« Úvod | BALADA O DREVE »

DRP 6

6 UMENIE STAROVEKÉHO EGYPTA

Staroveký Egypt na severovýchode Afriky sa oddávna pokladal za kolísku civilizácie, vzdelanosti a kultúry.

http://www.afra.sk/upload/img/let_280_foto2__n_Nefertiti_bust.jpeg 


 




Periodiácia dejín Egypta :


  •  Predhistorická doba  6000 p.n.l.

súvislé osídlenie v údolí rieky Níl, územie je rozdelené na samostatné územia - nómy,  Egypťania uctievajú kult matky, ich náboženstvo má znaky fetišizmu (uctievanie miestnych rastlín, zvierat), od 5000 - 4000 p.n.l. - neolit, od 4000 - 3000 p.n.l. medená doba, v Hornom Egypte žili kočovníci, v Dolnom roľníci; umelecké prejavy :  geometrický ornament


  •  Archaické obdobie 3000 - 2700 p.n.l.

zjednotenie Egypta - kočovníci si podmanili roľníkov, vládcom sa stal vládca z Horného Egypta Meni ( 3400 p.n.l. - nástup prvej dynastie), uctievanie nebies, hlavne Slnka (Amon, Ré), umelecké prejavy : bridlicové tabuľky v tvare tučných zvierat (korytnačky, ryby, hrochy a i.), vrcholné rezby zo slonoviny, objavujú sa prvé písomné znaky na pamätníkoch ; najprv obrázkové písmo - hieroglyfy a potom písmo, ktoré sa rozčlenilo na a/ hieratické ( kňažské ) a b/ démotické ( zjednodušené, ľudové, na bežné účely)


  •  Stará ríša 2650 - 2189 p.n.l. (obdobie 3. až  6. dynastie )

hlavným mestom bol Memfis (gr. slovo) v delte Nílu v Dolnom Egypte (Inebu-hedž alebo Hut-ka-Ptah), v ,,Kraji Bielych múrov;“  nastáva rozmach kultúry a dochádza k vojenskej expanzii; umelecké prejavy  :  vládcovia si stavajú najprv mastaby (hrob v tvare lavice, arab.) a potom pyramídy : Džóserova v Sakkáre ( + Veľká sfinga v Gíze), Snofrevova v Dašare, Cheopsova, Menkeureova a Chufreova v Gíze. Za 5. dynastie sa stavajú otvorené chrámy Slnka


  • 1.       medziobdobie 2189 - 2040 p.n.l.

obdobie vojen, Egypt sa rozpadá na 2 časti a na samosprávne župy, nastávajú zmätky a úpadok; umelecké prejavy :  v Dolnom Egypte ( Heliopolis) z tohto obdobia pochádza najstarší zachovaný obelisk, k pamiatkam z tohto obdobia patria hroby župných kniežat (Baní Hasan), objavujú sa prvé kockovité sedačky a Hátorine stĺpy, stavajú sa posledné pyramídy, z tohto obdobia pochádza chrám Amenemhéta  III.


  •  Stredná ríša 2040 - 1658 p.n.l.

zjednotenie Egypta (panovník z Téb, z Horného Egypta Mentuhotep), hlavným mestom sú Téby (Véset) medzi Karnakom a Luxorom v Hornom Egypte, nastáva hospodársky vzostup a expanzia, prevažuje nová viera súvisiaca s bohom Usírom (boh ktorý umiera a zase ožíva)


  • 2.       medziobdobie 1790 - 1550 p.n.l.

úpadok kráľovskej moci, zmätk, otrocké vzbury, vpád Hyksov z Prednej Ázie (vládcov pastierov), na konci medziobdobia Egypt znovuzískava samostatnosť; umelecké prejavy : posledné kráľovské hroby v tvare pyramíd (17. dynastia)


  •  Nová ríša 1550 - 1080/90  p.n.l.

je to obdobie (až po 20. dynastiu) najväčšieho rozkvetu Egypta (vládcovia : Amenhotep III., kráľovná Hatšepsut, Tutmos I., Tutmos III., Amenhotep IV. - Achnaton, Sethi, Tutanchamón, Ramses II.; umelecké prejavy : Amonov chrám v Tébach,  Hatšepsutin zádušný chrám v Del-Al- Bahar, Memnónove kolosy ( sediace sochy Amenofisa III.) zádušný chrám Setha I. (200 km od Luxoru, Abydos), skalný chrám v Abu Simbel,  veľkolepé chrámy v Tébach, Abýdose, Abu - Simbel a i. Osobitné miesto má tzv. amarnské obdobie, keď faraón Achnaton postavil nové hlavné mesto Amarna - mesto bolo zrovnané so zemou, ale v dobách jeho existencie sa vyznačovalo vraj nádherou a množstvom umeleckých výtvorov.


