« Úvod | O ĽUDSKOM ÚDELE »

DRP 4

4 VZNIK A ROZVOJ  REMESELNEJ ZRUČNOSTI ČLOVEKA V PRAVEKU

                                            







Na začiatku svojej existencie sa musel človek brániť voči prírode a  v úsilí o uspokojovanie svojich životne dôležitých potrieb si začal vyrábať nástroje, tvarované podľa funkcie. Pritom poznával vlastnosti materiálu, uvedomoval si účelnosť svojich produktov a  ich tvary, keď ich podľa tohto  účelu druhovo diferencoval. Dokonalý výrobok, zodpovedajúci svojmu účelu, vyvolával v ňom pocit uspokojenia, bol dôkazom jeho schopností (sebapotvrdenia, sebarealizácie) a toto uspokojenie sa stalo podstatou estetického zážitku, vyvolávajúceho nové estetické potreby. Produkty fyzickej a duševnej činnosti, práce človeka, majú nielen úžitkovú hodnotu, ale sú aj dokladom podoby človeka svojej doby, jeho schopností, jeho znakom. Postupne pre človeka tvarové vlastnosti vecí nadobúdajú estetický význam - púta ho k nim zvláštny citový vzťah - estetický vzťah. Z nezámernej estetickej činnosti sa postupne vyvinula zámerná, vedomá estetická aktivita, zameraná na tvorbu krásnych tvarov, a tak sa z ľudských produktov vyčlenili umelecké výtvory, ktorých jediným účelom je uspokojovanie potreby krásna.

Najstarší známy nástroj na svete je kremenný odštep z údolia rieky Omo v Etiópii - dielo Australopitheka. Homo habilis, najstaršia ľudská forma  ( staršia doba kamenná, paleolit od  - 3, 5 mil.), ktorý sa objavil asi pred 2 mil. rokov už vyrábal rozličné nástroje z okruhliakov a staval si prístrešky ( Etiópia, Tanzánia, Keňa). Homo erectus (300 000 - 100 000 p.n.l. - Jáva, Indonézia a Čína, Alžírsko, Európa, Južná Afrika)  už zdokonalil svoju zručnosť a vyrábal pästné kliny a z odštepov sekáče a škrabky. Naučil sa používať oheň. Pästný klin s hrotom bol univerzálny nástroj. Človek vzpriamený vyrábal aj oštepy z tisového dreva a kopije s opáleným hrotom. Žil a lovil v tlupách  veľkú zver. V strednom paleolite ( 350 000 - 40 000 p.n.l.) v predposlednej medziľadovej dobe asi 65 000 p.n.l. sa objavili neandertálci, ktorí už mali pohrebný rítus a vyznávali kult mŕtvych, čo je dokladom ich sociálneho cítenia, ľudskosti ( Izrael, hrob dieťaťa s obetným darom, parohami daniela, Tešik - Tešik, jaskyňa v Uzbekistane, hrob dieťaťa s rohmi horskej kozy pri hlave).  Predpokladá sa, že títo nepriami predkovia ľudí nemali estetické cítenie - nevytvorili umenie, nekrášlili sa ozdobami, obliekali sa do zvieracích koží, opracovaných pazúrikovými škrabadlami  a obývali nedostupné jaskyne.

      
                
                           

V mladšom paleolite ( 40 000 - 35 000 p.n.l.) sa v Európe, západnej Ázii a na stredomorskom pobreží Afriky zrodilo umenie. Najrožšírenejšou kultúrou tohto obdobia boli pazúrikové industrie s úzkymi čepeľami s takmer paralelným odštepovaním. V tomto období končí posledná doba ľadová a ľudia prenikajú na sever Európy a na Sibír až do arktických oblastí, prichádzajú do Ázie, Ameriky, Novej Gunei. Austrálie, Tasmánie a sú už rasovo diferencovaní. Rozvíja sa ľudská reč. Lovci vyrábajú nástroje, ktorých základom sú kamenné lístky a čepele a aj nástroje z kostí a parohov ( ihly, vŕtače, prevŕtané palice). Z opracovanej kože zafarbenej do červena si stavajú stany, slúži na odev odev aj nádoby.

mladšom paleolite v západnej Európe a juhozápadnerj Ázii vzniklo niekoľko umeleckých štýlov, ktoré majú mená podľa náleziska, kde objavili ich pozostatky. Tieto kultúry existovali aj vedľa seba :

