« Úvod | TAKÁ NOVEMBROVÁ »

DRP 7. 2

7. 2  KULTÚRA A UMENIE ANTICKÉHO GRÉCKA

Ancient greek temple in Agrigento


7. 2. 1 Charakteristika a periodizácia gréckej antiky

Gréci (Heléni) v dobe prvej gréckej kolonizácie obsadili sever Balkánskeho poloostrova, stredné Grécko, Peloponéz, založili mestá v Malej Ázii, počas druhej kolonizácie ( 800 p.n.l.) sa sťahovali na západ - do južnej Itálie, na Sicíliu, k Adriatickému moru a nakoniec k Čiernemu moru. Zakladali malé mestské štáty, ktoré sa nikdy nespojili aj pre členitý terén krajiny. Najkultúrnejší boli Iónoviav Malej Ázii, ktorí preberali kultúru z Východu a sprostredkovali jej podnety ostatným helénom. Z pôvodne pastierov sa postupne stali námorníci, obchodníci, remeselníci. Žili v otrokárskej spoločnosti, kde sa otrokmi stávali aj zadĺžení roľníci. K ich najvyspelejším sídlam patrili Atény (Iiónovia, zrod demokracie, vznik ústavy) a významné postavenie získala aj Sparta (Dórovia, vojenská demokracia). Boli polyteisti.  Ako Indoeurópania si ctili prírodné sily, nad ktorými stál boh nebies - Zeus. Ich náboženstvo sa od animizmu, totemizmu, fetišizmu vyvinulo k vyšším formám - bolo antropomorfné, bohovia, sidliaci na hore Olymp, konali ako ľudia a  Gréci o nich vytvorili množstvo bájí - mýtov, ktoré boli neskôr, vďaka Homérovi a Hesiodovi zachytené aj v písomnej podobe ( 8. st.p.n.l.). Kňazi u nich nezohrávali významnú úlohu; dôležití boli básnici ( Homér: ,,Illias“ a ,,Odysea“) Bohyňa múdrosti, vojny a umenia bola Athéna, Afrodita predstavovala krásu a Apolón hudbu, poéziu veštbu a jasnovidectvo. Viedol zbor 9 múz a sídlil na Parnase pri Delfách. Boh ohňa, remesiel a sochárstva bol Hefaistos.

 Periodizácia gréckeho umenia:

Predhistorické obdobie 10. - 9. storočie p.n.l.

Archaické obdobie 8. - 6. storočie p.n.l.

Klasické obdobie 5. - 4. storočie p.n.l.

Obdobie helenizmu 3. - 1. storočie p.n.l.


Všeobecná charakteristika gréckeho umenia :

 Pojem techné = remeslo, umenie; tvoria spolu jednotu. V niektorých gréckych obciach sa remeslo  resp. umenie pokladá za menejcennú fyzickú prácu, za ponižujúcu činnosť, nehodnú slobodného človeka alebo aristokrata, v iných, napr. v Aténach,  v Korinte si umenie vážia a remeslu sa nevenujú len výhradne otroci.

 Znaky gréckeho umenia :

Preberanie podnetov z Východu ( Egypt, Mezopotámia, Malá Ázia, Kréta )

Humanizmus  ( ideálom  nie je boh, panovník ako syn boha, ale človek, usilujúci sa ovládnuť prírodu; v Grécku vzniká filozofia a v jej rámci základy vied )

Kalokagatia ( grécky ideál človeka, ktorý sa však vzťahoval len na slobodných, harmonická krása tela a duše; grécke umenie vytvára ideál zdravého, silného, sebavedomého človeka - héroa, ktorý je dokonalejší, než skutoční ľudia, nepozná súcit so slabými a utláčanými, nevidí krásu aj v škaredoti, ako moderné umenie, škaredé = smiešne)

Antropomorfizmus (snaha dávať veciam vlastnosti a podobu človeka, čo sa odráža aj v gréckej mytológii, kde nesmrteľní bohovia nie sú zbožštené zvieratá ako na Východe, kde prežíval totemizmus,  ale sú ako keby ľuďmi so zveličenými vlastnosťami; ľudská postava je východiskom gréckeho výtvarného umenia, jeho hlavný motív, ľudská miera sa uplatňuje aj v architektúre - je primeraná človeku a nie bohom, na rozdiel od Egypta alebo Mezopotámie)

Klasickosť, dokonalosť (táto črta gréckeho umenia je založená na jednote obsahu a formy, zmyslového a rozumového poznania; obsahom gréckeho umenia je mytológia a skutočný život / mimesis = napodobňovanie skutočnosti /;hľadá sa symetria, harmónia, proporcionálnosť, poriadok sveta tak vo filozofii, ako aj v umení). Grécke umenie sa stalo estetickou normou v ďalšom vývoji európskeho umenia)

7. 2. 2 Charakteristika druhov výtvarného umenia

7. 2. 2. 1  Architektúra

Hlavným typom architektúry sú chrámy. Na vyvýšených miestach nad mestami (akropola) boli vystavané chrámové komplexy. Chrám bol príbytok boha a bol postavený ako dom. Bola v ňom umiestnená socha boha, ktorému bol zasvätený. Veriaci sa zhromažďovali pri oltári pred chrámom. Okrem chrámov Gréci stavali divadlá, štadióny, mauzóleá, mestá s trhoviskom na námestí (agora) a tieňovými stĺporadiami (kolonádami). V predhistorickom období sa vzorom gréckeho chrámu stal megaron. V archaickom období sa vyhranili hlavné typy gréckeho chrámu a dva stavebné slohy: dórsky a iónsky. Stavalo sa z dreva a asi od roku 600 p.n.l. z kameňa. V klasickom období vznikol korintský sloh (okolo 400 p.n.l.), ale do helenistického obdobia sa používal len v interiéroch. Za Perikla nastal v Aténach najväčší rozkvet umenia. V 5.- 4. st. p.n.l. sa zakladajú nové mestá a vznikajú prvé kamenné divadlá, amfiteátre, stavané v prírodnom teréne, v tvare kotla. V helenistickom období je grécke umenie ovplyvňované orientálnymi podnetmi, nastal rozvoj urbanizmzu (Alexandria v Afrike, Pegamon, Antiochia v M. Ázii, Heliopolis v Sýrii a pod.).