  •  Prechod k neskorému obdobiu 1070 - 663 p.n.l.

umelecké prejavy : časté zobrazenia postáv nesúcich loď - naos, vrcholne realistické sochy ( 25. dynastia)


  •  Neskorá doba 1090 - 332 p.n.l.

veľkňaz Hrihor zosadil Ramsesa - vznik Božieho Amonovho štátu, v ktorom vládli velkňazi, nástup cudzej nadvlády ( Lýbijci, Núbijci, Asýrčania, Peržania); umelecké prejavy : tzv. serapeum Psametika I. v Sakáre, stavba Appidových hrobov


  •  Helenistická doba 332 p.n.l. - 32 n.l.

Do Egypta vtiahol Alexander Veľký, vítaný ako syn Amona - osloboditeľ, vlády sa zmocňuje jeho vojvodca Ptolemaios


  •  Rímska doba 30 - 390 n.l.

Egypt je obilnicou Ríma, strediskom obchodu a kultúry, v roku 391 je pri zemetrasení zničená Alexandrijská knižnica, Caesar na trón dosadil Kleopatru z dynastie Prolemaiovcov


  •  Byzantská doba 395 - 640 n.l.

východná časť rozdeleného Egypta patrí Byzantíncom, na západe vládnu Peržania, nastáva hospodársky úpadok


  •  Arabi dobyli Egypt v roku 638 n.l.

 

Charakteristika spoločnosti a kultúry Egypta:

 V Egypte bola otrokárska spoločnosť. Otroci sa grupovali zo zajatcov. Na stavbe pyramíd sa nepodieľali otroci, ako sa predpokladalo, ale slobodní obyvatelia, remeselníci a roľníci, usadení v okolí pyramíd, ktorých stavba trvala mnoho rokov. Egypťania sa chovali liberálne k cudzincom, boli nábožensky tolerantní. Vládca (kráľ - faraón) vládol neobmedzene, bol pokladaný za božieho syna, vtelenie boha a bol uctievaný ako boh. Krajinu riadil pomocou administratívno - byrokratického aparátu, ktorý najprv zastupovali kmeňoví  a rodoví náčelníci, neskôr vznikla vrstva platených profesionálnych úradníkov. Významné postavenie mali kňazi, ktorí tlmočili vôľu bohov. Mali monopol na ideológiu, ovládali písmo a vedy - chrámy boli centrá vzdelanosti aj umenia. Egypťania rozvíjali praktické vedy  potrebné pri stavbe pyramíd, pre zvyklosti súvisiace s ich kultom : matematika, astronómia, chémia, lekárske vedy. Liečili čarovaním aj liekmi z bylín. Liečivú moc mal aj posvätný skarabeus. Ich náboženstvo bolo polyteistické, smerovalo k monoteizmu - hlavný boh bol boh Slnka, ktorý mal rôzne mená, najčastejšie Amon, Ré, Amon - Ré, Ré - Horachté. Nieslo znaky animizmu, totemizmu a fetišizmu. Okrem kultu Slnka uctievali aj matku a mŕtvych. Verili v posmrtný život a v prevteľovanie, v magické spojenie tela a duše (Ka). Z toho vyplývalo balzamovanie a sústredenie sa na stavanie hrobovej architektúry. Potreba dvojníkov Ka podnietila rozvoj realistického sochárstva.


http://thumbs.dreamstime.com/thumblarge_262/1209134950T3WzBg.jpg

 Umenie :


 

Architektúra:

Náboženstvo Egypťanov vytváralo predpoklady pre vznik veľkolepej monumentálnej architektúry. Mali dostatok kameňa (žula, čadič, pieskovec). Hlavnými princípmi ich architektúry bolo ukladanie stavebných článkov na seba, základom bola pravouhlá sústava architrávu a podpory - vertikálnych pilierov a stĺpov. Stĺpy boli monolitické - vytesané z jedného kusa kameňa alebo aj členené na pätku, driek a hlavicu. Ich driek mal štvorcový, kruhový alebo polygonálny pôdorys, niekedy boli kanelované (žliabkované), mali pripomínať stvoly rastlín v súlade s hlavicou, ktorá mala tvar kvetu papyrusu, lotosu, palmy, niekedy hlavu bohyne Hátor.

