« Úvod | BALADA O DREVE »

DRP 7. 3

7. 3   KULTÚRA A UMENIE STAROVEKÉHO RÍMA

Kapitolska vlčica krámiaca bratov Romula a Rema

7. 3. 1  Periodizácia dejín Ríma

http://www.desitin.sk/images/0JuliusCaesar.jpg

753 p.n.l. vznik Ríma (Podľa povesti mesto založené vnukmi trójskeho učenca Enea Romulom a Remom, ktorých vychovala vlčica Rea. Únosom Sabiniek si zabezpečilo populáciu.)

753 - 510 p.n.l. - kráľovská doba (Počas kráľovskej doby Rímu vládne sedem etruských kráľov. Obyvateľstvo sa delí na vládnucich patricijov- rodovú šľachtu, plebejcov - slobodných roľníkov a  remeselníkov, servov - otrokov, klientov - prepustených otrokov a slobodných občanov upadlých do poddanstva; po zvrhnutí posledného etruského kráľa Tarquinia Superba Rimania vytvárajú  republiku.)

510 - 31 p.n.l. - obdobie republiky (V republike vládnu dvaja konzuli s poradným zborom - senátom, v čase vojny v tejto aristokratickej republike je na jej čele diktátor. Plebejci si potom vymôžu tribúnov, volených ľudovým snemom,  a  zákony, spísané na 12 tabuliachh. Od 5. st. p.n.l. vedie Rím výboje a ovládne Apeninský poloostrov, dobyje Kartágo /3. - 2. st., Púnske vojny/, pripojí si Sicíliu, Gáliu Predalpskú, Dalmáciu, Grécko, Pergamon v Malej Ázii, Hispániu, Makedóniu. Vzniká dedičná úradnícka šľachta - nobiles, optimates, a vrstva rytierov, ktorá nadobúda finančnú moc a vplyv. Vedľa publikánov  /publika = verejný dôchodok/ vzniká proletariát, vrstva nemajetných bezzemkov. Z dobytých území prichádza veľa otrokov, ktorí sa v 2.-1. st. búria /Spartakovo povstanie 73- 71 p.n.l./.  Bratia Gracchovci chcú presadiť pozemkovú reformu, ale sú zavraždení. Vzniká platená vojenská služba a rímske vojsko sa barbarizuje. Vytvárajú sa predpoklady pre vojenskú diktatúru /prvý diktátor Sulla/. Pompeius pripája k Rímu Sýriu a Palestínu a spolu s  Crassom a Caesarom vytvára vládu troch konzulov -  prvý triumvirát. Za vlády Caesara je podmanená Gália Zaalpská, Caesar  podniká výpravu do Británie, získa po boji s Pompeiom moc nad celou ríšou, zasiahne do sporov o moc v  Egypte, kde za vládkyňu ustanovi Kleopatru. Po jeho zavraždení vzniká druhý triumvirát /Marcus Antonius, Lepidus, Octavianus/. Marcus Antónius sídli v Alexandrii a berie si za ženu Kleopatru, vládca západu ríše Octavianus sa zbavuje Leppida a potom vytiahne proti Antoniovi. Po víťazstve a samovražde Antonia a Kleopatry sa Egypt stáva rímskou kolóniou. Octavianus formálne zachová republiku, ale sústredí fakticky moc vo svojich rukách, nazýva sám seba principes- prvý občan a senát mu udelí titul Augustus = vznešený.)

29 p.n.l. - 476 n.l. - obdobie cisárstva (Toto obdobie sa delí na principát - od Augusta po Diokleciána a dominát, od Diokleciána po posledného cisára - dieťa, Romula Augustula. Za vlády Octaviána je v Ríme zavedený poriadok, nastáva rozkvet literatúry a umenia /Vergilius, Horatius, Ovidius, Livius/, postavia fórum a Panteón v Ríme, moc Ríma sa na severe rozšíri po Dunaj, Rimania vedú boje s Germánmi medzi Rýnom a Labe /Drusus/. V tomto období vládne krutovládca Caesar Caligula, učený Germanicov brat Tiberius Claudius /manželky Agrippina, Messalina/, potom jeho adoptívny syn Nero, namiesto Claudiovho vlastného  syna  Britanika. Jeho učiteľom je Seneka. Nero prenasleduje kresťanov /od požiaru Ríma, 64 p.n.l./. Za vojvodcu Vespasiana z  rodu Flaviovcov, ktorý obnovuje poriadok,  je postavené v Ríme Koloseum. Jeho syn Titus vedie Židovskú vojnu v Palestíne a  zborí roku 70 Jeruzalem,  zničí Jeruzalemský chrám. Je dobrým panovníkom.  R. 78 je dokončené podmanenie Británie Rímom, roku 79 vybuchne Vezuv a zničí Pompeje a Herkulaneum.)

