« Úvod | BALADA O DREVE »

DRP 5. 2

5.2  UMENIE A KULTÚRA ĎALŠÍCH ORIENTÁLNYCH NÁRODOV



5.2.1 Chetiti

 V 17. storočí p.n.l. sa na náhornej plošine v Anatólii v strede Turecka usadili kmene Chetitov, ktoré sa postupne zjednotili do jednej ríše s hlavným mestom Chattušaš na severovýchode Strednej Anatólie. Chetiti viedli dobyvačné vojny. Vďaka vyspelej technológii výroby bronzových a železných zbraní boli temer neporaziteľní. Strážili si tajomstvo výroby železa, ktoré bolo pre nich aj výhodným obchodným artiklom. Mali svoje pôvodné hieroglyfické písmo, ktoré vynašli nezávisle od Egypťanov a ponechali si ho, aj keď z Mezopotámie prevzali klinové písmo a prispôsobili ho svojmu jazyku. (Toto písmo na hlinených tabuľkách rozlúštil v roku 1915 B. Hrozný.)

Chetiti a Egypťania uzavreli najstaršiu dochovanú medzinárodnú zmluvu v dejinách. Stalo sa to po tom,  keď bitka pri najväčšej chetitskej pevnosti Kadeš medzi Ramessom II. a Muvatallišom skončila nerozhodne. Ramesse II. s Muvatallišovým nástupcom uzavrel ,,zmluvu o večnom mieri a priateľstve" a oženil sa s jeho dcérou.

Chetitská civilizácia bola sústredená okolo kráľa s neobmedzenou mocou, ktorý sa nechal titulovať Ja, Slnko a reprezentoval na zemi boha búrky Tešuba. Bol aj najvyšším vojenským velieľom a sudcom. Chetiti uctievali veľké množstvo  bohov (slnka, búrok, vojny, podsvetia)  a  aj mŕtvych predkov. Mŕtvemu panovníkovi sa v podobe sochy klaňali v chráme. Okolo roku 1200 p.n.l. sa chetitská šľachta vzbúrila proti absolutistickému panovníkovi. Hlavné mesto bolo vypálené a opustené. Na mieste bývalej mocnej ríše ešte niekoľko storočí pokračovala kultúra tejto civilizácie v novochetitských kráľovstvách a kniežatstvách, na ktoré sa rozdelila. Oslabená krajina potom podľahla vpádom morských národov.

Na chetitské umenie vplývali Sumeri a Babylončania a Chetiti zas boli učiteľmi Asýrčanov a  Grékov. Stavali mestá a paláce z  kameňa, dreva a tehly. Ich charakteristickým stavebným prvkom bol drevený stĺp na kamennej pätke. Mestá boli rozdelené na opevnené štvrte a v ich strede bol tehlový palác na terase prístupnej po schodišti alebo rampe.Mestské brány sa zatvárali zvonka aj zvnútra. Múry zdobili ochranné reliéfy zvierat - bohov podľa babylonského vzoru.  Z ich architektúry je známa Levia brána a chrám z Chatušaše a Levia brána pri dedine Aladža Hüjük s bohatou sochárskou výzdobou. V skalnej svätyni Yazilikaya sa zachovali reliéfy. Z umelecko - remeselných výrobkov sa našli slonovinové figúrky, zoomorfná a glazovaná keramika a pečatidlá.

Po Chetitoch prišli do Malej Ázie okolo roku 1200 p.n.l.  Frýgovia ( mýtický kráľ Midas) a Lýdovia. Lýdovia boli obchodníci a vynašli kovové peniaze. Najstaršie boli z elektrónu - zmesi zlata a striebra. Prvé zlaté peniaze razil kráľ Lýdskej ríše Kroisos. Od Lýdov razenie mincí prevzali Gréci a ostatní Európania. Okrem toho Lýdovia vedeli vynikajúco farbiť látky,mali na vysokej úrovni výrobu zbraní a šperkov.

Chetitská bohyňa Slnka


5.2.2 Feničania

Slovo Foiníkia - Fenícia pochádza z gréckeho slova ,,červenohnedý“. Pomenovanie krajiny je odvodené od opálenej kože obyvateľov jednej z v staroveku najvyspelejších častí Stredomoria. Nebolo to celistvé územie, ale pozostávalo z mestských štátov. Feničania žijúci na východnom pobreží Stredozemného mora boli Semiti, jazykovo patriaci ku Kanaáncom. Okolo roku 2000 p.n.l. sa usadili na pobreží Libanonu. Boli priekopníkmi kultúry a  umenia na území Sýrie a Palestíny. Založili mestá (mestské štáty) Ugarit, Alalach, Sidon, Hazor, Tyros, Biblos, Bérytos (Bejrút). Ich prístavy boli strediskami obchodu a remesiel. Vo vnútrozemí Fenície boli poľnohospodárske centrá.

Feničania boli výborní moreplavci. Plavili sa do severnej Afriky, na Pyrenejský, Apeninský poloostrov, do Grécka, ba až do Británie, kde hľadali cín. Zakladali obchodné stanice - kolónie po celom Stredomorí. Najvýznamnejšou z nich bolo mesto Kartágo založené v druhej pol. 9. st. p.n.l.. Obchodovali s Egypťanmi a s Egejcami. V 15. - 13. st. podľahli Egyptu, v 8. st. Asýrii a Babylonu. Od roku 539 p.n.l. podliehali Perzii. V roku 332 p.n.l. ich mesto Tyros dobyl Alexander Veľký.

Sami osobité umenie nevytvorili, ale boli známymi staviteľmi - vybudovali a vyzdobili aj Šalamúnov chrám v  Jeruzaleme (10. st. p.n.l.). Gréci ich pokladali za národ vynálezcov a  prevzali od nich mnohé výdobytky kultúry, techniky, ako aj umelecké podnety, ktoré si Feničania osvojili od iných národov Blízkeho východu. Vďaka obchodným kontaktom získali poznatky a zručnosti v spracovaní kovov, vo výrobe a farbení textilu, tvarovaní skla a keramiky, emailérstve, a boli tiež známi spracovaním vzácneho dreva a stavbou lodí. Vynašli purpurové farbivo (vyrábali ho z morských mäkkýšov) a volútovú hlavicu stĺpov, ktorá sa stala vzorom iónskej.

Okolo roku 1000 p.n.l. Feničania vytvorili písmo. Jeho historický význam spočíva v tom, že zaznamenávalo zvukovú podobu konkrétneho slova. Táto prvá fonetická abeceda obsahovala 22 spoluhláskových znakov (samohlásky čítajúci dopĺňal podľa zmyslu textu). Tento systém ostal v arabčine aj hebrejčine. Fénické písmo sa stalo základom gréckeho hláskového písma a sprostredkovane cez Etruskov latinky, ktorá sa potom prispôsobila európskym jazykom.


Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se