Najznámejšie typy monumentálnej architektúry v Egypte sú mastaby, pyramídy a chrámy. Mastaba je najstarší typ egyptskej kamennej hrobky. Má tvar zrezaného ihlanu a obdĺžnikový pôdorys. Pod zemou je pohrebná komora a kultové priestory zasvätené bohu podsvetia Usírovi. Tam prebýva dvojník zosnulého, Ka, ktorý sa  môže vrátiť do tela, len ak sa zachová jeho podoba. V hroboch je vždy bohatá výbava. V mastabách pochovávali významných a bohatých ľudí. Najstaršia mastaba je mastaba Meniho, faraóna a zakladateľa prvej dynastie.

Najznámejšie pyramídy na svete ležia v Egypte. Ich údajné staršie obdoby v Bosne sú len podvrh.

Druhý typ hrobovej architektúry je stupňovitá pyramída na štvorcovom pôdoryse (Džóserova, staviteľ Imhotep).  Je zložená zo 7 zmenšujúcich sa mastáb. Po  stupňoch mala duša vystúpiť k nebu. Prechod ku klasickej pyramíde tvorí lomená pyramída. Prvá klasická pravidelná pyramída v tvare ihlanu je Snofrevova. Má štvorcovú základňu a nazývajú ju aj ,,červená“, lebo bola obložená červenou žulou. Najväčšia pyramída je Cheopsova pri Gíze v dolnom Egypte; hovoria jej aj ,,Veľká“. Merala 146, 6 m, dnes je nižšia, lebo má odlomený vrchol - len 148 m. Druhá najväčšia je Chefrénova (Chafrénova resp. Raachevova) pyramída v Gíze z 26. st. p.n.l. Tretia najvýznamnejšia je pyramída faraóna Menkaurého v Gíze.

V pyramídach prevláda hmota nad priestorom, Hrany základne pyramídy smerujú k svetovým stranám. V strede pyramídy je pohrebná komora s múmiou v sarkofágu.

 Neskôr pyramídy nahradili skalné hrobky v Hormom Egypte, naproti Tébam, v Údolí kráľov a v Údolí kráľovien. Tu sa v období Novej ríše tesali do stien skalnej rokliny.

Egyptské chrámy boli sídla božstva (slnečné), alebo slúžili kultu mŕtvych (pohrebné, t.j. zádušné). Prvé chrámy bolo stavané pre poctu bohom, bohu Slnka, miestnym božstvám. Boh Vésetu (Téb) bol Amon a stal sa hlavným bohom Egypta. Bol zobrazovaný v ľudskej podobe s vysokou korunou s dvoma perami.

K najstarším chrámom patrí zádušný chrám pred Chefreovou pyramídou v Gíze. Pôsobí monolitne, ako vytesaný z jedného kusa skaly. Má vnútri malý priestor v tvare T, podpory a bremená sa rytmicky striedajú. Najstaršie egyptské chrámy susedia s hrobkami. Až v Novej ríši sa chrámy stavali oddelene od hrobiek. Sú veľkolepé (napr. Veľký Amonov chrám v Karnaku  z 2. tisícročia p.n.l., terasovitý chrám kráľovnej Hatšepsut v Der El Bahrí alebo chrám vytesaný do skaly v Abú Simbel.) Podoba chrámu súvisela s jeho funkciou. Staval sa po celé generácie. Chrámy na oslavu faraóna mali pôdorys kráľovského paláca a vchod strážili 4 kolosy - monumentálne sediace alebo stojace sochy faraóna. Iný typ chrámu mal kozmický význam a mal byť obrazom sveta, jeho usporiadania, kde stĺpy symbolizovali les, strop značil oblohu so vznášajúcimi sa vtákmi a zlatými hviezdami a svätyňa bola kópiou člna, naosu, v ktorom sa boh Ré, Ra denne preváža po oblohe. Posledný lúč slnka vždy zasiahol aj cez bariéru stĺpov svätyňu. Do chrámu smerovali za spevu chválospevov slávnostné sprievody prenášajúce božstvo z Karnaku do Luxoru.

Architektonické prvky chrámu :


http://www.redbrick.dcu.ie/~melmoth/photos/Egypt/eHatseput.jpg


  •  Alej sfíng (ležiacich levov s hlavou faraóna, baranov so zlatými rohmi, ktoré boli znakom Amóna)
  • Veľké obelisky, vysoké zašpicatené stĺpy - symboly snečného lúča
  • Dva pylóny a štyri kolosy (pylóny boli vežovité stĺpy, ktoré tvorili takmer nepreniknuteľný múr, medzi nimi bol veľkolepo umelecky zdobený portál - vchod do chrámu, na priečelí pylónov boli umiestnené obrovské sochy faraónov)
  • Nádvorie chrámu (štvoruholníkový dvor, ktorý bol obklopený peristylom - stĺpovou chodbou, niekedy bol peristyl v strede presvetleného dvora; sem ešte smel ľud, ďalej nepokračoval)
  • Stĺpová sieň (mala strechu na vysokých stĺpoch a v strede na nižších stĺpoch, po stranách boli stĺpy veľmi mohutné, takže potláčali voľný priestor; slnko prenikalo medzerou medzi nerovnako vysokými strechami; sem smeli už len kňazi)
  • Svätyňa (bola  temná / tma symbolizovala tajomstvo/, so sochou boha; sem smeli len najvyšší kňazi)

