« Úvod | TAKÁ NOVEMBROVÁ »

DRP 5

5  UMENIE STAROVEKU ( BLÍZKY VÝCHOD)

V staroveku vznikla ľudská civilizácia - spoločensky, hospodársky a kultúrne  vyspelá forma ľudskej existencie. Vznikol štát a písmo. Písmo  malo veľký význam pre uchovávanie a šírenie poznatkov a skúseností a urýchlilo hospodársky a kultúrny vývoj spoločnosti.  Najstaršie štáty vznikli na sklonku 4. tisícročia na Blízkom aj Ďalekom východe,Mezopotámii, Egypte, Indii a Číne na základe závlahového hospodárstva. Začiatkom 4. stotočia p.n.l. sa niektoré z nich stali súčasťou gréckeho sveta a potom rímskeho impéria a  základom európskej kultúry.

 


5. 1   UMENIE MEZOPOTÁMIE

dimelion:

nammašmaš, ‘sorcery’.
[according to what we believe,] this is pronounced /nahm-mahsh-mahsh/. i’ve researched cuneiform enough to begin to recognise certain signs: the first here has the meaning of ‘fate; will’ (among other related things), which is also used in ‘marriage’. it’s more than interesting to me to see how conventions of association and meaning grew from the beginning of human influence.

5.1.1  Sumeri

Mezopotámia, Medziriečie, je územie medzi Eufratom a Tigrisom na Blízkom východe, od Stredozemného mora po Perzský záliv. Raná mezopotámska civilizácia  vznikla v údolí Eufratu. Jej kultúra bola pomenovaná podľa náleziska v El Obeide (5. tisícročie p.n.l.). Stala sa základom Sumerskej civilizácie.  Sumeri sú podľa mena prvý známy národ na svete, pretože svoje meno zapísali vďaka vynálezu písma (klinové, vznik 3 500 p.n.l., malo 2000 znakov, znak znamenal slovo - logogram- alebo celú myšlienku - ideogram, kliny zo zrezanej trstiny otláčali do hlinených tabuliek). Najstaršie nálezy z tejto civilizácie pochádzajú z mesta Uruk (bibl. Erech). Pod sumerským vplyvom bolo aj mesto Súzy (Irán). V sumerských mestách sa stavali chrámy pre nedostatok kameňa a dreva z nepálených hlinených tehál sušených na slnku. Vrcholom uruckého staviteľstva je Biely chrám zasvätený bohu nebies Anovi. Na jeho mieste bol potom na umelej kamennej protizáplavovej terase vybudovaný zikkurat ;  palác - chrám v tvare stupňovitej pyramídy. V neskorších obdobiach sa murivo v  spodnej časti obkladalo keramickými obkladačkami (najznámejší zikkurat Mezopotámie je Babylonská veža).

Sumeri ako prví vymysleli cylindrickú pečať - kamenný valček s  vyrezávanou výzdobou slúžiaci na administratívne účely, ktorý sa otláčal do hlinenej tabuľky. Na pečatiach je znázornená každodenná remeselnícka a roľnícka činnosť, často duch podpierajúci hory. Na hrnčiarskom kruhu vyrábali keramiku. Najstaršie pamiatky zo Súz, ktoré boli pod vplyvom Mezopotámie a bola tam civilizácia podobná Uruku, pochádzajú zo 4. tisícročia p.n.l.; sú to tekvicovité nádoby a až 30 cm vysoké poháre so zoomorfnou výzdobou ( štylizované kozorožce, brodivé vtáky, psy).  Ľudskú postavu zobrazovali schematicky, často bez tváre.

Po prvom preddynastickom uruckom období nastupuje okolo roku 2500 p.n.l. dynastické obdobie, keď mestské štáty spravujú dynastie kontrolujúce svoje územie pod dohľadom ochranného božstva. Králi sú kňazmi, vojenskými veliteľmi a absolútnymi vládcami. Mestá vedú vojny.  Sumeri majú bojové aj dopravné vozy ťahané polooslami a volmi. Používajú pluhy. Na zač. 3. tisícročia p.n.l. tu vzniká najstaršia literárna pamiatka - Epos o Gilgamešovi (o potope sveta). Epos, šírený u Sumerov ústnym podaním,  je legenda o uruckom kráľovi, ktorý túži po poznaní, šťastí a nesmrteľnosti. Pri hľadaní pravdy prežíva mnoho dobrodružstiev, ale napokon musí prijať osud človeka. (Neskôr Asýrčania rozšírili tento príbeh na epickú báseň s 12 spevmi.) Na terakote sa zachoval malý reliéf zobrazujúci Gilgameša  víťaziaceho nad nebeským býkom.  