Chatel-Perronien - 35 000 p.n.l.   - veľké nožovité čepele, strmá otupujúca retuš

Aurignacien - 30 000 p.n.l. - pomenovanie podľa náleziska Aurignac v Hornej Garone; škrabadlá a rydlá z kamenných jadier, obežná retuš, kostené hroty, plastiky žien ( kult Zeme)

Gravetien - 26 000 p.n.l. podľa la Gravette v Dordogne - čepele s otupeným bokom a súmerné hroty

Solutréen ( Szeletien)  - 18 000 p.n.l. - nálezisko La Solutre v jz. Francúzsku a Szelete v Maďarsku, kde sa našli skalné rytiny, reliéfy, hroty v tvare listu s obojstrannou plošnou retušou

Magdalenién - 15 000 p.n.l. - náezisko La Madelaine v Dordogne - monumentálne jaskynné maľby, čepielky s otupeným hrotom,ihly s uškom, parohové vrhače oštepov v tvare kozorožca a neskôr zubaté harpúny ( homo sapiens sapiens).

V mladšom paleolite už ľudia vytvárajú predmety vysokej estetickej hodnoty - ide tu už o tvorbu, ktorá má obrazný charakter a odráža sociálne potreby vtedajšieho človeka (človek dnešného typu). Paleolitický človek žil v malých, od seba vzdialených skupinách a bol v sústavnom pohybe za potravou.  Upravoval si na bývanie prírodné skrýše, skalné previsy,  a staval si príbytky (chatrče, stany) pod holým nebom,  aj v jaskyniach, kde vo väčšom stane postavili ľudia ešte menší ( dvojitá strecha). V obdobiach lovcov mamutov sa ľudia zgrupovali do veľkých skupín. Kostry ich chatrčí boli často z mamutích kostí, steny postavené z ich lebiek stmelených hlinou a drobnými kameňmi. Blízko vchodu úkrytu bolo obyčajne ohnisko - základný prvok ,,domácnosti“. Niekde boli chatrče čiastočne zahĺbené a okrúhle. Vo Francúzsku pokrývali dlážku kameňmi alebo kamennými platňami. V magdaleniéne lovci koní, sobov a líšok žili vo veľkom okrúhlom stane s bridlicami rozloženými na zemi ( na nich ľudské a zvieracie rytiny).Drobné úžitkové predmety z kostí, parohov, slonoviny, kameňa a ,,náčelnícke palice“ zdobili rytinami ( rytectvo, rezbárstvo) so zvieracími figúrami  a vytvárali aj prvé figurálne plastické diela, a to ryteckou technikou vypichovania (  schematicky zachytené obrysy zvierat, sex.symboly). V južnom Nemecku v tom čase vznikajú veľmi realistické rezby zvierat a ľudí. V tomto období sa objavila najstaršia keramika na svete - a to na Morave : soška ženy, datovaná do obdobia 29-tisíc až 25-tisíc rokov p.n.l. - Věstonická venuša  (kult plodivých síl Zeme). Zdobivý pud sa u človeka prejavuje v obľube nosenia šperkov  - čeleniek, náramkov, príveskov s abstraktným ornamentom, z kamienkov, zvieracích zubov, kostí, mušličiek, jantáru. Telo si ľudia maľovali farebnými hlinkami.

V strednej dobe kamennej, v období mezolitu (ktorú niektorí uznávajú ako medziobdobie medzi paleolitom a neolitom) sa pomaly končil koristnícky spôsob života, ľudia popri love prešli k rybolovu , často sa usádzali pri vodných plochách. Teplá  a  priaznivá klíma im umožnila stavať si len ľahké prístrešky a spôsobila, že v teplých oblastiach sa rozšírila lesostep, kde žili zvieratá zhruba dnešného  typu (o.i. zubry, bizóny, medvede, losy, bobry). Lov v lese vyžadoval vyššie technológie, ale nemusel byť kolektívny, takže veľké tlupy lovcov mamutov sa zmenili na menšie skupiny, zložené z niekoľkých biologických rodín. V tomto období v Európe vzniklo mnoho kultúr. Existovali vedľa seba. Artefaktami z tejto doby sú mikrolity - t.j. drobné kamenné hroty geometrických tvarov (hroty šípov): ako nástroje lovu sa používali luky, harpúny z kostí a parohov, oštepy, kopie, bumerangy, vyrábali sekeromlaty, šidlá. Ľudia si z vydlabaných kmeňov stromov robili lode (monoxyly) , plietli vrše na ryby, vyrábali  si sane, lyže, kamenné sekery s násadami. Stavajú si domy na koloch (palafity). Vzájomne tiež bojujú medzi sebou o lovecké revíry. Výzdoba na predmetoch je chudobnejšia, ako v mladšom palelolite (jemné geometrické vzory, bodky, jamky). Oproti neolitu je toto umenie realistickejšie, od paleolitického sa líši námetmi.