Okrem hrobovej a náboženskej architektúry Egypťania stavali aj svetské stavby: paláce, mestské a vidiecke domy, hospodárske stavby. Egyptský dom mal hospodársku, reprezentatívnu aj súkromnú časť, resp. aj úradnú. Stavalo sa z nevypálenej tehly. Dedinský dom mával záhradu s umelým jazerom. V Strednej ríši centrálnou časťou domu bola veľká prijímacia sála so stropom na stĺpoch a okolo sály boli miestnosti prepojené chodbami. Dom mal často portikus - stĺpovú chodbu pred vstupom do budovy, resp. krytú stĺpovú halu pred plnou stenou. Mestské domy boli aj viacposchodové, pričom na prízemí bývali dielne, sklady, na  prvom poschodí obydlie rodiny a na druhom hosťovské priestory. Dom bol osvetlený cez zamrežované okná, v noci sa používali olejové lampičky.

 

Sochárstvo :

Základné znaky egyptského sochárstva a maliarstva :


  • Zákon frontálneho zobrazovania  (bez perspektívnej skratky, hlava, nohy , ruky zobrazené z profilu, trup spredu)
  • Hieratická perspektíva (veľkosť postavy podľa spoločenského významu)
  • Geometrické tvary  (siluety redukované na 2 naznačené trojuholníky)
  • Pohyb dopredu v rade, sprievode (radenie výjavov za sebou v rytmickcých pásoch pokrývajúcich celé steny)
  • Spájanie nadhľadu a bočného pohľadu pri prenášaní trojrozmerných telies na plochu
  • Hlavná tematika : výjavy zo života mŕtveho, napr. práca, poľovačka, rodina, sluhovia, majetok, cesta do záhrobia

 Od Strednej ríše sa rozšírilo epické umenie so zobrazovaním ucelených skupín, napr. rodín - toto umenie  podrobne zobrazuje všedný život v Egypte. V Amarnskom období, za čias Achnatona a Nefertiti sa objavuje niekoľko zvláštností: napr. Nefertiti je zobrazená aj na bojovom voze a s prednoženou nohou (značiacou aktivitu), čo bolo dovtedy pri zobrazovaní žien nemysliteľné. Reliéfy a sochy z tohto obdobia sú veľmi živé, zachytávajú individuálne vlastnosti a psychológiu tých, ktorých zobrazujú. Oči nemajú dolné viečka a pohľady tak pôsobia zahmlene. Na sochu sa používajú súčasne rôzne materiály napr. drevo , sadra, pozlátené plátno, roztavené sklo. Nefertitina vápencová busta má aj parochňu. Po smrti Achnatona sa sochárstvo vrátilo od živých tvarov ku kubickej podobe sôch. 

Druhy :

a/ monumentálne, súvisiace s architektúrou ( kolosy na pylónoch...)

b/monumentálne, voľné (sochy sediacich faraónov v chrámoch)

c/ drobné interiérové sochárstvo ( sošky služobníkov v hrobových komorách)

Sochárske odvetvia : 

a/ 3 - rozmerné sochy

- skulptúra - glyptický postup, t.j. odoberanie hmoty : kamnárstvo, rezbárstvo

-plastika - plastická metóda, t.j. pridávanie hmoty : keramika, kovolejársvo

b/reliéf  (reliéfy pripomínali písmo, mali blízko k maliarstvu, boli polychrómované, so živými figúrami)

2 druhy reliéfu :

- zapustený, glyptický reliéf (,,egyptský“)

- basreliéf (nízky) 

Kult mŕtvych spôsobil, že sochári sa snažili o realistické zobrazenie človeka a aby jeho podobu uchovali, používali odolný materiál. Z toho vyplýva aj obľuba sochy v tvare kocky (nerozbitnosť). Aj do hrobov sa dávali kamenné hlavy s podobou mŕtveho, ak by hlava múmie podľahla skaze. Základom realistického portrétneho umenia boli asi posmrtné masky (socha pisára zo Starej ríše, dnes v Louvre, mimoriadne realistické sošky úradníkov, služobníkov, patriacich v hrobe k výbave Ka).