98 - 180 n.l. - doba adoptívnych cisárov (Prvý cisár, ktorý je inej národnosti, je Trajanus. Rozšíril najviac hranice Ríma :  pripojil k nemu Dáciu, Arménsko, územia v Mezopotámii, Asýriu; za jeho vlády boli postavené v Ríme významné stavby, napr. Anjelský hrad. V rokoch 180 - 383 n.l. nastáva úpadok ríše. Po nástupe Dalmatínca Diokleciána začína  obdobie dominátu (dominus = neobmedzený pán)  a  dochádza k rozdeleniu ríše na Východnú a Západnú; hlavným mestom Západorímskej ríše sa stáva namiesto Ríma Miláno, Výchorímskej Nikomédia v Malej Ázii. Dioklecián podporuje umenie. Vzdáva  sa vlády. Za cisára Konštantína Veľkého je zrovnoprávnené kresťanstvo /313, Milánsky edikt/. Pokus o zjednotenie ríše a zavedenie poriadku však už nezastaví úpadok Ríma. Do Európy vtrhnú Húni, ktorí tlačia na Germánov; tí vtiahnu do Itálie. Roku 395 n.l.  je ríša rozdelená  na Západnú, s hlavným mestom Ravenna a Východnú, s hlavným mestom Bysantion, Konštantinopol  /rusky Carihrad/.  R. 410 sputoší Rím vizigótsky kráľ Alarich o 66 rokov vtrhnú do Ríma Vandali / Odoakar/. Rím sa už viac nespamätá. Byzantská ríša prežije Západorímsku o 1000 rokov, keď ju dobyjú Turci.)

7.3. 2  Charakteristika rímskej spoločnosti a kultúry

Praobyvatelia Apeninského poloostrova  boli Ligúri, Elymovia,  Sikulovia, Korzovia, Sardovia. Centrálnu časť  polostrova osídlili v posledných storočiach druhého tisícročia p.n.l.. indoeurópski Italikovia. Boli najprv roľníci a pastieri. Neskôr vynikli ako vojaci, dobyvatelia, štátnici, úradníci, organizátori. Okolo roku 1200 p.n.l. na Apeninský poloostrov prišli  Venéti a iní Illýri. Okolo roku 1000 p.n.l. sa možno z Anatólie prisťahovali vyspelí neindoeurópski Etruskovia, ktorí na sevrozápade vytvorili jednu z najstarších vyspelých civilizácií. Na juhu poloostrova žili Gréci, na Korzike Kartáginci, na sever sa prisťahovali Gálovia (400 p.n.l.).

Rimania boli veľmi praktickí, realistickí a racionálni. Vo filozofii, náboženstve, umení podliehali Etruskom a Grékom. Spočiatku uctievali prírodných bohov - ochrancov stáda a úrody. Prinášali im obety. Po zjednotení Ríma vznikol kult štrátnych bohov, z ktorých najvyššiu pozíciu mal Jupiter- ochranca mesta a popri ňom Mars - Romulov otec, otec a ochranca  národa  a boh vojny. Bohom vojny a ochrancom osady na Qurinale, kde bývali Sabinovia, bol aj Quirinus. Janus bol boh začiatku. V kráľovskej dobe sa okruh bohov rozšíril o ochrankyňu rodiny Juno, Jupiterovu (Jovovu) ženu. Pribudli aj Neptún - boh mora a Vulkán - boh ohňa. Minerva bola bohyňou múdrosti a remesiel, Diana bohyňa lovu, Venuša, krásy, lásky a jari. Po druhej Púnskej vojne splynuli grécki a rímski bohovia. Okrem toho sa podľa vzoru Etruskov, ktorí vytvorili na severozápade poloostrova jednu z najstarších vyspelých civilizácií Rimania venovali vešteniu; budúcnosť predpovedali z letu vtákov, z nebeských úkazov, vnútorností zvierat. Pre náboženské úkony a určité božstvá vznikli kňažské zbory pontifikov, ktorí určovali poriadok náboženských slávností v roku, a tým aj kalendár. Flaminiovia obetovali trom hlavným bohom - Jupiterovi, Marsovi a Qurinovi a Vestálky udržiavali večný oheň v chráme bohyne Vesty - ochrankyne cnosti, čistoty a domáceho krbu.