V najmladšej dobe kamennej  - neolite a jej pozdnom období aenolite ( chalkolite )  - 9 000 - 5 000  p..n.l . - v Prednej Ázii , na Blízkom a Strednom východe už vzniká usadlý spôsob života. Tu, v úrodnom polmesiaci, žijú zvieratá ( divé kozy, dobytok, ovce) a nachádzajú sa rastliny,  vhodné na domestikáciu (obilniny). Dochádza k neolitickej revolúcii - ľudia prechádzajú k poľnohospodárstvu, k usadlému spôsobu života. Dochádza k prvej spoločenskej deľbe práce - niektorí sa špecializujú na pastierstvo, iní na pestovanie rastlín.  Rastie produkcia  potravín. je ich viac, ako ľudia môžu spotrebovať; ukladajú si ich do zásoby a vymieňajú si navzájom prebytky- tak vzniká naturálny obchod. Dostatok potravín  umožní, aby sa mohli niektorí špecializovať len na remeselnú výrobu - vzniká  tak samostatná, špecializovaná remeselná činnosť, ktorá je predpokladom ďalšieho zdokonaľovania remeselnej zručnosti. Deľba práce medzi poľnohospodármi, pastiermi - a remeselníkmi je druhá spoločenská deľba práce. V stálych sídlach sa formuje rod ako základná jednotka spoločnosti - vzniká rodová spoločnosť.Rod je ešte často matriarchálny (žena má rovnocenné postavenie s mužom, od nej si potomstvo  odvodzuje pôvod, meno) . Postupne vznikajú majetkové rozdiely, súkromné vlastníctvo  a matriarchát sa potom mení  na patriarchát ( otec hlava rodu - je majiteľ stáda, pôdy, jeho otcovstvo musí byť isté , žena je teraz podriadená mužovi, po ktorom má rod meno). Život je závislý od úrody, takže popri plodivých silách Zeme sa rozvíja a do popredia postupne dostáva kult nebeských telies, Slnka. Rozšírený je aj manizmus - kult mŕtvych predkov, fetišizmus - uctievanie nadprirodzených síl vo veciach, totemizmus - duša mŕtveho predka sa prevteľuje do zvieraťa, ktoré sa potom stáva predmetom uctievania, symbolom rodu, jeho ochrancom - totemom. S manizmom súvisí ukladanie obetných darov do hrobov. Z remesiel má veľký význam keramika ( zásobnice na obilie, nádoby na varenie ), ale rozvíja sa aj tkanie a brúsenie kameňa, ktoré umožňovalo používať na nástroje aj tvrdšie kamene,ako pazúrik. Boli potom aj odolnejšie pri úderoch. Brúsené kamene sa zasadzovali do pošiev z jeleních parohov, alebo sa upevňovali rôzne na drevené rukoväte. Remeselná zručnosť sa vyvíja v rámci staviteľstva (stavby z nepálených tehál,  kameňa, dreva,  palafity - domy na drevených koloch, opevnenia - násypy, ohrady z kameňa, prútia vymazaného hlinou, sedlové strechy zo slamy). V aeneolite  sa stavajú megalitické stavby ( z veľkých kameňov) - menhiry, dolmeny, kromlechy, dokonale opracované kamene sa spájajú čapom ( vzniká architrávový systém - bremeno, resp. preklad na podporách). V aeneolite ľudia objavujú kov (chalkos = chalkolit)  - najprv zlato, potom meď a nakoniec z cínu a mede vyrobia bronz, tvrdší a vhodnejší na zbrane, než jeho predchodkyňa. Rozvíja sa kovová metalurgia.