 Charakteristika gréckych stavebných slohov :

Dórsky sloh je najstarší, hovorí sa mu aj ,,mužský“, lebo bol masívny a strohý.  Rozvíjal sa asi od 1100 p.n.l. na Peloponézskom poloostrove, potom sa dostal aj do kolónií. Od iónskeho sa líšil o.i. trámovím, stĺpmi a štítmi. Trámovie sa skladá z troch častí : architráv, vlys a rímsa; rímsa ( karniža) T.J. horná časť trámovia výrazne vyčnieva. Stredná časť trámovia vlys je zložený zo striedajúcich sa metóp (dosky s reliéfmi) a tryglyfov (hranolové bloky s 3 zvislými žliabkami - trochilmi). Architráv na spodnej časti trámovia je položený na stĺpoch a je to len hladký hranol s nosnou funkciou.  Dórsky stĺp, spočiatku drevený, bol bez pätky, spočíval priamo na podmurovke, stylobate. Hlavica mala 2 časti: vrchná, abakus,  bola štvorcová doska, spodná, nábežník, echinus, bola  vypuklá. Krčok stĺpa mal 1- 3 ryhy. Stĺp mal žliabky - kanelury (10- 24). Tympanón, trojuholníkový štít bol na krátkych stranách obdĺžnikových chrámov, mal červené alebo nebovomodré pole( podobne červené boli aj metópy). V poli štítu bola sochárska výzdoba. Strecha bola sedlová.  (Apolónov chrám v Termách, Hérin chrám v Olympii, Parthenón a Hefaisteion  v Aténach, Apolónov chrám na Sicílii, Apolónov chrám v Korinte.)  

Iónsky sloh sa rozvíjal od 6. storočia p.n.l. na pobreží Malej Ázie a na Egejských ostrovoch. Pre svoju ľahkosť,štíhlosť a ladnosť sa nazýva aj ženský. Iónske chrámy boli monumentálnejšie, než dórske.Stĺp mal pätku, driek a hlavicu, bol štíhly, jeho výška bola 9 násobok priemeru a hlavica mala po oboch stranách po dva volúty (špirálovito stočené stavebné články). Mala poduškovitý tvar. Pätka (tzv.atická) mala 2 vypuklé obliny a nimi zovretý žľab (trochilos). Kanelury na drieku boli hlboké, úzke a stretali sa v tentok pásiku. Echinus bol zdobený ornamentom vajcovcom (kyma). Funkciu stĺpov preberali aj karyatídy - stĺpy v tvare ženskej postavy v charakteristickom oblečení (peplos). Architráv bol horizontálne rozčlenený na 3 pásy a odstupňovaný : vlys zdobil plynulý reliéf (ornamentálny,figurálny), rímsa bola bohato zdobená (kyma). Iónsky štít sochársku výzdobu nemal.Sedlová strecha mala po okrajoch žľab - simu - s chrličmi v tvare levej hlavy (Artemidin chrám v Efeze, Erechteion na Akropole v Aténach).

Korintský sloh nie je samostatný sloh. Je to varianta iónskeho slohu.Hlavná podlišnosť je v stĺpoch : korintská hlavica má tvar kalicha, ktorý je v dolnej časti zdobený dvoma radmi akantových listov. Tvorcom tohto slohu bol sochár Kallimachos v klasickom období okolo r. 400 p.n.l..

 Hlavné typy gréckeho chrámu :

Chrám medzi antami, in antis, gr. distylos. Vznikol z megaronu. Mal predsieň - pronaos, tvorenú dvoma predsunutými bočnými stenami - antami. Medzi ne boli vložené 2 stĺpy. Chrámy stáli na stupňovitom podnoží (krepis, krepidoma; horná časť podmurovky - stylobat). Neskôr pribudla zadná sieň, ale bez vchodu do cely.

Prostylos. Mal predstavané stĺporadie - vysunutú prednú časť podopretú stĺpmi (stoa, resp. portikus).

 Amfiprostylos. Mal vysunutú prednú časť podopretú stĺpmi na oboch priečeliach.

 Peripteros. ,,Okrídelný“ chrám. Bol veľký, mal rad stĺpov na všetkých stranách.

 Dipteros. Veľká stavba s dvoma radmi stĺpov.

 Pseudoperipteros. Mal polstĺpy zapustené do steny.

 Kruhový chrám. Bol zriedkavý, malý, obkolesený stĺpmi.

 Podľa počtu stĺpov sa chrámy delia na :

 - chrámy mali vždy párny počet stĺpov

distylos

tetrastylos

hexastylos ( najčastejší typ)

oktastylos

dekastylos

dodekastylos


 http://4.bp.blogspot.com/_zyvQv92SLzM/Se9R1ZH9qAI/AAAAAAAAAYY/v_GUHr5rjis/s320/Olympia.jpg





Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se