Sumeri boli tvorcami osobitého reliéfového štýlu v sochárstve , ktorý je možné sledovať hlavne na stélach, prvých svetových historických dokumentoch. Reliéfy sú spojené s písmom a pripomínajú ho. Používali hieratickú perspektívu (veľkosť postavy podľa spoločenského významu). Na výjavoch prinášania obetí do chrámu a na čele sprievodov bojovníkov sa  objavuje vysoká osoba s prilbicou a v suknici - kráľ, ktorý spočiatku nie je zobrazovaný väčší ako ostatní, čo naznačuje jeho počiatočné spojenie s ľudom. Známa je tzv. Stéla supov kráľa z mesta Lagaš Ennatuma, ktorý je vyobrazený na čele nosatých bojovníkov. Dal ju postaviť na pamiatku na víťazstvo v boji s mestom Umma. Symbolom kráľovskej moci boli orol a levy : na stéle kňaza Dudu je orol s levími ušami, držiaci v pazúroch dva menšie levy (lev = kráľ zvierat). Zo sochárskych výtvorov sa zachovali okrem reliéfov  aj malé sošky tzv. prosebníkov - umiestňovali ich v chrámoch, aby sa tam modlili namiesto zaneprázdneného živého predobrazu. Boli zjednodušených tvarov, s veľkou hlavou a mali zbožný výraz a zopnuté ruky. Sumeri mali aj vyspelú keramiku. Nádoby vyrábali aj z medi a striebra. Keramiku zdobili  motívy podobné výzdobe na stélach.


bluejaysings:

Statues found in the Abu Temple in Tell Asmarc. 2700 BCE                        


5.1.2  Akkadi

Ancient Akkadia

Sumerov si podrobili Akkadi - už semitský národ, ktorý prišiel pod vedením kráľa Sargona z mesta Kiš zo severu. Nastáva Sumersko - Akkadské obdobie. Oficiálnym jazkom v Akkadskej ríši je akkadština.  Sargonov syn a ďalší vládcovia museli potláčať vzbury miest, usilujúcich o nezávislosť. Vládca Narámsin konsolidoval kráľovskú moc, ovládol aj severnú Mezopotámiu a nechal sa uctievať ako boh (po prvý krát sa tak stretávame s kultom žijúceho panovníka.) V umení tohto obdobia prevládajú vojenské námety (víťazné obelisky, napr. Narámsinova stéla).

V dobe boja proti Gutejcom, Amoritom a i.  nastal úpadok a od akkadskeho štátu sa postupne odrhli mestské štáty - hlavne Ur a Lagaš. Gutejci z Iránu ovládli sever Babylónie, bývalého akkadského štátu, rozdrobeného teraz na mestské štáty, kým vládca Uruku neporazil gutejského náčelníka Tirikana (2068 p.n.l.).

LagašiUru došlo vďaka ich osamostatneniu k sumerskej renesancii. Ožila stará kultúra. Vládol tu pacifistický  a  duchovne založený vládca Gudea, za ktorého zaznamenalo umenie veľký rozkvet. Dal stavať chrámy a vyzdobil ich množstvom svojich sôch vytesaných z tvrdého čierneho kameňa dioritu. Sú pokryté nápismi.  Boli obnovení aj sumersko -lagašskí bohovia : osobný boh Gudeu Pán stromu pravdy - Ningišzida a Boh oživujúci polia - Ningirsu. Sochy majú podobu betylov (menhirov)  - zvisle postavených uctievaných kameňov - v ktorých postava splýva s podstavcom. Na dvoch hlinených valčekoch sa zachoval Gudeov hymnus na chrámové staviteľstvo. Poukazujú na spätosť vládcu s Ningirsuom, svojím mestským bohom, s Enlilom Mocným :

