« Úvod | TAKÁ NOVEMBROVÁ »

DRP 4. 1

4. 1   PREJAVY  DUCHOVNÉHO  ŽIVOTA   PRAVEKÉHO  ČLOVEKA  VO VÝTVARNOM  UMENÍ




Najdlhšie obdobie v dejinách ľudstva je pravek. Život pravekého človeka bol úzko spätý s prírodou, od ktorej bol závislý a tiež s inými ľuďmi, s ľudskými skupinami, bez ktorých by nedokázal čeliť nebezpečenstvám, zaobstarať si obživu a prežiť. Bol nútený komunikovať s ostatnými členmi skupiny a tak sa vyvinula ľudská reč, nerozlučne spätá s vývojom myslenia. To postupovalo od zmyslovo - konkrétneho k  abstraktnému. Najstarší ľudia ešte nemali všeobecné pojmy a  kategórie, len osobitné pomenovania pre jednotlivé veci, s ktorými nadobúdali konkrétne skúsenosti. Z pozorovania prírodných javov, ktorým pračlovek nerozumel, vznikali fantastické, mýtické predstavy o ich pôvode. Mýtus je prvým stupňom poznania sveta.  Pravekí ľudia si pri pozorovaní prírody všímali podobnosti medzi rôznymi javmi, ale nerozumeli súvislostiam medzi nimi, zamieňali si príčinu s následkom, vonkajšie znaky vecí s  ich vnútornou podstatou: mysleli ,,poeticky,“ obrazne.  Napr., keď sa ráno po noci, v ktorej sa im okolitý svet stratil v tme, pred nimi objavili stromy, znamenalo to pre nich, že ich práve stvorilo slnko.  To, čoho príčiny nepoznali,  ich napĺňalo strachom a tak hľadali spôsob, ako ovládnuť veci, ktorými dovtedy pohybovalo niečo iné. Tak vznikla prvotná forma náboženstva : mágia, čarovanie. Umelecké prejavy pravekých ľudí mali teda popri komunikatívnej aj magickú funkciu : nielen odovzdávali informácie o skúsenostiach napr. z lovu, ale súčasne sa praveký človek zachytením vernej podoby zvieraťa zmocňoval jeho ducha. Obraz zvieraťa a zviera pre neho boli totožné. Z toho asi vyplýval realizmus až naturalizmus pravekých malieb a reliéfov.

Ľudia všetko v prírode oduševňovali (animizmus). Nadprirodzené sily (duchovia) prebývali v zvieratách, aj v neživej prírode, napr. v jazere, a naši pravekí predkovia sa snažili  nakloniť si ich, aby im neškodili, ale naopak pomáhali (totemizmus). Preto ich uctievali a nosili im milodary, prinášali obete (fetišizmus). Sny a  fantastické predstavy sa im javili rovnako reálne ako skutočnosť sama. Kúzla maliarov - čarodejníkov boli zamerané na zaistenie potravy : ak namaľujem zviera, ktoré chcem zjesť ako korisť, lov, na ktorý sa potom vydám, bude úspešný.

Lov bol počas dlhého obdobia pre človeka hlavným spôsobom získavania obživy . Stal sa aj jeho najdôležitejším námetom na zobrazovanie. Ešte pred vznikom prvých realistických výtvarných prejavov, ktoré zachytávali zvieratá a lovecké výjavy, boli pravdepodobne základom loveckého rítu lovecké tance, napodobňujúce pohyby zvierat a správanie  lovcov pri poľovačke na ne. Najstaršie výtvarné prejavy ( 50 000 - 30 000 p.n.l.) sú však abstraktné, geometrické, schematické. Najprv to boli iba odtlačky rúk v jaskyniach a pod skalnými prevismi a tzv. makarónovité obrazce, otlačené prstami v paralelných líniách a niekedy vytvárajúce aj hustú spleť čiar. Možno bol ich predobrazom medveď brúsiaci si pazúry na stene jaskyne; napodobňovanie, imitácia prírody je základom umenia  (mimesis , miméza).