Bronzová doba  sa v  Európe deli na :

staršiu 1900 - 1500 p.n.l.,

strednú 1500 - 1200 p.n.l. 

mladšiu 1200 - 700 p.n.l. 

O nástupe doby bronzovej vypovedajú  nálezy z pohrebísk. V spracovaní keramiky oproti minulosti vidíme zmeny : má nový výpal, povrch je leštený, málo zdobený. Prevládajú džbány, misy. Nosí sa medený šperk resp. šperk z arzénovej medi, často plechový, občas sa nájde bronzový.  Je to obdobie rozšírenia koňa a kolesa v Európe. Koncom 2. tisícročia p.n.l. existujú v Egejskej oblasti na tú dobu v Európe najpokročilejšie kultúry ( Minójska). Pokrokové vplyvy prichádzajú z Anatólie ( Turecko ). Aj v strednej Európe vidíme gréckle vplyvy : tvary keramiky, sprvcovanie jej povrchu, ornament - meander, vlnovky. Typická pre našu oblasť je architektúra- stavajú sa opevnené hradiská ( napr. Slovensko - na Myšej Hôrke bola nájdená opevnená osada s kamennými múrmi, valom s drevenou palisádou a priekopou z čias tzv. Otomanskej kultúry.).

V strednej dobe bronzovej sa v Európe zhoršila klíma, namiesto pestovania plodín sa do popredia dostáva pastierstvo, osady poľnohospodárov ostávajú opustené a na ich miesto prichádzajú primitívnejší pastier s jednoduchšou spoločenskou organizáciou. V tomto období sú bronzové výrobky už bežné. Kmeňové zväzy nových obyvateľov strednej Európy majú svoje náboženské strediská, kde sa našli bohaté hroby s množstvom zbraní.  Kožená zbroj, šperky , ozdoby nachádza vzory v juhovýchodnej Európe  . V druhom tisícročí p.n.l. sa rozšírila v strednej Európe a od Karpatskej kotliny až po stredné Francúzsko Mohylová kultúra ( podľa mohýl nad hrobmi).Pastieri, ktorí boli jej nositeľmi, sú nomádi a majú rodové pohrebiská- muži sú pochovaní s mečmi, kopijami, ženy s ťažkými bronzovými šperkami( náramky, náhrdelníky, nánožné kruhy, toaletné náčinie - pinzety). Keramika je zdobená rytím a pozdejšie aj žliabkovaním. Odev prevažuje vlnený; ženská košeľa je na ramenách často zopnutá dlhými ihlicami, dievčatá nosia haleny a krátke sukne, mužský spodný odev siaha nad kolená, nosí sa plášť z pruhu hrubšej látky, zopnutý pri krku ihlicami alebo jednoduchou sponou. Rytci vyrývajú do skalných stein výjavy odrážajúce kult neba, Pre tento tento kult sú typické nálezy ,,slnečných vozíkov” ( napr. vozík z bronzu a zlata ťahaný koňom nájdený v Dánsku). U nás je v tej dobe rozšírená kultúra blízka Mohylovej. V Európe žijú etniká : Kelti, Germáni, Illýri, Tráci. Dáci, Venéti, Slovania .

V mladšej a pozdnej dobe bronzovej v stredomorí vládne Mykénska kultúra ( Dóri). V severnej a strednej Európe nastáva oteplenie a rastie tu poľnohospodárska produkcia a počet obyvateľstva. Dochádza k posunom kmeňov a vojnám. Z Poľska  a východného Nemecka sa na juh tlačí ľud Lužickej kultúry a na juh tiež postupuje severofrancúzska kultúra, nazvaná kultúrou popolnicových polí, pre spôsob pochovávania ( žiarové hroby). Pokračuje sociálna diferenciácia. Hlavnou zbraňou bohatých vládcov je teraz široký bronzový meč, symbolom ich sociálnej nadradenosti je aj  kopija, prilba, nákoleníky, štít, pancier. Zbroj je vyrobená z kovových plátov ( bronzové brnenia vsadené do seba aj v troch plátoch). U nás sa našlo brnenie z tejto doby v Ducovom pri Trenčíne.