Keď nebo a zem rozhodovali o osudoch sveta,
Tu Lagaš v božskej sile hrdo hlavu k nebu zodvihol,
A Enlil vľúdne pozrel na Ningirsua:
„V tom našom meste všetko, čo sa patrí, skvele sa podarilo.“
Príliv sa zodvihol,
Enlilov príliv sa zdvihol,
Príliv sa zdvihol,
Zažiaril príboj, strach a bázeň budiaci,
Enlilov príboj, Tigris, sladkú vodu priniesol…

5.1.3  Starobabylonská ríša

Cliquez pour agrandir l'image

Semitskí kočovníci Amoriti si postupne zakladali osady na sumerskom území a  nechávali sa najímať ako sezónni pracovníci. V mnohých mestách sa postupne stali kráľmi. Sumerov postupne asimilovali. R. 1792 p.n.l. Amorita Chammurapi mesta Babylon (Irak, asi 90 km od Bagdadu pri rieke Eufrat) spojil mezopotámske mestské štáty a tak vzniká Starobabylonská ríša. Namiesto sumerčiny sa  používa akkadština, ale sumerčina ostáva kultovým jazykom (podobne ako v európskom stredoveku latinčina) a  sumerská kultúra a umenie ovplyvňuje i Amoritov.

Chammurapi vybudoval centralizovaný štátny aparát a vytvoril prvý právny kódex na svete: tieto zákony dal vytesať do stél po celom kráľovstve ( stély pri Súzach). Potom Babylóniu ovládli Kassiti (asi od roku 1594 p.n.l.. do 1155 p.n.l.), ktorých nakoniec porazil Elamský kráľ. Okolo roku 1155 p.n.l. moc v Babylone získala dynastia pochádzajúca z mesta Isinu - patril k nej aj kráľ  Nabukadnezar I.  ktorý porazil štát Elam. Zhruba po roku 1100 nastalo obdobie úpadku. V Babylónii sa postupne začali usadzovať kočovní Aramejci a najmä v Sýrii a Palestíne vytvárali drobné mestské štáty. Nakoniec sa celá  nížinná Mezopotámia úplne arameizovala.


5
.1.4 Asýrska ríša

V 9. stor. aramejské štáty pri Eufrate a v severnej Mezopotámii ovládli Asýrčania. V 9. a 8. stor. dobyli aj Sýriu, Palestínu a kraje na severozápade, severe a východe, čím vznikla prvá veľká  ríša v dejinách  Blízkeho  východu. Najväčší rozmach dosiahla, v 7. st. p.n.l., keď dobyla Egypt.

Kultúru a vzdelanosť dobytej Babylónie Asýrčania pokladali za základ svojej kultúry. Významné babylonské mestá si mohli ponechať svoje pôvodné výsady, niektorí asýrski králi sa nechali v Babylone formálne korunovať za babylonských kráľov. Babylončania sa však proti asýrskej nadvláde búrili a spájali sa pritom so štátom Elam. Assýrčania vzbúrencov často po veľkých skupinách presídľovali a  tak vzniklo multietnické osídlenie. Dorozumievacím jazykom bola aramejčina. Z asýrskych správcov provincií, ktorí od 10. st. p.n.l. nahrádzali domáce dynastie,  sa postupne stávali nezávislí vládcovia ohrozujúci centrálnu vládu, až kým ich moc neobmedzil kráľ Tiglatpilesar III. (8.st.p.n.l.), ktorý vytvoril personálnu úniu Novoasýrskej a Babylonskej ríše sa a dal sa v Babylone korunovať za kráľa menom Púlu. K vrcholu moci priviedla ríšu dynastia založená panovníkom Sargonom II., ktorý porazil vojská sýrsko-palestínsko-egyptskej koalície - udržal Sýriu a Palestínu v ríši, prenikol až k hraniciam Egypta, prinútil časť Cypru uznať asýrsku zvrchovanosť, v Anatólii si podmanil Frýgov (kráľ Midas) atď. Vybudoval nové hlavné mesto (717 – 706 p.n.l.) Dúr Šarrukín (Sargonova pevnosť, dnes Chorsábád) osídlené najmä presťahovanými vojnovými zajatcami. Aššurbanipal (bibl. Sardanapal 685 p.n.l. – 627/626 p.n.l.) patril tiež k sargonovskej dynastii. Bol mimoriadne vzdelaný, podporoval staviteľstvo a umenie. Vo svojom paláci v Ninive vybudoval významnú knižnicu s 22 tisícami tabuliek skopírovaných z babylonských archívov (okrem iných aj s Eposom o Gilgamešovi), ktorá je historickým hlavným prameňom sumerského a akkadského písomníctva.

