pohybujúcej sa vody

mobilné (pohyblivé) skulptúrne diela  - využívajú efekty fyzikálnych javov

 Formy sochárstva:

komorná tvorba – napr. portrét (busta), basreliéf, miniatúrne sošky

monumentálne sochárstvo – súvisí s architektúrou ( vonkajšia aj vnútorná sochárska výzdoba tvoriaca jednotu s architektonickým zámerom) a patria k nemu tiež sochy na námestiach, pomníky

Maliarstvo

Maliarstvo je vizuálne umenie. Zobrazuje trojrozmerný svet na dvojrozmernej ploche Je to odbor výtvarného umenia, v ktorom sa na nejaký materiál (najčastejšie plátno, ale aj povrch steny, papier,pergamen, drevo, sololit, sklo, keramika, betón, meď nanáša obyčajne štetcom, ale aj iným nástrojom (prstami, špachtľou, striekacou pištoľou...) farba organického, minerálneho alebo syntetického pôvodu a línie s cieľom vytvorenia obrazov.

Maľba má mnoho foriem. Obrazy môžu byť naturalistické a reprezentačné, realistické, abstraktné, symbolické, alebo môžu zobrazovať príbeh, dej, vyjadrovať emócie, prípadne mať politický charakter.

Maliarske diela sú vytvárané rôznymi technikami. Ich vyjadrovacími prostriedkami sú farby - pigmenty. Techniky maľby sú pastel, akvarel, gvaš, tempera, olejomaľba, enkaustika, latex, akryl, anilín.

Delenie maliarstva :

Podľa funkcie

Monumentálne - dotvárajúce architektúru( fresky, sgrafito, mozaika...)

Doskové ( oltárne maľby )

Maľby na sklo ( vitráže )

Podľa techniky

Freska ( al fresco)  - maľba na mokrom podklade

Seccomaľba ( al secco) - maľba nasucho

Sgrafito - maľba technikou vyškrabávania do viacerých vrstiev farebných omietok

Encaustika - maľba voskovými farbami nanášanými zahorúca

Pastel - maľba na rozhraní s kresbou

Akvarel - maľba vodovými farbami s použitím  jemne mletých pigmenty a arabskej gumy

Gvaš - maľba s použitím krycej vodovej farby, zmiešanej s krycou belobou

Tempera - maľba za použitia pigmentu a spojiva (emulzia vody a rastlinných olejov spolu s emulgátorom - vaječný žĺtok, kazeín)

Olejomaľba - maľba s použitím pigmentu, oleja a terpentínu

Grafiti - osobitý spôsob písania sprejom na múry a veľké betónové plochy v mestách, na vagóny a podobne (a tiež umelecký smer, ktorý sa od jednoduchých fixových podpisov vyvinul do dynamického kreatívneho umenia, z ktorého v priebehu 90.rokov vznikla odnož graffiti - Street Art s viacerými podobami, napr. obstriekavanie šablón, lepenie nálepiek, plagátov a mozaík, maľovanie log a rôznych znakov)

Podľa námetu

Náboženské obrazy

Historické obrazy

Portréty a autoportréty

Krajinky a zátišia ( natura mortis - tzv. mŕtva príroda)

Žánrové maliarstvo - obrazy so sociálnou tematikou, výjavy zo života ľudí

Alegorické obrazy

Abstraktné, nefiguratívne maľby

Ornamentálne, dekoratívne maľby

 


Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se