V Rímskej ríši bola otrokárska spoločnosť. Na konci jej dejín sa pomaly v jej provinciách utvárali základy feudálneho systému. Rimania vytvorili  právo, vzniklo tu krešťanstvo, rozvíjala sa na základe gréckych tradícií filozofia a vedy; Rím položil základy štátneho zriadenia, ako ho poznáme dnes.

The Winged Horses of Tarquinia

 7. 3. 3   Etruské kultúrne vplyvy

Etruskovia žili na území dnešného Toskánska. Ich pôvod a jazyk nie sú známe. Písali zvláštnym písmom, odvodeným od gréckej abecedy. Boli výborní moreplavci, obchodníci, remeselníci i umelci. Pri príchode na Apeninský poloostrov mali už vyspelú kultúru, ktorú ovplyvnili aj Gréci. Ich umenie je spojnicou medzi gréckym a rímskym umením. Stavali mestá (Veje, Tarquínia, Vulci, Chiusi a iné). Zmocnili sa Elby a Korziky. Na vrchole moci boli okolo roku 500 p.n.l.. V roku 507 etruský kráľ Porsena z  mesta Clusium ovládol Rím, ktorý sa stal etruským mestom.

Úpadok moci Etruskov začal po ich porážke roku 474  p.n.l. pri Kumách. V 3. storočí p.n.l. postupne  Etrúria podľahla Rímu. Nastala asimilácia Etruskov a Rimanov, ktorá skončila až na začiatku letopočtu. Etruská šľachta splynula s rímskou  - stala sa jej súčasťou.

V 8. storočí p.n.l. bola v Etrúrii rozšírená Villanovská kultúra (raná doba železná) so spaľovaním mŕtvych a popolnicovými poliami, vyspelým bronziarstvom a výrobou keramiky z čiernosivej hliny, nazývanej impasto. Keramiku vyrábali na hrnčiarskom kruhu a zdobili tak ako aj kovové predmety geometrickými vzormi - meandrami, kľukatými čiarami, linkami. V 7. storočí sa rozšírila maľovaná keramika s figurálnymi motívmi napodobujúca grécku. Do Etrúrie prenikajú v tomto storočí vplyvy z  Grécka, ale aj orientálne podnety - v umení tohto obdobia sa hovorí o tzv. orientalizujúcej fáze. Etruskovia si postupne utvárajú svojbytné umenie so svojráznymi znakmi.

Villanovci boli dedinčania, Etruskovia rozvíjali urbanizmus; na miestach villanovských osád stavali kamenné opevnené mestá. Neskôr stavali mestá podľa pravidelného premysleného plánu, kde  hlavné ulice križujú vedľajšie a vytvárajú pravouhlé bloky. Domy boli tehlové, kamenné aj drevené. Jeden z typov domu bol átriový (atrium tuscanicum), v ktorom sa strecha zo všetkých strán skláňala smerom k centrálne umiestnenému otvoru v tvare štvorca, odkiaľ prichádzalo svetlo.  Pod otvorom bola nádrž na dažďovú vodu. Dominantami etruských miest sú chrámy bohov, väčšinou drevené, obložené hlinenými tabuľkami. Vyvinuli sa pod gréckym vplyvom, ale majú svojské črty a zachovávajú si tradičný stavebný materál. Na rozdiel od gréckych stoja na vysokom pódiu, na ktoré vedie schodisko umiestnené  vpredu. Majú len jednu miestnosť, celu, niekde trojdielnu, a drevené stĺporadie s veľkými medzerami medzi stĺpmi podopierajúcimi krytý vchod na priečelí. Stĺpy sú niekde aj na bočných stranách a v niektorých prípadoch je čelné stĺporadie i dvojité. Terakotové obklady chrámov sú pestro maľované. Typický etruský stĺp ( toskánsky) je zjednodušením dórskeho: nemá kanelury, ale hladký driek a pätku s oblúkom. Má dórsku hlavicu a pod ňou prstenec. Okrem domov stavali Etruskovia aj úžitkové stavby : cesty, kanály, mosty,opevnenia, pričom používali klenbu. Tieto stavebné výdobytky od nich prevzali Rimania.  

S ich vierou v posmrtný život súvisela ich hrobová architektúra : hrobky Etruskov vyzerajú ako domy živých. V zložitých komorových hrobkách s prepychovým zariadením a inventárom boli pochovávaní príslušníci vyšších vrstiev. Hrobky mali nepravú klenbu a kruhovú podmurovku z kvádrov.