Asýrske umenie je najnádhernejšie zo všetkých dovtedajších umení Prednej Ázie (Blízkeho východu). Asýrčania sú pokračovateľmi sumerskej a babylonskej kultúrnej tradície, v  ich umení sa odráža ich systém vlády (štátny despotizmus, v ktorom bol kráľ, opierajúci sa o vojsko, zástupcom boha na zemi), spoločenské usporiadanie, viera.

Asýrska architektúra bola tehlová, jednoliateho výzoru; z tehál boli aj klenby. Obrovské plochy palácových stien pokrýva ornament. Hlavné motívy sú hviezdicovité a  lupeňovité kvety, husto vedľa seba, prechádzajúce jeden do druhého. Sú prepletené a oblé orámovanie lupeňov je plastickejšie ako vnútorné pole s  hviezdicou. Okraje vypĺňajú egyptské ornamenty pripomínajúce lotosové kvety a púčiky granátovej jablone. Rastlinné formy sa striedajú v jednoduchom usporiadaní a nie sú poprepájané stonkami.

Pri výzdobe stavieb sa uplatnilo aj maliarstvo a sochárstvo. Maľby a reliéfy (najobľúbenejší je vlys) zobrazujú život na kráľovskom dvore, oslavujú vládcu (slávnostné sprievody, audiencie, poľovačky na kamzíky a levy). Predmety stojace na rôznych úrovniach sú dávané do radu pod seba ako riadky textu. Vypracovanie je detailné. Maliari a sochári, oslavujúci mužskú silu, vystihli stavbu ľudského tela - zobrazujú detailne svaly, kučery vlasov a brady, výšivku na odeve, zdobenie konských postrojov, kovové šperky. Chýbajú zobrazenia žien a detí, na rozdiel od zobrazovania zvierat a ich krásy (umierajúca levica, reliéf v Ninive z čias Assubanipala). Neuplatňoval sa tu kult mŕtvch a preto sa nestavajú monumentálne hrobky - monumentálna architektúra je zastúpená prepychovými palácmi a  chrámami (Sargonov palác v Chorsabade, Senacheribov palác v Ninive). Sargonov palác (nezachoval sa) stál na okraji mestského opevnenia na násype, na vysokých základoch. Mal vysoké múry. Stĺp mal hlavne dekoratívnu funkciu. K hlavnej bráne chránenej dvoma vežami s cimburím viedlo široké schodisko. Vchod strážili fantastické zvieratá s hlavami býkov, orlími krídlami a ľudskými bradatými hlavami. V interiéri sa nachádzal veľký presvetlený dvor;  masívne múry budov vnútri  však boli zahalené v polotme bez svetelného prechodu. Do trónnej siene sa muselo prechádzať množstvom miestností s mnohými dverami. Súčasťou paláca bol zikkurat.

An Assyrian winged bull.