V dobe napätia sa stavajú opevnené hradiská (obranné a kultové strediská) patriace väčším etnickým celkom ( doba popolnicových polí). Pre túto dobu sú charakteristické boje - a nález výrobkov z tepaného bronzu a plechu. Na pohrebiskách sa nachádzajú urny s popolom mŕtvych - od Británie až po Balkán. Urny sú často na dne prerazené, aby duša mohla vyjsť von. Osady sú veľké a husto obývané, darí sa poľnohospodárstvu (veľa obilných jám) . Ľudia sa živia aj chovom dobytka -  odlesňuje sa.   Rozšírené sú bronzové srpy. V Európe a aj  na sev. Slovensku žije ľud Lužickej kultúry ( 1400 p.n.l.), v ktorej niektorí už vidia Slovanov. Staval si opevnené radiská ( v Poľsku na ostrove uprostred jazera, Tupá Skala nad V. Kubínom). Bohatých pochovávali do mohýl s bohatou výbavou. Okrem tejto sa u nás našli stopy aj po ďalších kultúrach : na juhu pilinská, kyjatická, čakanská, velatická, na východe gávska.

Na začiatku železnej  doby sa zase zhoršila klíma a z východu ohrozovali obyvateľstvo Európy nomádi. Staršia doba železná - Halštatské obdobie ( 700 - 500 p.n.l.)je paralelné s rozvojom gréckeho umenia a vrcholom moci Etruskov v Itálii. Halštatskú kultúru zničili Skýti, ktorých tlačili do Európy Sarmati.  Začiatok tejto doby je dobou ich vpádov. V hroboch Skýtov sú i ľudské obete  ( kurgany  na Altaji). Pre ich umelecký štýl sú typické zvieracie motívy. Symbolom muža-bojoníka je kôň;  v tomto období sa bojovníci pochovávajú v plnej zbroji  a v hroboch nachádzame aj konské postroje. Používajú sa aj dvojkolesové vozy. Sloh tohto obdobia je pod vplyvom juhu Európy; u Skýtov vidíme aj iránske vzory.

V mladšej dobe železnej, nazývanej Laténska doba podľa náleziska vo Švajčiarsku, ovládli Európu Kelti.  V 4. storočí Kelti obývali aj Karpatskú kotlinu. Laténske obdobie trvalo až do začiatku nového letopočtu. V 5. st. p.n.l. vznikol laténsky sloh, ktorý sa rozvíjal predovšetkým v umeleckom remesle.  Raný laténsky sloh bol umením najmä pre najvyššiu vládnucu vrstvu. Je na ňom vidieť etruské a gécke vzory- typické sú tzv. maskovité spony a iné ozdoby so štylizovanými ľudskými postavami a hlavami (uctievanie hláv v ich náboženskom kulte). Typické pre nich sú aj úle v tvare ľudských hláv. Kelti si stavali opevnené hradiská - remeselnícke a trhové osady - oppidá. Stali sa základom mnohých európskych miest. Boli to sídla vládcu, administratívne a  hosp. centrá a  v ich okolí sa nachádzali mohylové hroby s bohatými  milodarmi. Okrem šperkárstva, medailérstva a tkáčstva mali Kelti rozvinuté aj mincovníctvo (Biatec). Ťažili a tavili železnú rudu a vyrábali železo a železné výrobky.  Kelti vymysleli železné pérové nožnice. Poznali pílku a nôž. Svoje príbytky zamykali železnými kľúčmi. Mali kvalitnú železnú zbroj - našli  sa po nich zbrane, brnenia ( krúžkové brnenie ), štíty, prilby, podkovy, ostrohy. Šperkári vyrábali zlaté prstene s figurálnymi gemami, hrebene, hracie kocky, kovové zrkadlá. Používali aj netradičné materiály, ako je sapropelit, koral, email a sklo. Práve oni zaviedli hrnčiarsky kruh. Vrchol dosiahli hrnčiarske výrobky v neskorolaténskom období  -  svedčia o tom nálezy bohato zdobenej maľovanej keramiky a obrovských hlinených zásobníc. Vyrábali aj nádoby z ohňovzdornej grafitovej hliny. Na vysokej úrovni mali výrobu textilu, hlavne zásluhou rozšírenia nového typu tkáčskeho stavu. Tkali farebne zdobené látky z vlny a ľanu.

Zavŕšili civilizačný vývoj pravekej Európy. 

Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se