Na rozdiel od Grékov Etrúria nemala dostatok mramoru, preto jedným z častých materiálov sochárov bola pálená hlina, ktorá sa všestranne  používala na tvorbu monumentálnych diel, aj na ochranné obklady a dekoratívne účely. V sochárstve sa ako hlavný materiál uplatňoval bronz a používal sa aj  miestny kameň, z ktorého vytvárali Etruskovia voľné sochy, sarkofágy a pohrebné urny. Bol tu zvyk venovať votívne hlavy hrobom a svätyniam a táto tradícia ovplyvnila aj rímsku tradíciu potrétov predkov. Votívne hlavy z pálenej hliny zobrazujú v zidealizovanej  podobe mŕtveho.

http://217.115.252.254:1572/Dokumenty%20pro%20studenty/Dvo%C5%99%C3%A1k%20Martin/2.%20Starov%C4%9Bk/5.%20Etruskov%C3%A9/22.%20Terakotov%C3%BD%20sarkof%C3%A1g.jpg

Etruské terakotové skriňové sarkofágy sa vyznačujú portrétnym realizmom; ich veká sú v tvare ležadla s pololežiacimi postavami, manželskými dvojicami, ktoré vyzerajú ako na hostine. Na bočných stenách  sarkofágov je figurálna výzdoba. Portrétne umenie sa rozvíjalo asi na základe zvyku snímať posmrtné masky a vytvárať kovové resp. terakotové, ktoré, tak ako v Mykénach, zakrývali tvár mŕtveho. Neskorý etruský reliéf  bol ovplyvnený gréckym. Sú na ňom osobité italické témy - detailne rozpracované  námety z gréckej mytológie, z dejín, aj miestnych, rituálne výjavy.

Terakotová plastika rozkvitá na konci 6. storočia p.n.l. Sochár z mesta Veje vyzdobil aj Jupiterov chrám v Kapitole, v Ríme,  kde vytvoril akrotériu - terakotový záprah na streche. Popredné stredisko sochárstva je mesto Vulci v strednej Etrúrii, Veje a Cere na juhu. Etruskovia prevzali od Grékov sochárske typy kora a kore, vedeli štylizovať drapérie a stvárňovať ľudské telo podľa gréckych vzorov. Prevzali aj grécke antropomorfné predstavy bohov a spojili svoje božstvá s gréckymi. Vytvorili o.i. terakotovú sochu Apolóna, dielo z obdobia okolo roku 500 p.n.l., z mesta  Vejí od sochára Vulca, autora výzdoby Jupiterovho chrámu. Jej námetom je zápas medzi Apolónom a Heraklom, ktorý sa pokúsil ukradnúť posvätnú laň.

maliarstve sa zachovalo veľa nástenných malieb. Zdobia hrobky /Tarquinia a inde/. Ide o metódu fresky, maľby  na vápennej omietke. Najstaršie sú zo 6. storočia p.n.l.. V ranom období sú obsahom maliarstva výjavy z bežného života. Neskôr je z nich zrejmé, že sa zmenil vzťah Etruskov k smrti,;už sa z nej neradujú. Výjavy zobrazujú démonov, podsvetie, hostiny nadobúdajú melancholickú atmosféru. Etruskovia imitovali grécku maľovanú keramiku : v 7. storočí výrobky Korinťanov a v 6. storočí iónske červené figúry. Používali námety z gréckej mytológie, ktoré sa prelínajú s etruskými črtami  /rastliny a stromy  sú  umiestnené medzi postavami a plnia úlohu výplňového ornamentu, rozmery nie sú jednotné a i./. 




Pre nástenné maľby v Tarquínii sú charakteristické kontúrovaná kresba, plošné vyplnenie kontúr farbou /červená, zelená, modrá, žltá/. Muži majú namaľovanú kožu nahnedo, ženy sa od nich odlišujú svetlým odtieňom pokožky. Etruské maľby sa vyznačujú obľubou prepiatej gestikulácie, divokým pohybom, realistickými detailami, záujmom o prírodu. Od 4. storočia p.n.l. maliari majstrovsky zachytávajú hru svetla a tieňa, uplatňujú perspektívnu skratku a neskoré obdobie portrétneho umenia Etruskov sa vyznačuje realistickou presvedčivosťou.

úžitkovom umení dosiahli vysokú úroveň výroba bronzových predmetov - nádob zdobených plastikami, reliéfmi, vyrábajú bronzové zrkadlá, šperky zdobené filigránom a granuláciou, keramiku zdobenú figurálnymi a ornamentálnymi reliéfmi.

http://imagecache2.allposters.com/IMAGES/BRGPOD/92573.jpg

Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se