5.1.5  Novobabylonská ríša

V dobe Novobabylonskej ríše ( 7. st. p.n.l. - 558 p.n.l., bibl. Kniha Danielova) sa Asýrska ríša zrútila. V bojoch s aramejsko-chaldejskými kmeňmi bol roku 689 p.n.l. totálne zničený Babylon (potom znova postavený). Najslávnejším vládcom týchto čias bol Nabukadnezar (Nabuchodonozor), člen druhej chaldejskej dynastie, Za jeho vlády Novobabylonská ríša dosiahla najväčší rozmach. Zvíťazil nad Egyptom v bitke pri Karchemiši, dobyl Judskú ríšu, zničil Jeruzalem a ovládol Feníciu. Babylon, kde staval monumentálne stavby, sa za jeho panovania stáva prvým mestom na svete a hlavným strediskom vzdelanosti. Nachádzali sa tam zikkuraty, paláce, arkádové visuté záhrady na terasách stupňovitých budov. Každá terasa bola o 5 metrov vyššie ako predchádzajúca. Dláždili ju 5,45 m dlhé a 1,35 m široké kamenné platne. Niektoré platne ešte zaliali asfaltom premiešaným s tŕstím, na dosky uložili dvojitú vrstvu pálených tehál a medzery medzi nimi vyplnili sadrou. Vrstva olova na tehlách izolovala od vlhka. Na nej bola trojmetrová vrstva zeme, na ktorej rástli aj vysoké stromy. Záhrady mali dômyselný systém zavlažovania. Pod nimi bola hlboká studňa, ktorá čerpala vodu z neďalekého Eufratu. Voda sa priviedla na najvyššiu terasu a odtiaľ sa rozlievala na ostatné. Záhrady dal Nabukadnezar II. postaviť pre svoju manželku Amytis, ale nazývajú sa Semiramidine, lebo podľa legendy mesto dala vystavať ona.

V Berlínskom múzeu sa nachádza zrekonštruovaná kubická Ištarina brána z  Ištarinho chrámu v Babylone. Ištar bola bohyňou lásky, plodnosti a vojny. Jej brána bola ôsmou bránou babylonského vnútorného mesta, postavená (6. st. p.n.l) zo zelenkavých, glazovaných tehál.  Múry sú zdobené rytmicky rozmiestnenými reliéfmi fantastických zvierat, najmä drakov a býkov. Zvieratá sú symbolmi bohov, ochrancov mesta: Marduk - drak, Ištar - lev, Adad - býk. Steny priechodu zdobia Ištarine symboly -  levy. Veže po stranách sú zakončené cimburím. Biblická babylonská veža mala na vrchole chrám zasvätený bohu Mardukovi. Zikkurat mal 7 stupňov ( posvätné číslo). K chrámu viedla Mardukova cesta obohnaná 7 m vysokými hradbami s reliéfmi levov a drakov s rohmi.

Mesto Babylon bolo členené v posvätnom pravom uhle. Niekoľkoposchodové domy mali obdĺžnikový pôdorys. Pozostávali z obytnej a hospodárskej časti s plochým stropom. Mali aj hygienické zariadenia. Uprostred bol dvor; tu sa sústreďoval život rodiny. Okná boli zvnútra - odtiaľto do domu prichádza vzduch a svetlo.

Okrem obytných domov stavali babylonci aj úžitkové stavby: vodné nádrže, akvadukty, mosty, kanál (400 km) spájajúci Eufrat a Tigris.

Babylon dragon relief

5.1.6  Peržania

Iránska plošina bola okolo roku 1500 p.n.l. osídlená indoeurópskymi kmeňmi, z ktorých najvýznamnejší boli Médi, obývajúci jej severozápadnú časť. Médska ríša vznikla na troskách Asýrskej ríše, keď Médi v 7.st. p.n.l. spolu  s  Babylončanmi dobyli Ninive. Na druhej strane rieky Tigris po zrútení panstva Asýrčanov (606 p.n.l.) vznikla Novobabylonská ríša.  Árijskí - indoeurópski Peržania, jazykovo príbuzní Médom, dlho žili pod ich nadvádou. V roku 550 p.n.l. nastúpil na perzský trón Kýros Veľký. Zvrhol médskych vládcov (549 p.n.l.), dobyl susedné kráľovstvá vrátane Babylónie (539 p.n.l.) a založil Perzskú ríšu, ktorá sa stala vedúcou silou Stredného východu a prevzala dedičstvo dovtedajšej kultúry Prednej Ázie. Babylon sa mu vzdal, keď si uctil jeho boha Marduka (brat Ištar, syn boha Slnka; boh zaklínania, múdrosti, liečiteľstva, určoval osudy, bol darcom svetla, stvoriteľ sveta, ľudí...). Kýros sa snažil byť benevolentným vládcom. Dovolil Židom odsťahovať sa z Babylonu do Palestíny.V Sumeri povolil ponechanie tamojšieho náboženstva, v Jeruzaleme zahájil prestavbu židovského chrámu.