Neskôr sa objavujú kresby zvierat s vyrytými kontúrami, naznačenými uhľom, červenými  alebo žltými pásmi,  postupne ,,impresionisticky“ kolorované žltými, čiernymi a červenými bodmi. Inokedy plochy medzi obrysmi praveký umelec natrel farbou. Spočiatku sa jeho výtvory vyznačovali jednoduchosťou tvarov a  farebnou triezvosťou a  zvieratá pôsobili strnulo. Neskôr je farebnosť pestrejšia, tvary dokonalejšie, svedčiace o dôvernej znalosti anatómie zvierat.  Praveký maliar - šaman dokonca mimovoľne naznačuje objem, pohyb. V paleolitickom realizme sa niekedy uskutočňujú už aj kompozičné zámery, vznikajú prvé scénické obrazy. Maliar zachytáva detaily - svaly, srsť, oči, kopytá. Ľudia na týchto obrazoch bývajú zachytení len zriedka, a  v  kontraste voči  naturalizmu, s  ktorým sú vyobrazené zvieratá, sú ich postavy schematické. Sú to lovci alebo šamani v zvieracích maskách, napr. s vtáčou  hlavou. Praveké umenie je zoomorfné, rastlinné motívy sa v ňom tiež vyskytujú len zriedka. Nevie zachytiť vedome trojrozmerný priestor, nepozná perspektívu, kresby nemajú premyslenú kompozíciu; sú náhodne zoskupené, chaotické, natlačené na seba ( novšie obrázky prekrývajú staršie), čo svedčí o nekoordinovanosti, nenadväznosti činnosti týchto pravekých maliarov rôznych pokolení. Väčšine z týchto malieb a kresieb chýba dej, epický obsah, sú to len portréty bez pozadia, bez vzájomnej kontinuity. Medzi pravekými umeleckými výtvormi však nachádzame aj niekoľko epických zobrazení s intuitívne zachyteným pohybom a zárodkami (náhodne zobrazenej) perspektívy. Tvorca využíva aj prirodzený reliéf, povrch skaly, vypukliny a  priehlbiny na vytvorenie plastického dojmu. Zvieratá sú namaľované predovšetkým z profilu, ojedinele spredu a zriedkavo sa vyskytuje aj pohľad z vtáčej perspektívy ( napr. bizón obklopený bodmi, ktoré sú možno náznakmi lovcov). Šaman - už asi špecialista - kreslenie a maľovanie kombinoval s rytím, modeloval a vytesával monumentálne reliéfy. Musel si na to v jaskyniach stavať lešenie a používať umelé osvetlenie ( kamenné lampičky či kahance  so zvieracím tukom a knôtom zo suchého rašeliníka.) Farby si vyrábal predovšetkým z minerálov (uhlík, mangán - čerň, kysličníky železa, červená hlinka), možno aj rastlín: Farby boli práškové, tekuté aj pastózne. Poznali bielu, ale nepoužívali ju. Farebné hrudky roztĺkli a prášok spájali vodou, tukom či krvou. Farby miešali na plochých kameňoch. Potom z hmoty uhnietli pastelky. Riedke farby možno nanášali chumáčmi machu, lišajníka, vetvičkami a asi aj štetcami zo zvieracej srsti, fúkačkami.