     

                             http://www.eucebnice.cz/literatura/egypt/egypt_pisar.jpg

Maliarstvo :

V chrámoch, palácoch, hrobkách sa uplatňovali nástenné maľby. Keďže zachytávajú všetky stránky života, sú aj významnými historickými dokumentami. Život faraóna je zobrazovaný podľa presných predpísaných pravidiel, ktoré majú symbolický a magický význam; na výjavoch z jeho života je zachytená aj stavba jeho pyramídy, hrobky, pohrebný sprievod. Poľovačka na zver v močiari napr. symbolizuje zrodenie faraóna do nového života. Egyptský ornament bol kombináciou geometrických prvkov s kvetinovými a rastlinnými motívmi. Ich ornament sa stal základom pre grécky ornament aj všetky ďalšie ornamentiky.

 Forma maliarstva :

V maliarstve je typická obrysová kresba, farba len koloruje kontúru, ale od Strednej ríše sa uplatňuje farebná škvrna. Figúry sú komponované do vodorovných pásov, pričom dolná línia je základnou postavy. Muži sú zobrazení s vysunutou nohou. Technika maľby spočíva v nanášaní na omietku z nílskeho bahna a posekanej trstiny a na biely vápenný podklad.Maľovalo sa temperou, pričom spájadlom bola arabská guma a vaječný bielok. V Novej ríši sa používa enkaustika - maľba horúcim voskom. Farby sú jasné a majú symbolický význam : biela - svetlo, žltá - večnosť, červená -život a pod. Svetložltá je farba žien, tmavšia, hnedá a oranžová je farba mužov.


Úžitkové umenie :

Umelci a remeselníci boli označovaní hieroglyfom zobrazujúcim vtáka a kameň. Umelca - remeselníka ochraňoval faraón, pracoval na objednávku za mzdu v naturáliách. Faraóni mali osobných umelcov - remeselníkov a často mali k nim blízky vzťah, najmä k sochárom. Aj medzi remeselníkmi bola prísna hierarchia. Na čele sochárov bol hlavný sochár. Pri dvore faraóna boli zriaďované umelecké dielne. Na ich mieste vznikali potom ateliéry, vedené jednotlivými umelcami a dotované štátom. Umelecké remeslá mali za cieľ hlavne vyzdobovať hroby.

 V Egypte sa rozvíjalo viac druhov umeleckých remesiel.

Stolári vyrábali už všetky aj dnes známe základné druhy nábytku. Najstarší nábytok bol truhlica. Jeho steny boli maľované alebo aj vykladané zlatom, slonovinou, drahokamami (inkrustácia), alebo zdobené vkladaním inofarebného dreva do dreva (intarzia). Pri výrobe nábytku používali aj kožu.

Egypťania mali vyspelú keramiku. Vyrábali rôzne typy váz na hrnčiarskom kruhu a zdobili ich farebnou glazúrou najmä modrozelenej farby. Poznali výrobu skla (ale nie fúkané). Výrobky z nepriehľadného skla pochádzajú už spred 4500 rokov. Sklenené poháre vyrábali tak, že sklenú hmotu navíjali na pieskovú formu. Sklo potom zdobili rytím a maľovaním. Vyrábali aj sklenené šperky, ktoré boli drahšie ako drahé kamene.

kovov používali najmä meď. Vyrábali z nej nádoby, ale aj majstrovsky odlievané bronzové sochy a sošky. Vytvárali  tiež krásne šperky - prstene, pečatidlá, zlaté náhrdelníky, náramky. Používali taušovanie - techniku, pri ktorej sa vkladá kov do kovu, emailu - oblievania sklenou hmotou, filigránu  - zlatotepeckú techniku, ktorá spočíva v tom, že sa hladké, zrnité a rôzne spletené zlaté a strieborné drôty priletujú  v ozdobných vzorkách na kovový podklad pokrytý zlatými granulami. Obľúbené boli šnúry z koralov a obrúčky, ktoré sa nosili nad členkami.  Nosili aj amulety chrániace pred zlými duchmi. Šperkami sa zdobili ženy aj muži.

textilnej výrobe mal veľký význam vynález krosien, ktoré umožnili tkať veľké kusy látok (aj 1,5 m x 18 m). Odev Egypťanov bol voľný a vzdušný - ľud si obliekal bavlnenú zásteru, vznešení zásterku z drahých materiálov a tiež košeľu bez rukávov. Bohatí nosili aj dekoratívne vesty, ktoré sa vyvinuli zo šálu.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se