« Úvod | TAKÁ NOVEMBROVÁ »

DRP 7.2.2.3

7. 2.2.3  GRÉCKE MALIARSTVO A ÚŽITKOVÉ UMENIE


Zdroj:http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/8/8e/Peleus_Atalante_Staatliche_Antikensammlungen_1541.jpg/220px-Peleus_Atalante_Staatliche_Antikensammlungen_1541.jpg


Z gréckeho starovekého maliarstva sa toho zachovalo málo, ale hovorí o ňom literatúra. Obraz o ňom pomáhajú dotvárať rímske maľby a maľby na gréckych vázach. V 10. storočí p.n.l. sú vázy maľované v geometrickom štýle. Na konci 8. storočia sú zdobené pásmi a ornamentami. Dovtedy je figurálna výzdoba nepodstatná. Ľuská postava má len tvar siluety s  hlavou z  profilu. Nápadné sú silné a oblé stehná a lýtka.

 Na tzv. protogeometrických vázach z  10. storočia p.n.l. je šachovnicová výzdoba, vlnovky a  meandre známe z mykénskej kultúry. Okolo 8.storočia  p.n.l. sa objavujú tzv, dipylónske vázy (pomenované podľa náleziska pri Dipylónskej bráne v Aténach). Sú najdokonalejšími dielami geometrického umenia. Pohrebné, bojové a mytologické výjavy sú usporiadané do pásov. V archaickom období grcke maliarstvo prijíma podnety z Malej Ázie a Egypta, vzniká orientalizujúci štýl, pre ktorý sú typické čierne figúry na červenooranžovom pozadí.  Týmto štýlom maľoval Exekias, ktorý používal techniku čiernej siluety a rytej vnútornej kresby bielou a červenou farbou, nanášaných na zdôraznenie detailov (amfora s výjavom Achilla zabíjajúceho kráľovnú Amazoniek). Od konca 6. storočia p.n.l. prevláda vo vázovom maliarstve nová technika maľovania červených figúr na čiernom pozadí. Postavy sú v prirodzenej farbe hliny, zaujímajú rôzne pózy, sú v pohybe, začína sa používať perspektívna skratka a  lepšie je zachytenie anatómie postavy. Na zač. 5. storočia sa postavy rozmiestňujú na rôzne úrovne na ploche vázy, aby vznikol dojem priestorovej hĺbky. Ďalšou technikou vo vázovom maliarstve je technika bieleho pozadia, keď na bielom pozadí je vyrytá silueta kresby a potom je vyplnená farbami - čevenou, purpurovou, hnedou, žltou. Po perzských vojnách bol významným maliarom Polygnotos z Tasu, ktorý maľoval historické a mytologické výjavy. Zachovali sa opisy jeho diel. Významní maliari boli tiež Apolodoros, ktorý začal vyjadrovať plastickosť postáv pomocou farby a tieňovania na drapériách a pokožke, Parrhasios, dvorný maliar Alexandra Veľkého Appeles, Zeuxis.

http://media1.historia.huu.cz/images/media1:4a86c3aa64b86.jpg/%C4%8Ciernofigur%C3%A1lna01.jpg

Grécke chrámy boli zdobené tabuľovými obrazmi (maľby na drevených doskách), freskami a mozaikami. V klasickom období mali mozaiky, zdobiace nielen chrámy, ale aj obydlia bohatých a verejné budovy (= stoa)  len jednoduché vzory z bielych a čiernych kamienkov. Mozaiky v Pelle z konca 4. storočia p.n.l. boli zo sekaných kúskov farebného kameňa. V období helenizmu, ako možno usudzovať na základe rekonštrukcie pompejských nástenných malieb a mozaík vytvorených podľa gréckych vzorov,  sa grécke maliarstvo venovalo všetkým žánrom a námetom : krajinke, figurálnej maľbe, mytológii, historickým námetom, alegorickej maľbe. Používalo sa viacero techník : tempera, freska, mozaika, enkaustika.