Najviac týchto pamiatok sa zachovalo na severe Španielska a v južnom Francúzsku (Pyreneje, obdobie magdalenienu a gravetienu), ale aj na južnom Urale a i.  V  Španielsku v jaskyni Altamira bolo objavených 180 veľkých a malých malieb na strope, na stenách chodieb a v zákutiach jaskyne (bežiace, kľačiace bizóny, lane, divé kone, divé svine, kozorožce ). Chýba priestor, dej, scéna. Našli sa tu aj prapastelky umiesené z farebných hliniek, dreveného uhlia a tuku poukladané vedľa seba podľa odtieňov. Vo Francúzsku v jaskyni Lascaux sa nachádzajú maľby praturov a koní, jeleňov a nefiguratívne značky spred 17 000 rokov. Pri vstupe do jaskyne sú obrazy býkov ceľkých 5 x 2 m a dierky v skalnej stene vyplnené hlinou sú pozostatkami lešenia. V tejto jaskyni je i maľba skupiny jeleňov brodiacich sa cez rieku, kôň a jeleň zasiahnutý šípmi, obraz obludy, ktorá má na čele rohy a telo pokryté leopardími škvrnami ( možno vyobrazenie šamana ). Nachádza sa tam aj maľba so scénou - ťažko ranený bizón sa otáča k lovcovi s vtáčou hlavou, naberá ho na roh a lovec padá k zemi.   V jaskyni Trois Fréres je množstvo rytín a medzi nimi osamotený obraz bytosti, ktorá je kombináciou rôznych zvierat a má vtáčiu hlavu, alebo ľudská postava s hlavou bizóna,  s  rukami zakončenými kopytami a s chvostom. Naopak iné vyobrazenie znázorňuje bizóna, ktorý má zase ľudské nohy. V jaskyni Kapovaja na Urale sú vyobrazené jeleň, kôň, medveď, a najmä mamuty. Vyobrazenia  svedčia o podrobnej znalosti anatómie zvierat. Podobné jaskyne a skalné previsy s maľbami a rytinami sa nachádzajú aj v Afrike na Sahare, v Austrálii atď.. V rôznych jaskyniach sa našli aj ,,schránky na duše mŕtvych" - pomaľované okruhliaky podobné austrálskym čaringom ( ak nepriateľ nájde čaring, rozbije ho).

Ľudia v dobe kamennej uctievali plodivé sily Zeme, od ktorých závisela početnosť stád zvierat a ich potrava a život. Vytvárali malé sošky, znázorňujúce ženu - matku  (matriarchát), ktorá symbolizovala tento kult. Zodpovedajú mu časté sexuálne symboly a zosobňovali ho sošky a rytiny žien so zvýraznenými pohlavnými znakmi, často tehotných (podobne pravekí maliari zobrazovali aj  zvieratá čakajúce mladé). V dejinách umenia nazývame tieto niekoľkocentimetrové sošky žien ,venuše“(venuša z pálenej hliny z  Dolných Vesteníc na Morave, tehotná Willendorfská venuša, Moravianska venuša z mamutieho kla nájdená neďaleko Piešťan). Tváre bývajú len naznačené, končatiny zakrpatené alebo chýbajú. Neolitické ženské sošky sú o poznanie štíhlejšie. Tieto predmety sú zrejme pozostatkom po domácich kultových obradoch.  V Holandsku sa našla aj drevená mužská soška  (jediná svojho druhu).

neolite sa zmenil celý spôsob získavania potravy, života a  aj náboženský kult. Neolitické umenie sa od paleolitického odlišuje rozmermi, spôsobom podania a aj námetmi. Vyobrazenia sú miniatúrne, značne štylizované. Magickosť malieb ustupuje - v popredí sú scénické výjavy zo života, akési obrázkové kroniky, seriály, kreslené na skalách. Postavy lovcov sú štíhle, zachytené niekoľkými ťahmi v pohybe. Záujem z divej zveri sa prenáša k rastlinám, pôde, ktorá sa teraz stáva hlavným zdrojom obživy. Jej symbolom je had. Vo všetkých druhoch umenia sa objavuje schematizácia, abstraktný ornament. Zdobí keramiku, zvoncové poháre spolu s figurálnou výzdobou a so špirálou, ktorá asi symbolizuje dážď, kult vody. V súvislosti s kultom Slnka a nebeských telies sa objavujú popri štíhlych venušiach malé sošky slnečných vozíkov. Umenie sa stáva svedkom revolučných zmien, ktorými prechádza materiálny a duchovný  svet človeka na prahu ľudskej civilizácie.



Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se