Najväčším panovníkom Perzskej ríše bol Dareios, ktorý v roku 520 p.n.l. založil mesto Persepolis. Posunul hranice ríše až po rieku Indus. Zdokonalil štátnu správu. Vybudoval cesty, zaviedol jednotnú zlatú menu, vybudoval silnú armádu. Jeho synom bol Xerxés, ktorý sa pokúsil poraziť Grékov, ale bol zmetený vo veľkej námornej bitke pri Salamíne v roku 480 p.n.l. a v dvoch ďalších pozemných bitkách v roku 481. Jeho výbojmi končí obdobie snáh o rozšírenie hraníc Perzskej ríše. V bitkách medzi rokmi 334 p.n.l. a 331 p.n.l. porážajú  Peržanov a ovládnu ich územie Macedónci pod vedením Alexandra Veľkého. (Arabskými moslimami bola Perzia obsadená v roku 651 n.l.)

Oficiálne náboženstvo Peržanov bolo monoteistické učenie Zarathuštru (7st.p.n.l.), hlásajúce večný boj dobra so zlom (boh dobra Ahura Mazda resp. Ormuzd proti bohu zla Ahrimanovi). Človek má svojimi skutkami pomáhať bohu dobra- napokon dobro zvíťazí. S týmto učením súvisel kult ohňa, ako zdroja svetla a dobra a kult slnka (Mithra = boh Slnka).

Peržania boli veľmi umelecky nadaní. Ich umenie sa vyznačuje jemnou eleganciou. Počas výbojov v Prednej Ázii prevzali mnoho umeleckých podnetov : od Asýrčanov vlysovité reliéfy, od Egypťanov používanie stĺpov v architektúre, od Grékov zobrazovanie človeka. Postupne strácali umeleckú samostatnosť.

V perzskej architektúre bol hlavným stavebným typom palác. Paláce stavali na obrovských terasách. Boli v nich veľké sály štvoruholníkového pôdorysu - apadany - určené na slávnostné zhromaždenia. Sály boli na jednej strane otvorené, lemované vežami a celý vnútorný priestor vypĺňali aj 20 m vysoké stĺpy, ktorých bývalo aj do 100. Z výšky spod stropu  z hlavíc  stĺpov sa skláňali obrovské býky a kone.  Pre sochárstvo sú charakteristické basreliéfy podľa asýrskych vzorov. Častým motívom bol okrídlený lev s  rohami. Mal pružné, mäkko modelované telo so zvýrazneným svalstvom a bol zachytený v pohybe. Všetko živé z prírody  Peržania štylizovali a premieňali na lineárny ornament. Jeho základným prvkom bola špirála. Používali glazúrové kachle a techniku glazovania uplatňovali aj pri tvorbe bohatých dekoratívnych reliéfov.

Peržania vynikli v umeleckých remeslách : vo výrobe bronzových predmetov, zlatníctve, glyptike (rezby do drahých kameňov). Azda najznámejšie sú perzské koberce. V roku 1947 bol na Sibíri v hrobe skýtskeho princa objavený pravdepodobne najstarší existujúci výborne zachovaný ručne tkaný koberec Pazyryk. Bol utkaný v  Perzii okolo roku 500 p.n.l. s hustotou približne 360.000 uzlíkov na meter štvorcový.  Je veľký 283 x 200 cm. V strednom poli je sýto červený a má dva široké okraje : na jednom sú vyobrazené jelene a na druhom perzský jazdec. Pred objavením Pazyryku sa za najstarší považoval nezachovaný koberec perzského kráľa Chusrava I. (531 - 579 n. l.), ktorý je známy z kópií. Bol utkaný zo zlata, striebra a z hodvábu, ozdobený drahými kameňmi a mal kráľovi v zime pripomínať rozkvitnutú záhradu.

Na umenie starovekého Blízkeho východu nadviazalo umenie helénskej antiky a prostredníctvom Byzancie aj stredoveké európske umenie. Európu Peržania ovplyvnili tiež svojimi mýtmi a povesťami.

Perzské koberce


 

 

 



Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se