http://www.rozhlas.cz/_obrazek/2111540--Obrazek--1-279x300p0.jpeg

Grécke ornamenty boli rôznorodé : geometrický, figurálny, zvierací, rastlinný Najtypickejšie geometrické ornamenty sú rôzne druhy meandrov, ktoré možno symbolizovali morské vlny. V rastlinnom ornamente sa uplatňujú palmety (palmové listy), akanty (bodliaky), lotosové kvety, brečtanové listy, vavrín. Častý bol perlovec, vajcovec (kyma), listovec.


http://www.graphicxtras.com/f12/ps-greek-ornament-1-brushes-gallery.png

úžitkovom umení starovekého Grécka zaujíma významné miesto výroba keramiky. Mala úžitkovú ale aj dekoratívnu funkciu. Gréci vyrábali amfory rôznych tvarov s rôznymi funkciami( skladovanie zrna, preprava vína, oleja a pod.).  Jedným z dvoch hlavných typov amfory je guľovitá nádoba s dvoma úchytkami, ktorej hrdlo a telo zvierajú  ostrý uhol. Druhý typ je spojitá amfora, so spojitou krivkou medzi hrdlom a telom. Tieto nádoby mohli mať 1,5 m alebo sotva 30 cm. Okrem toho používali Gréci konvičku lákyné na prelievanie vína, ktorá bola často zlatníckou prácou z drahého kovu, amfore sa podobal stamos, ale mal inak vsadené úchytky. Rythón bola nádoba v podobe zvieracej hlavy (býčej) a hydra s troma ušami slúžila na čerpanie vody. Ušatý hrnček na pitie sa nazýval skyfos a kanvica s jedným uchom oinoché.Nádoba s úzkym hrdlom a kalichovitým horným okrajom nazývaná lekytos slúžila na olej. Víno sa miešalo vo veľkých nádobách - kráteroch.

Jug

Už okolo 700 p.n.l. Gréci razili zlaté a strieborné mince, s dokonalou obojstrannou rezbou, kde je vyobrazený štátny symbol, vládca a nápis. Prevzali a zdokonalili východnú techniku spracovania bronzu.Vyrábali na vývoz v Sykióne a v Korinte zrkadlá s rúčkou, krátery a trojnožky a vyvážali ich do vtedajšieho známeho sveta. V helenistickom období sa rozmáhala rezba kameí a drahokamov.

Výroba skla prešla dlhým vývojom od drobných výrobkov, ktoré sa vyrábali tak, že pieskovcové jadro sa obtočilo tyčinkami zo skla. Potom sa roztavili v peci .Neskôr sa sklo vyrába inou technikou - jadro sa namáča do roztavenej skloviny.V helenistickom období sa sklo vyrába vtláčaním do foriem, na vázach sa skladali sklené ornamenty do mozaiky. V období helenizmu sa rozšírilo aj fúkanie skla.

Nábytok mal jednoduché, triezve tvary a bolo ho v interiéri málo. Veci boli  uložené v drevených truhlách, alebo  viseli na stene. Bol známy všetok základný stolový nábytok. Za lôžko slúžila pohovka, ktorá pozostávala z dreveného rámu, popruhov a rohože alebo koberca položeného navrchu. Pevnejšie a zdobenejšie boli len manželské lôžka. 

Dórovia v predhomérskom období si obliekali odev, ktorý tvorilo obdĺžnikové vlnené súkno, položené na tele a zopnuté ihlicami (peplos). Medzi mužským a ženským odevom nebol rozdiel. Košeľové ľanové oblečenie, iónsky chitón, bolo už strihané a zošívané a riasené. Riasenie resp. plisovanie umožňoval jemnejší materiál. Mužský chitón bol kratší. Vojaci a športovci mali chitón krátky. Do boja nosili chlamys – krátky typ plášťa, ktorý mohol pevnosťou nahradiť štít. Zapínal sa sponou na ramene alebo na hrudníku. Pretrval až do stredoveku. Pred chladom chránil telo himation -  asi 1,5 m široký a 3 m dlhý pruh tkaniny, ktorý nosili muži prehodený cez rameno, ženy ako závoj aj cez hlavu.

peploshttp://www.beazley.ox.ac.uk/dictionary/Dict/image/himationLIMC.jpg

Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se